Potvrdzujú to aj sociológovia a etnológovia. Tí však zároveň dodávajú, že podobná averzia voči hlavnému mestu je bežná aj v iných krajinách.
"Je to celkom normálna vec. Nevzniklo to včera, averzie sú proti centrám, kde sú úrady. Ale nedivím sa, keď pozerám, ako sa centrálne televízie a úrady k vidieku správajú," hovorí etnologička Soňa Kovačevičová.
Rodený Bratislavčan Milan Vajda z bratislavského magistrátu tiež rozumie averziám ľudí z ostatných častí Slovenska, keď vidia, ako mladí Bratislavčania míňajú peniaze na drinky na korze, ako sú dobre oblečení, sebavedomí.
"Na druhej strane Slovensko nevidí, že životná úroveň je vykúpená často dvanásťhodinovým pracovným časom, čo sa akceptuje v Bratislave, ale už skoro v žiadnom inom európskom regióne. Životná úroveň je ťažko odpracovaná, nepadajú tu pečené holuby. Je na vláde, aby rozdiel zmenšovala," hovorí.
Sociológ Ľubomír Falťan upozorňuje, že ľudia síce na Bratislavu nadávajú, ale väčšinou je toto mesto pre mnohých cieľom, kde by sa chceli dostať. Neuvedomujú si tiež, že Bratislava je mozaika ľudí, ktorí prišli z celého Slovenska. "Keď som v teréne, pýtam sa tých, čo sa hnevajú na Bratislavu - na koho to nadávate? Veď v Bratislave sú aj ľudia od vás. Noví Bratislavčania sa teraz formujú, po druhej svetovej vojne bol veľký prílev ľudí, postupne sa formuje prvá a druhá generácia Bratislavčanov, ale korene majú často inde," hovorí Falťan.
Zlé reakcie podľa neho môže vyvolávať aj postoj ľudí, ktorí sa do Bratislavy prisťahujú a hneď sa z nich stanú Bratislavčania. "Adaptácia je dlhší proces, ale pre mnohých je príchod do Bratislavy vec prestíže. A potom sa vracajú späť - aha, my sme už Bratislavčania."
Myslí si, že na Slovensku je aj nedostatočné kultúrne povedomie, čo hlavné mesto pre krajinu znamená, že má reprezentovať krajinu, čo by malo byť v záujme všetkých.
