Verejnosť pozná Srholca ako antikomunistu, roky strávil v jáchymovských uránových baniach. Zdôrazňuje, že ho na spoluprácu s komunistickou tajnou službou nikdy ústne ani písomne nevyzvali.

V liste o svojom osude, ktorý poslal aj Ústavu pamäti národa, Srholec píše, že za ním príslušníci ŠtB chodili, ale "dokázal som mlčať ako hrob o osobách a v živote som nikoho neudal". Žiada ústav, aby jeho list priložil k jeho spisu. "Nemôžem pripustiť, aby ma niekto posudzoval podľa krivého svedectva ŠtB."

Hovorca ústavu Michal Dzurjanin povedal, že takýto postup je možný. Zákon pripúšťa aj zverejnenie takéhoto materiálu na internete, ale zverejnený by musel byť aj zväzok, s čím by musela súhlasiť aj dotknutá osoba.

Za Srholca sa postavila skupina jeho priateľov. Zatiaľ dvadsiatka signatárov žiada ústav, aby záznam o ňom vymazal. "K výmazu nebude môcť dôjsť, lebo ide o historický materiál, ale bude môcť byť k nemu pripojené rozhodnutie súdu," upozornil Dzurjanin.

V liste o svojom osude kňaz Anton Srholec píše, ako sa v roku 1951 pokúsil so skupinou duchovných a študentov teológie preplávať rieku Moravu. Odmietol vtedy podpísať, že je vatikánsky špión, a tak ako ostatní zo skupiny, bol týraný. Dostal sa na 10 rokov do väzenia v Jáchymove.

V súčasnosti Srholec nemá súhlas arcibiskupa Jána Sokola, aby mohol oficiálne vysluhovať sviatosti. Zobrali mu ho pre niektoré jeho názory na vieroučné otázky, ktoré sa nezhodujú s oficiálnym stanoviskom cirkvi. Sokolovo meno je tiež vo zväzkoch ŠtB. (sita)