Narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči. Absolvoval teológiu vo Viedni. Od začiatku dvadsiatych rokov bol funkcionárom Slovenskej ľudovej strany, od roku 1930 - 1938 jej podpredsedom.
Hneď po vyhlásení slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády. V októbri bol zvolený za prezidenta. Hoci spočiatku patril k umiernenému krídlu HSĽS, pre Hitlera bol prijateľný. Mal sympatie medzi ľuďmi, v strane aj v cirkvi. Počas vojny však sympatie ľudí strácal. Podpísal ústavný zákon, ktorý prinášal radikálne riešenie židovskej otázky, čím sa podľa historikov nemôže zbaviť politickej zodpovednosti.
Na Hitlerovej strane stál do konca. Pred súdom tvrdil, že nevedel, že Hitler potreboval Slovensko na svoje ciele, ani to, že samostatný štát mal Hitlerovi poskytnúť argumentáciu na rozbitie ČSR pred verejnosťou.
Na konci vojny emigroval do Rakúska, dostal sa do amerického zajatia a odtiaľ do rúk československých orgánov. 15. apríla 1947 bol nad Jozefom Tisom vynesený rozsudok - za svoje zločiny bude obesený. 18. apríla 1947 bol rozsudok vykonaný.
Tiso o Židoch: Slovák, zbav sa svojho škodcu
Tisov prejav na dožinkovej slávnosti v Holíči v auguste 1942 pred odchodom posledných troch transportov zo Slovenska:
"Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrožuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrožoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať... A urobili sme tak podľa príkazu božieho: Slovák, shoď, zbav sa svojho škodcu!"
Zdroj: Nižňanský, E.: Židovská komunita na Slovensku 1938 - 1945
