Francúzi pravdepodobne o svoj skrátený 35-hodinový pracovný týždeň prídu. Proti tomuto socialistickému výdobytku vlády Lyonella Jospina sa ozývajú hlasy z viacerých strán. Zrušila by ho najradšej nielen liberálna vládna strana UMP, ale aj samotní Francúzi.
Vo svete unikátny 35-hodinový pracovný týždeň bol schválený v roku 1998 ako splnenie volebného sľubu Socialistickej strany. Mal vyriešiť boj s nezamestnanosťou podľa jednoduchej logiky: menej práce pre viac ľudí.
Päťročné skúsenosti však hovoria, že miera nezamestnanosti sa stále pohybuje na tej istej úrovni, okolo 9,6 percenta. Podarilo sa síce utvoriť 200- až 300-tisíc pracovných miest, tie by však podľa ekonómov vznikli aj tak vplyvom ekonomického rastu.
Francúzku ekonomiku krátky pracovný týždeň skôr ochromuje. Súčasná vláda mu dokonca dáva za vinu slabý ekonomický rast a vysoký rozpočtový deficit. „Zisťujeme, že vplyvy 35-hodinového pracovného týždňa sú katastrofálne,“ povedal popredný pravicový reformátor Hervé Novelli. Za chybu považuje, že dosahom tohto opatrenia na ekonomiku sa prakticky nikto nevenoval. Vyzval špeciálnu parlamentnú vyšetrovaciu komisiu, aby dôkladne zhodnotila ekonomické následky skrátenia pracovného času.
Minister pre rozpočet Alain Lambert považuje skrátený pracovný týždeň za drahý a neefektívny. „Krátky pracovný týždeň stojí štát ročne 15 miliárd eur,“ povedal Lambert a označil ho za škodlivý pre francúzsku ekonomiku. Vyzval preto odbory a zamestnávateľov na prehodnotenie a úpravu 35-hodinovového pracovného času. K čiastočným ústupkom zo strany vlády už prišlo, keď zvýšila možnosť nadčasov na 180 hodín. Ekonomike to však veľmi nepomohlo.
Kratší pracovný čas je pre Francúzsko voči ich susedom aj istým hendikepom. Poškodzovať môže zahraničné, ale aj domáce firmy, ktoré radšej presúvajú svoju produkciu do zahraničia. Menším podnikateľom prinieslo skrátenie pracovného týždňa dodatočné náklady potrebné na prispôsobenie.
Kratší pracovný čas nevzbudzuje pochybnosti len vo vláde, ale aj v samotných Francúzoch. Podľa výskumov CSA by sa 36 percent z nich najradšej vrátilo k predchádzajúcim 39 hodinám a 18 percent je za aspoň čiastočné zrušenie 35-hodinového pracovného času. Dlhé obedňajšie prestávky v obchodoch alebo, naopak, zatvorené obchody v niektoré dni neuľahčujú Francúzom bežný život. Zahraničného turistu potom prekvapí, keď sa v pondelok vlastne nemá kde najesť alebo dať si kávu. Kaviarne a reštaurácie sú tu totiž v tento deň obyčajne zatvorené. Obmedzene fungujú aj iné služby.
Kratší pracovný čas - viac práce?
Nie príliš úspešný francúzsky experiment so skráteným pracovným týždňom môže byť poučením aj pre ostatné krajiny uvažujúce nad takýmto opatrením. Hoci 35-hodinový týždeň je svetovým unikátom, výrazne regulovaný trh práce je napríklad aj v Nemecku. „Nemci si začínajú uvedomovať, že štátnymi zásahmi zníženie vysokej nezamestnanosti nedosiahnu,“ hovorí Robert Prega, analytik Tatra banky. Skrátením pracovného času je možné dosiahnuť zvýšenie zamestnanosti len krátkodobo. „Koncept vychádza na prvý pohľad z logickej úvahy - ak sa skráti pracovný čas pri nezmenenom objeme práce vo firme, musí sa zamestnať aj viac ľudí,“ hovorí Prega. Dôsledky sú však podľa neho diskutabilné. Takýto zásah zvýši firme dodatočné náklady na zamestnanca, čo znižuje zisk. Zamestnávateľ tak môže pristúpiť k racionalizačným opatreniam, jedným z nich je aj prepúšťanie.
„V konečnom dôsledku je to skôr kontraproduktívne opatrenie,“ myslí si Prega.
Skracovanie pracovného času ako jedno z možných riešení nezamestnanosti vidí viceprezident KOZ Eugen Škultéty. Uvedomuje si však problém nízkych miezd na Slovensku a skracovať by sa mala skôr nadčasová forma ako pracovný čas. „Ľudia by mali zarábať toľko, aby neboli nútení robiť nadčasy,“ myslí si Škultéty. „Za účinné považujem obsadenie jedného pracovného miesta viacerými zamestnancami, čo je podobné ako skrátený pracovný čas,“ dodal
Slovenský 40-hodinový pracovný týždeň považuje za primeraný analytik ministerstva práce a sociálnych vecí Mikuláš Gera. „O zmene sa v súčasnosti neuvažuje,“ povedal. (tc)
Čo si myslia Francúzi o 35-hodinovom pracovnom týždni
67 % si nemyslí, že znižuje nezamestnanosť,
61 % si myslí, že poškodzuje podnikateľov,
57 % si myslí, že to núti firmy presúvať výrobu do zahraničia,
36 % by sa rado vrátilo k pôvodným 39 hodinám týždenne,
65 % má pocit, že ohrozil ich príjmy. Zdroj: CSA
