Naruhito sa narodil 23. februára 1960 v cisárskej nemocnici v Tokiu ako najstarší syn japonského cisára Akihita a cisárovnej Mičiko. Korunným princom bol od 23. februára 1991.
Vyštudoval históriu na filozofickej fakulte univerzity Gakušúin, kde politické vedy študoval aj jeho otec Akihito. Právnický titul získal v roku 1991 na Oxfordskej univerzity, kde od roku 1983 študoval hospodárske dejiny a právo. Je autorom knihy The Thames and I: A Memoir of Two Years at Oxford.
So svojou budúcou manželkou, diplomatkou Masako Owadovou, sa zoznámil v roku 1986 na recepcii na počesť španielskej princeznej Eleny. Jeho žiadosť o ruku prijala až na tretí raz, keď už vtedajší korunný princ Naruhito argumentoval tým, že stať sa korunnou princeznou je v podstate len iná forma diplomacie.
Zosobášili sa v roku 1993 a Naruhito napodobnil svojho otca Akihita, lebo do cisárskeho paláca a najstaršej cisárskej dynastie priviedol tiež ženu neurodzeného pôvodu. Počas svadobnej cesty navštívili novomanželia starobylé mesto Nara, kde pozdravili bohyňu Amaterasu, pramatku cisárskej dynastie. Osem rokov po svadbe sa im narodila v decembri 2001 dcéra, princezná Aiko.
Po narodení princeznej Aiko chýbal stále japonskej monarchii ďalší priamy mužský nasledovník na cisársky trón, ktorý by nahradil Naruhita. Situáciu sa japonský parlament snažil vyriešiť aj zmenou nástupníckeho zákona, ktorý by umožnil nastúpiť na trón aj žene. Kríza sa vyriešila, keď sa mladšiemu bratovi Naruhita princovi Akišinovi a jeho manželke princeznej Kiko narodil v roku 2006 syn Hisahito.
Korunný princ Naruhito sa výrazne angažoval v oblasti ochrany životného prostredia, vodného hospodárstva a námornej dopravy. V marci 2005 otvoril ako čestný predseda svetovú výstavu Expo v japonskej prefektúre Aiči. Cisárske povinnosti na dva dni prevzal po cisárovi Akihitovi už v roku 2012, v čase, keď jeho otec podstúpil operáciu srdca.
Po nástupe na trón 1. mája 2019 prevzal nový japonský cisár Naruhito počas slávnostnej ceremónie panovnícke insígnie, medzi ktoré patria posvätný meč, cisárske klenoty a pečate. Na ceremónii, pri ktorej 59-ročný Naruhito prevzal korunovačné insígnie, sa podľa tradície nesmeli zúčastniť ženské príslušníčky cisárskej rodiny, teda ani jeho manželka Masako a dcéra Aiko.
Ani moc cisára Naruhita, rovnako ako pri jeho otcovi Akihitovi, už nepochádza od Boha. V roku 1946 sa totiž cisár Hirohito, otec Akihita, vzdal deklaráciou tejto výsady.
Aj podľa japonskej ústavy z roku 1947 je cisár symbolom štátu a jednoty národa. Jeho postavenie sa odvodzuje od vôle ľudu, ktorý je nositeľom zvrchovanosti. Cisár nemá nijakú zákonodarnú, výkonnú ani súdnu moc, jeho povinnosti v štátnych záležitostiach sú formálnej a protokolárnej povahy.
Špeciálny cisársky trón, ktorý použijú 22. októbra 2019 pri korunovácii Naruhita, priviezli do Tokia už v septembri 2018 zo starobylého cisárskeho paláca v meste Kjóto. Trón nazývaný Takamikura bude použitý na slávnostnom obrade, keď Naruhito oficiálne oznámi svoje nástupníctvo.
(tasr)
