Ján Šikuta (narodený 25. októbra 1960) je bývalým sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Od roku 2020 je predsedom Najvyššieho súdu na Slovensku.

Štúdium

Magisterský titul získal v roku 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O rok neskôr absolvoval rigoróznu skúšku.

V roku 1991 ukončil postgraduálne štúdium v odbore pracovné právo na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v rokoch 1994 a 1995 absolvoval na Oxfordskej univerzite štúdium zamerané na ľudské práva, humanitárne právo a azylové právo.

V roku 2009 ukončil doktorandské štúdium na Katedre teórie štátu a práva na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave a získal titul PhD., pričom témou jeho záverečnej práce bola vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí.

V roku 1995 absolvoval medzinárodný vzdelávací program ľudských práv na John Abbott College v Kanade (Quebec, Montreal, Kanada). V rokoch 1996 až 2002 absolvoval viacero špecializovaných kurzov organizovaných OSN, ktoré boli zamerané na ľudské práva, komunikáciu či vyjednávanie.

Práca v súdnictve

V rokoch 1983 až 1985 bol justičným čakateľom na Krajskom súde v Bratislave. Následne sa stal sudcom na Okresnom súde Bratislava-vidiek v Bratislave, kde vybavoval občianskoprávnu agendu.

V roku 1990 nastúpil na Krajský súd v Bratislave, venoval sa občianskoprávnej a správnej agende.

Od roku 1995 až do 2004 pôsobil ako právny poradca na Úrade vysokého komisára OSN pre utečencov. Potom bol až jedenásť rokov sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

Na danú pozíciu bol zvolený dvakrát, pri druhom hlasovaní ho nominovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková (nominantka ĽS-HZDS) a získal 16 zo 17 platných hlasov Súdnej rady SR.

Keďže Slovenská republika nevedela vymenovať nových sudcov na Európsky súd pre ľudské práva, musel tam pôsobiť dlhšie (viac ako dva roky). Za celé jeho pôsobenie mu podľa vlastných slov prešlo rukami viac ako tisíc spisov.

Od roku 2004 pôsobí ako lektor vo viacerých vzdelávacích národných a medzinárodných inštitúciách sudcov a prokurátorov, napr. v Justičnej akadémii SR, Justičnej akadémii ČR či v Európskej justičnej vzdelávacej sieti európskych sudcov a prokurátorov (EJTN).

Ján Šikuta na Najvyššom súde

V roku 2015 sa stal sudcom Najvyššieho súdu po tom, ako uspel vo výberovom konaní. V roku 2016 dosiahol hodnotenie sudcu “výborný” (na základe hodnotenia prieskumnou komisiou, podpredsedníčkou Najvyššieho súdu a predsedníčkou kolégia).

Od roku 2016 je predsedom senátu Najvyššieho súdu a od 2017 je stálym členom Veľkého senátu Najvyššieho súdu.

V máji 2020 ho Súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu. Vo voľbe porazil protikandidáta Ivana Rumanu.

V rámci svojej predstavy o pôsobení v čele Najvyššieho súdu Šikuta povedal, že chce zúročiť svoje skúsenosti zo zahraničia, no žiadne zmeny by sa nemali robiť narýchlo.

Dodal, že má predstavu o vypracovaní akéhosi akčného plánu na očistu justície. Plán by mal povedať, ako vlastne dosiahnuť túto očistu, koho každého by sa očista mala týkať a tiež, ako merať úspešnosť.

„Očista nie je vec na jeden deň ani na niekoľko rozhodnutí. Ale je to proces, ktorý musí byť riadený, vopred pripravený, premyslený, predvídateľný, transparentný a diskutovaný,“ zhrnul Šikuta.

Spomenul tiež podobné plány, ako prezentovala ministerka spravodlivosti, čiže podrobnejšie majetkové priznania sudcov či potrebné previerky pre ľudí v talároch.