Ukrajina odmietla Orbánovu výzvu na prímerie a mierové rokovania s Ruskom

Ruskí vojaci sa musia stiahnuť a zariadenie sa musí opäť dostať pod ukrajinskú kontrolu, uvádza sa v rezolúcii, ktorú vo štvrtok večer prijali vo Viedni na výročnej Generálnej konferencii MAAE.

V rezolúcii je okrem iného zakotvená aj požiadavka, aby pozorovatelia MAAE, ktorí sa trvalo nachádzajú v ZAES, mali slobodný prístup do všetkých častí tohto zariadenia. Doposiaľ týmto pozorovateľom nebol umožnený prístup na strechy viacerých reaktorov, pripomína DPA.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi nedávno vyjadril znepokojenie v súvislosti s obmedzenou technickou údržbou a ruskou vojenskou prítomnosťou v ZAES, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Opakovane tiež v súvislosti s bojovými operáciami v okolí tohto zariadenia, ktoré sa nachádza neďaleko frontovej línie, varoval pred závažnou jadrovou haváriou.

Rezolúciu vo štvrtok schválilo dovedna 69 členských štátov MAAE. Šesť krajín vrátane Ruska, Číny a Iránu hlasovali proti a 32 sa hlasovania zdržalo, medzi nimi Pakistan a Juhoafrická republika. (TASR)

Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení informovalo, že si predvolalo poľského chargé d'affaires a žiadalo "okamžité objektívne vyšetrovanie" prípadu. Minsk tiež trval na tom, aby boli podniknuté "komplexné opatrenia", ktoré zabránia opakovaniu takýchto incidentov.

Poľská armáda označila bieloruské tvrdenie za "falošné".

"Záznamy leteckých staníc riadenia a radarových staníc potvrdzujú: takýto prípad sa nestal," uviedlo operačné velenie poľskej armády v oznámení. (TASR)

"Kazachstan jednoznačne vyhlásil, že bude dodržiavať sankčný režim," povedal Tokajev po rozhovoroch s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.

"Máme kontakty s príslušnými organizáciami, aby sme boli v súlade so sankčným režimom, a myslím si, že nemecká strana by nemala mať obavy z prípadných krokov, ktorými by sme obchádzali tento sankčný režim," dodal kazašský líder.

Napadnutie Ukrajiny Moskvou veľmi znervóznilo stredoázijské krajiny vrátane Kazachstanu, ktorý sa snaží dištancovať od ruskej invázie. Vláda v Astane neuznala východné a južné ukrajinské oblasti okupované Moskvou za súčasť Ruska.

Kazachstan ako blízky ekonomický a vojenský spojenec Ruska, s ktorým má 7500 kilometrov dlhú spoločnú hranicu, je však opakovane obviňovaný, že pomáha svojmu väčšiemu susedovi získavať tovar, čím porušuje sankcie.

Európska únia sa vo svojom 11. sankčnom balíku snaží brániť reexportu citlivých tovarov tretími krajinami do Ruska, a to opatrením, ktoré umožňuje obmedziť určitý vývoz do štátov, ktoré nespolupracujú.

Zároveň sa západné krajiny snažia zohrávať väčšiu úlohu v Strednej Ázii, keďže v súčasnosti niektoré štáty v tomto regióne spochybňujú svoje dlhodobé vzťahy s Ruskom.

Okrem Tokajeva bude Scholz hostiť v piatok na spoločných rozhovoroch aj lídrov Kirgizska, Uzbekistanu, Turkménska a Tadžikistanu.

Stretnutie piatich stredoázijských lídrov bude prvou spoločnou schôdzkou tohto druhu s členskou krajinou EÚ.

Nemecko má záujem o tento región aj preto, že je bohatý na energetické zdroje a nerasty – Berlín sa totiž snaží získať náhradné zdroje energie po tom, čo mu dodávky z Ruska "vyschli". (TASR)

Oznam prišiel v období, keď je medzi oboma krajinami silné napätie zapríčinené vojnou na Ukrajine.

"Približne o 15.20 h (14.20 h SELČ) stroj preletel nad hranicou Bieloruskej republiky," uviedlo ministerstvo obrany a dodalo, že vrtuľník letel vo vzdušnom priestore Bieloruska 1,5 kilometra.

"O 16.22 h (15.22 h SELČ) vrtuľník znova narušil štátnu hranicu," uvádza sa v bieloruskom oznámení.

Bielorusko opakovane obvinilo Poľsko, členský štát Európskej únie, z narušenia svojho vzdušného priestoru. Varšava tieto obvinenia odmieta. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas ich návštevy žiadal o ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

"Túto zimu musíme zvládnuť spoločne, musíme ochrániť našu energetickú infraštruktúru a životy obyvateľov," urgoval Zelenskyj Stoltenberga.

Ukrajina dlhodobo žiada svojich západných spojencov o dodanie rakiet dlhého doletu schopných ničiť ciele hlboko na území ovládanom Ruskom, ako napríklad továrne na výrobu dronov. Ukrajinské úrady vo štvrtok informovali o masívnom nočnom útoku dronov s tým, že počas neho zničili 31 z 39 útočiacich vzdušných prostriedkov nepriateľa.

"Zima sa blíži, no my sme pripravení," vyhlásil nový ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po stretnutí so svojím britským náprotivkom.

Podľa plánov ruskej vlády sa výdavky na rezort obrany medziročne zvýšia o 68 percent na takmer 10,8 bilióna rubľov (vyše 105,8 miliardy eur), vyplýva to z dokumentu zverejneného ministerstvom financií.

Ak bude tento rozpočet skutočne zvýšený v uvádzanej miere, podľa výpočtov agentúry AFP dosiahne trojnásobok spojených výdavkov určených na vzdelávanie, ochranu životného prostredia a zdravotníctvo. (TASR)

Minister Rádiu Lublin vo štvrtok povedal, že vyšetrovanie prokuratúry „kategoricky“ určilo, že raketu, ktorá 15. novembra zasiahla poľské obilné zariadenie v pohraničí, odpálila Ukrajina. „Bola to Sovietmi vyrobená raketa, ale patrila ukrajinskej armáde,“ cituje ministra spravodajský portál Kyiv Independent.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Východ Poľska zasiahla raketa z ukrajinskej protivzdušnej obrany Čítajte 

O výsledkoch vyšetrovania už dva dni pred oficiálnym potvrdením informovali noviny Rzeczpospolita. Podľa nich vyšetrovatelia dospeli k záveru, že ukrajinská protivzdušná obrana vystrelila dve rakety S-300, ktoré majú dolet 75 - 90 kilometrov, v snahe zmariť masívny ruský raketový útok.

Jedna z týchto striel zasiahla svoj cieľ, druhá však údajne preletela do Poľska. Pre neznámy dôvod sa neaktivoval jej samodeštrukčný mechanizmus, čo viedlo k smrteľnej nehode.

Ziobro sa posťažoval, že ukrajinská strana dostatočne nespolupracovala počas vyšetrovania. Zároveň pripomenul, že poľskí prokurátori pomáhajú Ukrajine pri vyšetrovaní ruských vojnových zločinov.

Kyjev poprel, že by incident spôsobila ukrajinská raketa ale potvrdil, že jeho sily sa v danom čase v blízkosti pokúsili zneškodniť ruskú raketu. (SITA)

Vyplýva to z prieskumu, ktorý spoločne uskutočnili ukrajinské sociologické agentúry Rating a Info Sapiens.

Medzi mladými Ukrajincami žijúcimi vo svojej krajine je 89 percent respondentov optimistických v otázke budúcnosti ich štátu.

Medzi ukrajinskou mládežou, ktorá teraz žije v Poľsku, je v súvislosti s budúcnosťou ich krajiny optimistických 81 percent oslovených.

Na obnove Ukrajiny sa chce podieľať 79 percent mladých ľudí, ktorí zostali doma, a 83 percent tých, ktorí pre vojnu odišli do Poľska.

Sociologická agentúra Info Sapiens v prieskume v priebehu júna a júla oslovila 1 417 mladých ľudí na Ukrajine a agentúra Rating 100 mladých Ukrajincov nachádzajúcich sa v Poľsku. (SITA)