Zelenskyj navštívil Sumskú oblasť

Šéf wagnerovcov avizoval stiahnutie svojich žoldnierov na začiatok júna. Teraz uviedol, že zo strany ukrajinských ozbrojených síl už nedošlo k žiadnym "provokáciám". Dodal, že jeho jednotky sa stiahnutú z frontovej línie, naďalej však zostanú dislokované v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Veliteľ ukrajinských pozemných síl Olexandr Syrskyj informoval, že ukrajinská armáda zastavila boje v okrajových častiach Bachmutu a sústredí sa na iné úlohy.

Prigožin oznámil 20. mája — po mesiacoch krutých bojov — dobytie tohto mesta, ktoré malo pred vojnou 70-tisíc obyvateľov. Zároveň už vtedy avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať. (TASR)

Pašinjan povedal, že túto vojnu Arménsko vníma so znepokojením, pretože tento konflikt "sa priamo dotýka všetkých našich vzťahov". Uviedol, že na Západe si "viac" všímajú, že Arménsko je spojencom Ruska, zatiaľ čo samotná Moskva vidí, že Jerevan nepodporuje vojnu na Ukrajine.

"Ukazuje sa, že Arménsko v tejto situácii nie je spojencom nikoho, čo znamená, že je zraniteľné," konštatoval Pašinjan s tým, že čím je situácia zložitejšia, tým menší je manévrovací priestor.

"Manévrujeme nie preto, že by sme na situáciu nemali názor, ale preto, že máme, žiaľ, príliš veľa vlastných problémov, čo nám bráni viac sa angažovať v iných otázkach," vysvetlil arménsky premiér.

Predtým Pašinjan povedal, že Arménsko si "nemôže dovoliť", aby sa dostalo pod sankcie Západu za podporu Moskvy.

Hovorca Kremľa Peskov zdôraznil, že "samozrejme, naďalej rozvíjame naše koncepčne spojenecké vzťahy s Arménskom". (TASR)

"Preto chápeme, že nebudeme členmi NATO, kým táto vojna trvá. Nie preto, že to nechceme, ale pretože to nie je možné," dodal Zelenskyj.

Vyjadrenie je zriedkavým priznaním zo strany Zelenského, ktorý od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka zintenzívnil tlak na NATO a EÚ, aby Ukrajine otvorili svoje dvere.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO i Európskej únie, niektoré európske vlády však nechcú stanovovať Kyjevu oficiálny časový plán členstva, kým pokračuje ruská invázia. (TASR)

"Prímerie, ktoré jednoducho zmrazí súčasné línie a umožní ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi upevniť kontrolu nad územím, ktoré obsadil, odpočívať, vyzbrojiť sa a znova zaútočiť - to nie je spravodlivý a trvalý mier,“ zdôvodnil svoj postoj Blinken.

Rusko tiež podľa neho musí zaplatiť podiel rekonštrukcie Ukrajiny a zodpovedať sa za plnohodnotnú inváziu.

"Ak by sa Rusku umožnilo ponechať si pätinu ukrajinského okupovaného územia, vyslalo by to nesprávnu správu Moskve a „ďalším prípadným agresorom po celom svete“, vyhlásil tiež Blinken.

Šéf americkej diplomacie povedal, že Washington je pripravený podporiť mierové úsilie iných krajín, vrátane tých z Číny a Brazílie. Každá mierová dohoda však musí podporovať princípy suverenity, územnej celistvosti a nezávislosti. (SITA)

Okrem USA sú podľa neho členmi koalície Veľká Británia, Holandsko, Poľsko, Dánsko, Švédsko, Belgicko, Portugalsko a Francúzsko. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Koalícia týchto štátov podľa Žovkvu podniká reálne kroky, aby zrýchlila výcvik ukrajinských pilotov a technikov na obsluhu strojov F-16 a ďalších bojových lietadiel štvrtej generácie.

Podľa jeho slov žena a tri deti cestovali autom medzi dedinami Morozova Dolyna a Lemiščyne, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc s Ruskom. Tridsaťsedemročná žena zomrela na mieste.

Dve dievčatá vo veku 12 a 15 rokov a dvanásťročného chlapca hospitalizovali so zraneniami a „lekári bojujú o ich život," povedal Synjehubov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Chcem opäť zdôrazniť, že riziko, ktoré predstavujú míny v Charkivskej oblasti, je veľmi vysoké," dodal gubernátor. (SITA)

Zároveň sa v rozhlasovom rozhovore označil za jediného premiéra v EÚ, ktorý je zástancom mieru, a zdôraznil, že sa pre to ocitá v zložitej situácii.

V reakcii na to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko vyhlásil, že mierové rozhovory budú možné až po úplnom stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny.

"Prímerie bez tejto podmienky by zmrazilo status quo, dalo by Rusku príležitosť preskupiť a nahromadiť (vojenské) sily a pristúpiť k novej vlne agresie. Dokazujú to (naše) skúsenosti z rokov 2014-22," napísal Nikolenko vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook.

Dodal, že pokračujúce každodenné ruské útoky na ukrajinské mestá dokazujú, že Moskva neuvažuje o iných scenároch ako o pokračovaní vojny.

"V záujme zmiernenia tejto situácie vyzývame predsedu maďarskej vlády, aby začal konať. Napríklad odsúdil ruskú agresiu, požadoval od Moskvy zastavenie vojny a návrat ruskej armády na ruské územie, pripojil sa k medzinárodným opatreniam na izoláciu Ruska a nepodkopával jednotu v EÚ," apeloval hovorca ukrajinského rezortu diplomacie.

Medzičasom - podľa BBC - aj Kremeľ uviedol, že nevidí žiadne možnosti pre ukončenie vojenských operácií proti Ukrajine.

"O dialógu sme hovorili už neraz - teraz (ale) takýto variant neexistuje. Nezvažuje sa a nie sú preň ani žiadne predpoklady," povedal podľa BBC hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. (TASR)