Vláda nevládne a Fico púšťa nahrávky, ktoré nemá mať, komentoval Dzurinda
Neschvaľovanie návrhov, týkajúcich sa plánu obnovy, je len pokračovaním chaotickej politiky, povedal expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý zakladá stranu Modrí - Európske Slovensko.
Vláda nevládne
Parlament odmietol novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii či zákon o krajinnom plánovaní. Schválenie aj týchto zákonov je potrebné pre čerpanie financií z plánu obnovy.
"Keď vláda nevládne, premiér musí byť aj ministrom financií a zdravotníctva, keď sa v polícii dejú také čudné veci, že Robert Fico púšťa nahrávky, ktoré nikdy v rukách mať nemal. Všetko svedčí o tom, že veci nefungujú. To nie sú len zákony potrebné pre plán obnovy, ale aj žalostný postup vo výstavbe diaľnic, úplné zanedbanie dostavby Rázsoch, kritická situácia v našom zdravotníctve, ale už aj školstve, kde chýbajú učitelia. To všetko sú logické dôsledky chaotickej politiky, ktorú, žiaľ, to posledné obdobie zažívame," povedal Dzurinda.
Politika nemá dobré meno
Vznikajúca strana Modrí - Európske Slovensko chce ponúknuť alternatívu. Aktuálne zbiera podpisy, mala by ich už mať niekoľko tisíc. Na registráciu strany je potrebných aspoň 10 000 podpisov od ľudí.
"Zbierame po celom Slovensku. Pracujeme každý deň, máme nádej, že budeme úspešní," poznamenal Dzurinda.
Vyzdvihol mladý tím, ktorý sa okolo neho vytvoril. Hovorí o silných osobnostiach, hoci nemusia byť zatiaľ verejnosti dosť známe.
"Keď tréner Ramsay priniesol na zimné olympijské hry mladíkov, smiali sme sa. A títo mladíci po sto rokoch priniesli bronzové medaily," podotkol.
Dzurindu mrzí, že dnes politika nemá dobré meno a ľudia sa do nej nehrnú. "Musím priznať, že ma nevôľa mladých ľudí angažovať sa v politike trápi," uviedol expremiér. O postupe svojho tímu by mal povedať viac najbližší týždeň. (TASR)
Ďalšie príspevky na tému: Voľby 2023
Narušenie demokracie pomocou AI počas vlaňajších volieb je varovným príkladom pre voľby na celom svete, upozorňuje WEF.
(SITA)Cynická obluda: Najpodstatnejšou udalosťou roka 2023 boli u nás parlamentné voľby. Veľa sa o nich popísalo, podiskutovalo aj poanalyzovalo. Tu to máte všetko v jednom obrázku z októbra.
(SME)
Politické strany dostanú za výsledky tohtoročných volieb príspevok vo výške 92,87 milióna eur. Príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov.
(TASR)Cynická obluda: Dôchodcovskí voliči Smeru boli tí najnahnevanejší, pokiaľ išlo o to, že Slovensko pomáha Ukrajine. Chceli, aby radšej tie peniaze skončili v ich peňaženkách. Takže teraz budú môcť pocítiť efekt svojich rozhodnutí na vlastnej koži.
(SME)
Voľby do Národnej rady by v novembri vyhrala strana Smer so ziskom 24 percent hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko s 19,1 percenta a Hlas s 15,1 percenta. Vyplýva to z volebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.
(TASR)Tohtoročné parlamentné voľby boli historicky najdrahšie. Strany do predvolebnej kampane vložili celkom 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny viac ako vo voľbách roku 2020, ktoré boli doteraz najdrahšími.
(SITA)Voľby sú vo viacerých smeroch vhodnou príležitosťou na zhodnotenie politickej situácie v krajine. Dáta z volieb majú oproti prieskumom výhodu v tom, že ukazujú skutočné rozhodovanie občanov. Píše politológ Michal Ovádek.
(SME)Odliv kvalitných štátnych úradníkov zo štátnej správy a odliv mozgov zo Slovenska môže byť najväčší dôsledok týchto volieb. O tom, ale aj o ďalších veciach diskutovali Lívia Vašáková a Ivan Mikloš v Rozhovoroch ZKH.