Fyzioterapeut: Ak senior uveril mýtu, že sa má šetriť, tak je to začiatok konca (rozhovor)

Kiča upozornil, že v Európe rezonuje téma spaľovacích motorov a dodal, že pre Slovensko je dôležitá, lebo 13 percent HDP vytvára práve automobilový priemysel.

"Úzko komunikujeme s nemeckou stranou, lebo je to náš strategický partner v oblasti inovácií a prepojenia na automobilový priemysel. Veríme, že na základe signálov, ktoré máme od našich partnerov, bude téma spaľovacích motorov čoskoro uzatvorená," uviedol Kiča.

Politicky zneužívaná téma

Podľa jeho slov je dôležité, aby sa tieto debaty ukončili, lebo Slovensko chce pokročiť s ekologizáciou tohto priemyslu, ale bez toho, aby to ohrozilo pracovné miesta, avšak skôr naopak - aby výroba elektromobilov bola dobrou príležitosťou pre budúcnosť.

"Slovenské automobilky sú na tento proces pripravené. Zákaz spaľovacích motorov sa niekedy politicky zneužíva, ale chcem uistiť, že po roku 2035 nebudú zakázané autá so spaľovacím motorom, dôjde len k obmedzeniu ich výroby," spresnil.

Podľa neho pre slovenský automobilový priemysel je dôležitá možnosť zachovať aj vozidlá s motormi, ktoré budú využívať palivá syntetického charakteru. "Verím, že v tomto dosiahneme kompromis a následne sa zameriame na problematickejšiu tému do budúcnosti, a to je norma Euro 7," zdôraznil Kiča.

So Scholzom o palivách a elektromobilite

Heger dodal, že automobilky sú kostrou slovenskej ekonomiky a odkázal, že k zmenám aj v tejto oblasti treba pristupovať pragmaticky, a nie populisticky, ako to robia mnohí politici.

"Aj napriek tomu, že chceme opatrenia pre dobro našich občanov, musíme vždy zohľadniť realistický vývoj, a to sa týka aj automobilov a spaľovacích motorov. Slovensko je v tomto prepojené pupočnou šnúrou s Nemecko," vysvetlil premiér, ktorý vo štvrtok diskutoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

"Zlaďovali sme si pozície k spaľovacím motorom, tiež k elektromobilite a k investíciám do inovácií," odkázal Heger.

Dodal, že kľúčové na to, aby si Slovensko automobilky nielen udržalo, ale vytvorilo im priestor na to, aby mohli investovať do nadstavby, sú inovácie a s nimi nové pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a vyššími mzdami. (TASR)

Výsledky prieskumu ukázali nárast negatívneho vnímania EÚ, ako aj rozšírenosti názorov, že by Slovensko dokázalo budúcnosti čeliť lepšie, ak by bolo mimo EÚ.

"Zároveň vidíme rastúcu polarizáciu EÚ podporných a EÚ odmietavých postojov. Nárast negatívneho sentimentu sa premieta aj do dôvery k EÚ a jej inštitúciám," skonštatovala eurokomisia.

Podotkla, že v porovnaní so Slovenskom je medzi obyvateľmi EÚ vnímaná Únia pozitívnejšie.

Ako najzásadnejší problém vnímajú Slováci rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Za jeden z dvoch hlavných problémov ho vybrali až dve tretiny obyvateľov.

"Táto téma je vnímaná ako najväčší problém aj v EÚ27, avšak v porovnaní so Slovenskom ju menovalo menej Európanov," spresnila Komisia.

Druhou oblasťou, ktorú Slováci vnímajú ako najproblematickejšiu, sú dodávky energií.

Prieskum tiež poukazuje na nízku dôveru obyvateľov voči kľúčovým ústavným inštitúciám, ako sú parlament a vláda. Podľa výsledkov im dôveruje len 14 percent Slovákov. Málo tiež dôverujú súdom, polícii či armáde. (TASR)

Primátor Bratislavy Matúš Vallo odôvodil zvyšovanie miestnych poplatkov ako dôsledok rozhodnutí centrálnej moci, ktoré zredukovali samosprávne zdroje.

"Čísla hovoria jasnou rečou, rozhodnutia vlády v minulom roku zasiahli do rozpočtov samospráv sumou 585 miliónov eur, avšak opatrenia, ktoré sme urobili v závere roka, predstavovali kompenzácie vo výške 525 miliónov eur," uviedol Heger.

Výnos z daní presiahne prognózu

Upozornil tiež, že aktuálna daňová prognóza ráta s vyšším výnosom z daní z príjmov fyzických osôb o 168 miliónov eur. "Takže, ak sa vyjadríme v číslach, samosprávy majú ešte viac peňazí, ako sa čakalo," poznamenal dočasne poverený premiér.

Viac k téme hovoriť nechcel, odvolal sa na snahu udržať dobré a korektné vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou. "Preto sa zdržím ďalšieho komentára," povedal smerom k Vallovým vyjadreniam.

Vallo ohlásil zvyšovanie poplatkov

Šéf bratislavskej samosprávy vo štvrtok oznámil, že hlavné mesto zdvihne ceny viacerých poplatkov. O 64 percent sa má zvýšiť daň z ubytovania, v priemere o 25 percent stúpnu úhrady v zariadeniach pre seniorov, školné v základných umeleckých školách či poplatky mestského pohrebníctva Marianum, vyššie bude i vstupné na športoviská a do mestských kultúrnych inštitúcií.

Vallo zvýšenie zdôvodnil dosahmi prijatej legislatívy i inflácie na rozpočet mesta.

"Rozhodnutia vlády, ktorými vybrali z rozpočtov samospráv obrovské zdroje, inú možnosť obciam a mestám nenechávajú," povedal.

Dodal, že zvýšenie poplatkov sprevádza i šetriaci režim, ktorý zredukuje investície do zveľaďovania mesta. (TASR)