Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol o deväťdesiat percent

Podľa agentúry AFP o tom informoval francúzsky organizačný štáb podujatia. Spresnil, že šéf Kremľa nebude pozvaný z dôvodu agresívnej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Slávnostný spomienkový ceremoniál sa za účasti zahraničných hostí uskutoční 6. júna v Normandii na severe Francúzska.

V prípade Ruska bola pozvánka naň adresovaná diplomatickému zastúpeniu Ruskej federácie vo Francúzsku, doplnila rozhlasová stanica Europe 1.

Putin sa naposledy na oslavách Dňa D v Normandii zúčastnil v júni roku 2014, keď si veteráni druhej svetovej vojny a štátnici z celého sveta pripomenuli 70. výročie vylodenia spojencov. Putin bol pozvaný napriek tomu, že tri mesiace pred tým Rusko anektovalo Krymský polostrov patriaci Ukrajine.

Na 75. výročie Dňa D v roku 2019, keď sa situácia na východe Ukrajiny "zamotávala", už Putin pozvanie nedostal.

Stanica Europe 1 podotkla, že hoci sa armáda Sovietskeho zväzu na vylodení spojencov v Normandii priamo nezúčastnila, prítomnosť jej predstaviteľov bola vnímaná ako ocenenie odhodlania Sovietskeho zväzu a vzdanie holdu sovietskym obetiam druhej svetovej vojny. V bojoch proti Nemecku zahynulo totiž takmer 27 miliónov vojakov Sovietskej armády.

Deň D, keď sa na pobreží Normandie vo Francúzsku, okupovanom Nemcami, vylodili spojenci, patrí k vrcholným okamihom 2. svetovej vojny - začalo sa ňou oslobodzovanie západnej Európy spojencami.

Na túto operáciu pod kódovým označením Neptune/Overlord sa západní spojenci pripravovali od roku 1943. Rozhodnutie o jej vykonaní v roku 1944 bolo prijaté v máji 1943 vo Washingtone.

Ak by sa Zygar vrátil do Ruska, môže byť zadržaný priamo na letisku a prevezený do vyšetrovacej väzby. Súdom nariadené dva mesiace väzby sa budú počítať od jeho vydania na ruské územie alebo od jeho zadržania.

Za šírenie dezinformácií o ruskej armáde mu hrozí do desať rokov väzenia.

S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Zygar sa aj mimo Ruska stal známym vďaka svojmu bestselleru Všetci mocní Kremľa. V najnovšej knihe, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Vojna a trest, sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine.

Správy o tom, že voči Zygarovi sa v Rusku vedie trestné konanie, sa objavili ešte v marci. Začiatkom apríla po ňom v neprítomnosti vyhlásili pátranie. Jeho meno od októbra 2022 figuruje na zozname tzv. zahraničných agentov.

Presný dôvod začatia trestného konania nie je známy, ale Zygarov bývalý kolega, šéfredaktor spravodajstva nezávislej televízie Dožď Tichon Dziadko na sociálnych sieťach - bez uvedenia zdroja - napísal, že príčinou je "ako vo väčšine prípadov informovanie o zločinoch ruskej armády v meste Buča na predmestí Kyjeva". Samotný Zygar tieto tvrdenia nekomentoval.

Zygar momentálne nežije v Rusku. Pôsobí v exile, kde aktívne vystupuje proti ruskej invázii na Ukrajinu, zúčastňuje sa na diskusiách o možnej budúcnosti Ruska a potrebe prehodnotiť jeho minulosť.

Podľa odhadov ľudskoprávnej organizácie OVD-Info sa v Rusku začalo trestné konanie za protivojnové vyjadrenie proti najmenej 875 ľuďom. Medzi nimi je aj viac ako 270 osôb obvinených v súvislosti s dezinformáciami o ruskej armáde.

Za dezinformácie považujú ruské súdy všetky tvrdenia o vojne na Ukrajine, ktoré sa nezhodujú s verziou ruského ministerstva obrany. (TASR)

Zákon vstúpi do platnosti mesiac po oficiálnom zverejnení. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti, aby aktualizovali svoje údaje u vojenských úradov, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie sa povolaniu do armády, poznamenala agentúra Reuters.

Parlament prijal zákon meniaci pravidlá mobilizácie pred piatimi dňami. V deň hlasovania ukrajinský generál Jurij Sodol poslancov varoval, že armáde chýbajú ľudia a Rusko má na niektorých miestach frontu výraznú početnú prevahu. "Nepriateľ má nad nami sedem- až desaťnásobnú prevahu, chýbajú nám ľudia," povedal generál.

Z návrhu zákona bola nakoniec vypustená časť týkajúca sa demobilizácie, teda odchodu dlhšie slúžiacich vojakov z armády. Demobilizáciu má riešiť iná právna norma.

Hlavnou úlohou novinky je podľa portálu BBC News podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.

Občania majú za povinnosť sa sami obrátiť na úrady, aby získali vojenské dokumenty, zástupcovia vojenských správ ich už nebudú musieť "loviť" a "odchytávať" na uliciach, ako sa doteraz niekedy stávalo.

Muži vo veku od 18 do 60 rokov sú povinní do 60 dní aktualizovať svoje údaje, čo môžu urobiť aj elektronickou cestou. Následne sú povinní mať pri sebe príslušné doklady a predložiť ich na požiadanie.

Ukrajinci žijúci bez týchto dokladov v zahraničí si nebudú môcť zariadiť nový pas či získať konzulárne služby.

Problémy so zákonom hrozia tým, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii. Predloha navrhovala, aby ich vojenská správa mohla cez súd pripraviť o vodičské preukazy, a tiež citeľné zvýšenie pokút. Ľudia, ktorí neslúžili v armáde či neprešli vojenskou prípravou, nebudú môcť pracovať v štátnych službách, v prokuratúre či u polície, dodala BBC.

Scholz tvrdí, že sa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dohodli na podpore mierovej konferencie o Ukrajine, ktorá sa uskutoční vo Švajčiarsku - pravdepodobne bez účasti Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

"Čína a Nemecko majú v úmysle intenzívne a pozitívne koordinovať podporu organizácie konferencie na vysokej úrovni vo Švajčiarsku a budúcich medzinárodných mierových konferencií," napísal Scholz na sieti X po stretnutí s čínskym prezidentom v Pekingu.

Čínsky líder predtým v utorok povedal, že Peking by podporil medzinárodnú mierovú konferenciu, ale Rusko a Ukrajina by ju museli akceptovať.

Konferencia sa bude konať 15. až 16. júna v stredisku Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera.

Očakáva sa účasť najvyšších vládnych predstaviteľov z desiatok krajín. Rokovať by mali o pláne, ktorý v uplynulých mesiacoch vypracovali ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.

Na konferenciu by mohol prísť americký prezident Joe Biden, ktorý má 13. – 15. júna na programe účasť na summite G7 v susednom Taliansku, informoval švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.

Švajčiarska vláda uviedla, že na predchádzajúcich rokovaniach o usporiadaní konferencie sa podieľali Európska únia a vyslanci z takzvaného globálneho Juhu vrátane Brazílie, Číny, Etiópie, Indie, Saudskej Arábie a Juhoafrickej republiky.

Rusko dalo jasne najavo, že sa do tejto iniciatívy nezapojí, a označilo ju za zbytočnú. Podľa Moskvy je totiž vzhľadom na jej neúčasť odsúdená na neúspech. (TASR)

SEPS má s ukrajinským prevádzkovateľom prenosovej sústavy spoločnosťou Ukrenergo podpísanú zmluvu o havarijnej výpomoci.

Ako uviedla hovorkyňa SEPS Sandra Čičová Kotzigová, ostatnýkrát bola elektrina na základe tejto zmluvy na Ukrajinu poskytnutá 11. apríla.

„Havarijná výpomoc je poskytovaná v prípade, že jej poskytnutie neohrozuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky slovenskej elektrizačnej sústavy. Havarijná výpomoc bola Ukrajine poskytovaná aj v minulosti. Ide o štandardný prostriedok pomoci, ak je prevádzkovateľ prenosovej sústavy danej krajiny v núdzi,“ dodala Čičová Kotzigová.

SEPS dokonca plánuje obnovu existujúceho 400 kilovoltového vedenia Kapušany-Mukačevo, vybudovaného v 60-tych rokoch 20. storočia, ktorá bude realizovaná jeho zdvojením.

„Tým sa docieli aj zvýšenie prenosovej schopnosti na tomto spoločnom prenosovom profile. Ide o jednu z etáp väčšieho projektu zameraného na celkové zvýšenie prenosovej schopnosti na cezhraničnom profile s Ukrajinou. Napäťová hladina ostane zachovaná,“ doplnila Čičová Kotzigová.

V súčasnosti prebiehajú rokovania s ukrajinským prevádzkovateľom prenosovej sústavy na konkrétnom harmonograme a spôsobe realizácie projektu obnovy spomínaného vedenia.

Výška nákladov na tento projekt je v súčasnosti predmetom upresňovania vzhľadom na pokračujúce rokovania a vyjasňovania definitívneho technického rozsahu a spôsobu realizácie diela. „Očakávame, že sa bude pohybovať v rozsahu desiatok miliónov eur,“ konštatovala Čičová Kotzigová. (SITA)

Bývalý člen Ukrajinskej bezpečnostnej služby krátko pred začiatkom ruskej invázie prebehol do Ruska. Informovala o tom agentúra AFP.

Vasyľ Prozorov žije v Moskve od roku 2019, pričom ako dôvod svojho presídlenia uviedol ideologické rozdiely. Minulý týždeň bol zranený pri bombovom útoku na jeho vozidlo neďaleko Moskvy.

FSB v utorok uviedla, že zadržala občana Ruska narodeného v roku 1983, ktorý pracoval pre ukrajinské bezpečnostné služby a umiestnil pod auto Prozorova bombu.

"Do Ruska prišiel tento rok v marci, dostal súčiastky na výbušné zariadenia riadené rádiom, zhotovil výbušné zariadenia a po vykonaní prieskumu v okolí bydliska bývalého zamestnanca SBU vykonal bombový útok na auto", uviedla FSB.

Zároveň dodala, že v prípade bola začaté vyšetrovania pre vlastizradu, za ktorú hrozí podozrivému až doživotie.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa stali terčmi útokov viacerí ukrajinskí predstavitelia kolaborujúci s Ruskom, pripomína AFP. (TASR)

Stanica monitorovala oblohu nad Ukrajinou a mala dosah 700 kilometrov do ukrajinského vnútrozemia, oznámila viacerým ukrajinským médiám anonymne ukrajinská tajná služba SBU.

Podľa nemenovaného zdroja z rozviedky išlo o stanicu Nebo-U, ktorá stojí zhruba 100 miliónov dolárov.

Stanica podľa SBU okrem iného poskytovala podporu ruským bombardérom, ktoré útočia na Ukrajinu pomocou riadených leteckých bômb. Stanica tiež sledovala ukrajinské prostriedky.

"Vďaka zničeniu tejto radarovej stanice bude mať nepriateľ menej možností odhaľovať vzdušné ciele pozdĺž severnej hranice Ukrajiny," citovala agentúra Unian zdroj z rozviedky.

Podľa SBU sa Ukrajine už skôr podarilo zničiť jednu takúto radarovú stanicu v ruskej Belgorodskej oblasti.

Radarové moduly v decimetrovom rozsahu vlnových dĺžok RLM-D (vpredu) a metrovom vlnovom rozsahu RLM-M (vzadu) komplexu 55Zh6M Nebo-M.