Ukrajina zaútočila na vojenskú základňu v okupovanom Melitopoli

Oznámili to ruské médiá. Moskva tvrdí, že prípadná havária by mohla spôsobiť, že rádioaktívne látky zasiahnu aj Poľsko, Nemecko a Slovensko, napísala agentúra Reuters. Dodala, že ruské obvinenia nemôže overiť.

Rusko tiež varovalo, že ak ukrajinská armáda bude pokračovať v ostreľovaní elektrárne, bude nútené zastaviť jej prevádzku. Kyjev popiera ostreľovanie elektrárne a tvrdí, že to robí Rusko, ktoré elektráreň od marca okupuje.

Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj medzitým vyhlásil, že Ukrajina sa musí "pripraviť na všetky možné scenáre". Ukrajinské záchranné zložky preto nacvičovali zásah v prípade havárie jadrovej elektrárne.

"Nikto nepredpokladal, že ruské jednotky budú z tankov páliť na jadrové reaktory. Je to neuveriteľné," povedal minister. Dodal, že kým elektráreň ovládajú Rusi, sú tu "veľké riziká".

Kvôli ostreľovaniu, z ktorého sa od začiatku augusta pravidelne obviňujú obe strany, ukrajinský personál elektrárne zastavil jeden z reaktorov a znížil výkon ďalších dvoch, poznamenal denník Kommersant. Hoci reaktory sú chránené a ich poškodenie v prípade ostreľovania je nepravdepodobné, poškodenie systému chladenia či úložiska vyhoreného jadrového paliva by podľa ruskej strany mohlo viesť ku kontaminácii 5 500 kilometrov štvorcových, dodal denník. (ČTK, TASR)

K zodpovednosti za útok sa prihlásila ruská hackerská skupina Killnet, ktorá podľa nej zablokovala prístup k viac ako 200 štátnym a súkromným estónskym inštitúciám.

Estónska vláda trvala na tom, že dopad útoku bol obmedzený a zostal „z veľkej časti nepovšimnutý“. (The Guardian)

Magazín Politico čerpal údaje z Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Ako upozorňuje Politico, vojenská pomoc klesá práve v čase, keď Kyjev ohlasuje plány na veľkú protiofenzívu. Táto skutočnosť potvrdzuje aj opakované sťažnosti ukrajinských predstaviteľov, že európske krajiny vo vojenskej pomoci zaostávajú za Spojenými štátmi.

Západné krajiny sa na darcovskej konferencii v Kodani minulý týždeň dohodli na ďalších dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 1,5 miliardy eur. Vedúci tímu kielskeho inštitútu skúmajúceho podporu Ukrajine Christoph Trebesch však upozornil, že táto suma je oveľa skromnejšia v porovnaní s podporou sľúbenou na predchádzajúcich konferenciách.

Podľa Trebescha je uvedená suma nízka aj v porovnaní s európskym plánom obnovy po koronavírusovej pandémii, v ktorom je zhruba 800 miliárd eur.

Lotyšský minister obrany Artis Pabriks nedávno v rozhovore pre Politico vyzval Francúzsko a Nemecko na intenzívnejšiu vojenskú podporu Ukrajine a za vzor im dal Poľsko, Slovensko a Česko. (TASR)

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi je podľa neho „pripravený viesť“ delegáciu agentúry do elektrárne. „Zdôraznil som naliehavosť misie riešiť hrozby jadrovej bezpečnosti spôsobené nepriateľskými akciami Ruska,“ cituje šéfa ukrajinskej diplomacie spravodajský web CNN.

MAAE žiada prístup do elektrárne, ktorú majú od marca pod kontrolou Rusi, keďže boje okolo nej sa v ostatných týždňoch zintenzívnili. Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú z hrozby jadrového terorizmu.  (SITA)

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na poznatky vojenskej rozviedky píše na Twitteri, že straty ruských tankov sú pravdepodobne čiastočne spôsobené aj tým, že posádkam tankov zrejme chýba správny výcvik a nedokážu správne používať doplnkovú dynamickú ochranu, nazvanú tiež reaktívne pancierovanie (ERA).

Vojna svedčí o početných zlyhaniach ruských veliteľov pri presadzovaní bojovej disciplíny, ako je použitie ERA. Kumulatívny účinok týchto zlyhaní pravdepodobne predstavuje dôležitý faktor, stojaci za zlým výkonom ruských síl, súdi Londýn.

Rusko podľa odhadu ukrajinského velenia prišlo počas takmer polročného vojny na Ukrajine o takmer 1900 tankov.

Tieto tvrdenia ale nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov. Rusko aj Ukrajina vlastné straty taja a nepriateľské straty podľa britskej rozviedky zveličujú. (ČTK)