Ukrajincov v Enerhodare držia v zajatí, bijú a zabíjajú elektrinou, tvrdí starosta

Oznámil to dánsky minister priemyslu, podnikania a finančných záležitostí Morten Bødskov.

„Dodatočnými finančnými prostriedkami v rámci Dánsko-ukrajinského fondu opätovne zdôrazňujeme, že Dánsko podporuje neúnavný boj Ukrajiny za slobodu,“ povedal B?dskov na Ukrajinskom investičnom fóre v Dánsku.

Občianske združenie spresnilo, že česká vláda odštartovala celosvetovú iniciatívu na nákup munície, ktorú potrebuje Ukrajina.

Do zbierky sa zapojilo už viac ako dvadsať krajín. Ako organizácia pripomenula, slovenská vláda sa pridať odmietla.

„Občianskou zbierkou chceme ukázať, že o tom nerozhoduje len vláda a premiér Robert Fico (Smer). Sme presvedčení, že postoj vlády nereprezentuje väčšinu občanov. Sme si istí, že my, obyvatelia Slovenska, pomôcť chceme a vieme," vyhlásila organizácia.

Na občiansku zbierku Munícia pre Ukrajinu - Keď nie vláda, posielame my môžu darcovia prispieť prostredníctvom webu www.municiapreukrajinu.sk

Organizácia Mier Ukrajine upozornila, že ruská agresia sa zintenzívňuje a hrozí, že Ukrajine sa minie munícia.

Podľa iniciatívy Ukrajina nebráni iba svoje územie, ale aj Európu a jej hodnoty založené na slobode a mieri. Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine uviedol, že mnoho Slovákov sa nestotožňuje s odmietnutím iniciatívy českej vlády.

„Česká iniciatíva je jedinou cestou, ako Ukrajine brániacej sa omnoho silnejšiemu agresorovi v krátkom čase pomôcť s pre ňu životne dôležitou vecou, a tou je dostatok delostreleckej munície," dodal Kulich a priblížil, že cieľom verejnej zbierky je ukázať, že Slovensko nie je len o politických rozhodnutiach jednej vlády, ale o jeho obyvateľoch a ich vôli pomáhať.

Všetky peniaze z občianskej zbierky pôjdu na zakúpenie munície pre Ukrajinu. Cieľom zbierky Munícia pre Ukrajinu - Keď nie vláda, posielame my si za cieľ kladie vyzbierať postupne milión eur a prispieť tak podobnou sumou, akú darovala slovinská vláda. „Prvým míľnikom je suma 250-tisíc eur, pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.

Po dosiahnutí prvého míľnika oznámime ďalší čiastkový cieľ a veríme, že spoločne sa dostaneme k sume, ktorá prvý míľnik niekoľkonásobne prekoná. Prvá zásielka munície podporená aj finančným príspevkom z našej zbierky sa môže dostať na Ukrajinu už v júni," doplnila iniciatíva.

Zbierku koordinuje iniciatíva Mier Ukrajine spolu s organizáciou Dárek pro Putina. Obe organizácie vlani spoločne vyzbierali 650-tisíc na slovenský odmínovač Božena pre Ukrajinu. Partnerom zbierky je aj iniciatíva All 4 Ukraine, vďaka ktorej sa na Ukrajinu dostali vozidlá pre záchranárov za vyše 1,5 milióna eur. Partnerom je aj darcovská platforma Donio.sk. (SITA)

Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 vyvolala podľa ruských a amerických diplomatov najhoršiu krízu vo vzťahoch Moskvy so Západom od kubánskej krízy v roku 1962.

Po uvalení sankcií Západu na Rusko, ktoré americkí a európski lídri označili za najtvrdšie, aké boli doteraz uvalené na veľkú ekonomiku, sa Moskva odvrátila od Európy a Spojených štátov, pričom posilnila svoje vzťahy s krajinami v Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a Latinskej Amerike.

Krasnovova návšteva Kuby nadväzuje na februárovú cestu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SBRF) Nikolaja Patruševa po krajinách Latinskej Ameriky.

Patrušev ako hlavný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina v Havane vyhlásil, že rozvoj dobrých vzťahov so štátmi Latinskej Ameriky a Karibiku zostáva "jednou z kľúčových priorít Moskvy". (TASR)

Oznámilo to v pondelok americké ministerstvo financií.

Najnovší balík sankcií sa zameriava na subjekty, ktoré profitujú z ruskej vojny proti Ukrajine. Patrí k ním štátna strojárska spoločnosť, firma zaoberajúcej sa rádiovou komunikáciou či spoločnosť podnikajúca vo vývoji softvéru.

Okrem toho nové sankcie uplatnili aj na spoločnosti a jednotlivcov spolupracujúcich s bieloruským štátnym podnikom Peleng, ktorý dodáva systémy riadenia paľby pre ruské tanky.

Reštrikcie sa vzťahujú aj na zbrojársku firmu Black Shield Company nakupujúcu zbrane od bieloruskej obrannej spoločnosti Kidma Tech, ktorá už skôr bola terčom sankcií. (SITA)

Scholz dodal, že od jeho poslednej návštevy Číny "medzi našimi vládami prebieha intenzívna výmena názorov". Hoci Čína tvrdí, že v konflikte na Ukrajine je neutrálnou stranou, bola kritizovaná za to, že odmietla odsúdiť Moskvu za jej ofenzívu.

Nemecký kancelár sa dotkol aj iných oblastí, v ktorých by mohli obe krajiny spolupracovať, vrátane zmeny klímy. "Len spoločnou prácou budeme schopní nájsť riešenia na zastavenie zmeny klímy a sociálne spravodlivú transformáciu zelenej energie," uviedol.

Čínsky prezident Si Ťin-pching v utorok povedal, že obojstranné vzťahy s Nemeckom sa budú naďalej stabilne rozvíjať, ak sa budú obe strany navzájom rešpektovať a hľadať "spoločnú reč".

Scholz sa stretol s čínskym prezidentom v posledný deň trojdňovej cesty do Pekingu. Čínske médiá informovali, že dvojica bude ešte neformálne diskutovať pri čaji v hlavnom meste.

Scholzova cesta viedla počas troch dní do juhozápadného veľkomesta Čchung-čching, ekonomicky silného Šanghaja a hlavného mesta Peking, kde sa snaží posilniť obchodné vzťahy. Kancelára na jeho druhej ceste do Číny od nástupu do funkcie sprevádzala od nedele do utorka početná delegácia ministrov a vedúcich predstaviteľov podnikov.

Očakáva sa, že nemecký kancelár sa v utorok stretne s premiérom Li Čchiangom, zasadne s nemecko-čínskym hospodárskym výborom a vystúpi na tlačovej konferencii. (TASR)

Čiernomorská bezpečnostná konferencia sa konala druhýkrát, tentoraz v hlavnom meste Bulharska Sofii. Blinken sa na nej zúčastnil cez videohovor, počas svojho príhovoru krajinám prisľúbil bezpečnostnú, ekonomickú a politickú podporu a vyzdvihol dôležitosť mieru v regióne.

"(Ruský prezident Vladimir) Putin si myslel, že susedné štáty Ukrajiny sa rozhádajú, ale mýlil sa," vyjadril sa Blinken a dodal, že USA budú pokračovať v podporovaní Ukrajiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba taktiež prostredníctvom videohovoru spojencom Ukrajiny povedal, že Kyjev potrebuje základnú vojenskú podporu vrátane munície, delostrelectva a systémov protivzdušnej obrany, aby sa lepšie dokázal brániť proti ruskej invázií.

Kuleba uviedol, že podpora ukrajinskej protivzdušnej obrany zároveň posilní regionálnu a globálnu stabilitu, keďže ochráni štáty susediace s Ukrajinou a celý čiernomorský región pred ruskými vzdušnými útokmi. Dodal, že jediný jazyk, ktorému Moskva rozumie a ktorý rešpektuje, je "sila".

Kuleba sa ďalej vyjadril, že región Čierneho mora musí byť súčasťou Severoatlantickej aliancie, aby v ňom bol pokoj a mier.

Čiernomorskú bezpečnostnú konferenciu zorganizovali ministerstvá obrany a zahraničných vecí Bulharska a Ukrajiny v spolupráci s ukrajinským Centrom pre obranné stratégie. S Čiernym morom susedia Bulharsko, Gruzínsko, Rumunsko, Rusko, Turecko a Ukrajina. (TASR)

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku, aby dal o tomto balíku v hodnote 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú republikáni, ktorí tam majú väčšinu mandátov.

Na jeho okamžité prijatie v pondelok počas návštevy českého premiéra Fialu v Bielom dome opätovne naliehal aj  prezident Biden. V balíku je zahrnutá aj pomoc pre amerických spojencov v Indo-pacifickom regióne.

Johnson v pondelok večer po stretnutí republikánov uviedol, že snemovňa sa bude zaoberať celkovo štyrmi návrhmi zákonov, pričom o každom z týchto opatrení bude hlasovať osobitne. Podľa agentúry AP sa tento balík bude líšiť od toho, ktorý pôvodne schválil Senát, čo znižuje šance na jeho konečné schválenie v Kongrese.

"Vieme, že svet nás sleduje, aby zistil, ako reagujeme. Sledujú, či sa Amerika postaví za svojich spojencov a v našom vlastnom záujme na celom svete. A my to urobíme," povedal Johnson novinárom.

Ak by Rusko uspelo, bude to pre nich signál, český premiér Petr Fiala to povedal v rozhovore pre Českú televíziu po stretnutí s americkým prezidentom Joom Bidenom v Bielom dome.

Bez aktívnej úlohy Spojených štátov a ich pomoci svet v bezpečí nebude, dodal Fiala.