Tlačová konferencia Progresívneho Slovenska k Matovičovmu balíčku

Ako uviedol za predkladateľov návrhu poslanec Lukáš Kyselica (OĽaNO), predčasné voľby navrhujú na 30. septembra a predseda parlamentu ich má vyhlásiť najskôr 130 dní a najneskôr 110 dní pred dňom ich konania.

Šéfovi Smeru Robertovi Ficovi sa septembrový termín nepáči a podáva pozmeňujúci návrh na termín konania predčasných parlamentných volieb 27. mája. Hlas chce termín volieb 24. júna. Strana Sme rodina deklarovala, že podporí májový, júnový aj septembrový termín.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Predčasné voľby budú, ale koho bude možné voliť? Deviatim stranám ostávajú len týždne Čítajte 

"Myslíme si, že lepšie by boli voľby v júni, ale musíme nájsť 90 poslancov. Ak ich nenájdeme na jún, musíme sa snažiť nájsť 90 poslancov na september," uviedol v stredu Kollár.

Ak by sa ani to nepodarilo, budú voľby v riadnom termíne vo februári 2024 a dovtedy bude úradnícka vláda. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) zahlasuje len za 30. september, na ktorom sa predstavitelia bývalej koalície vrátane SaS dohodli na rokovaní v nedeľu 22. januára.

Slovensko je v koaličnej kríze s vládou bez väčšiny už od júla a táto dráma sa zrejme potiahne až do septembra. Navyše, rysuje sa niekoľko nových projektov, a zatiaľ volič netuší z čoho si vlastne bude vyberať.

Výbor totiž nemá žiadny dosah na fungovanie fondu.

Dodala aj, že mesačnú odmenu 70 eur za pôsobenie vo fonde daruje na charitatívne účely. O miesto vo fonde nestála, túto ponuku dostala, Členka parlamentného školského výboru vie o problémoch fondu, tak ponuku prijala aj z toho dôvodu, že chce dohliadať na výberové konanie na šéfa Fondu na podporu vzdelávania, ktorú pôvodne vyhral exprimátor Stupavy Roman Maroš, ktorému dokázali nezrovnalosti v účtovníctve mesta a zaplatil aj pokutu.

Keďže Fond na podporu vzdelávania má prostriedky vo výške presahujúcej 12 miliónov eur a vlastní nehnuteľnosti, Šofranko považuje tohto kandidáta za nedôveryhodného na základe skutočností z minulosti. (SME)

Podporuje preto iniciatívu prezidentky Čaputovej, ktorá sa naň chce v tejto veci obrátiť. Je presvedčená, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu.

Vyplýva to z údajov, ktoré poskytlo ministerstvo financií.

Príspevok každý rok

Súvisiaci článok Súvisiaci článokSmer nedokázal cez víkend zmobilizovať svoje bašty na východe. Možno ich stratil úplne Čítajte 

Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia, a to priebežne, zväčša v letných mesiacoch. Podľa ministerstva to závisí od splnenia povinností vyplývajúcich zo zákona, napríklad od predloženia výročnej správy.

Najviac peňazí má v roku 2023 získať OĽaNO, a to 3,34 milióna eur. Nasleduje Smer s 2,49 milióna eur, za ním Sme rodina s 1,2 milióna eur a ĽSNS má dostať 1,18 milióna eur. SaS má získať v tomto roku takmer 915 222 eur a Za ľudí viac ako 847 187 eur.

Príspevok dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali viac ako tri percentá hlasov. Progresívne Slovensko a Spolu, ktoré šli do volieb v koalícii, majú získať spolu 548 129 eur. KDH má dostať 366 090 eur, Maďarská komunitná spolupatričnosť 307 567 eur, SNS takmer 249-tisíc eur a Dobrá voľba takmer 241-tisíc eur.

Príspevok sa delí na časti. Ministerstvo priblížilo, že príspevok na činnosť sa rovná celkovému príspevku za hlasy, ktorý sa rozdelí na 48 podielov.

Tento rok nastane zmena

Slovensko zrejme čakajú v tomto roku predčasné voľby, s čím súvisí aj úprava vyplácania príspevku. "Nárok na príspevok na činnosť zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby. Ak sa činnosť Národnej rady skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo," skonštatovalo ministerstvo.

Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. "Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby. V prípade skrátenia volebného obdobia sa skracuje o počet mesiacov, za ktoré sa skrátilo volebné obdobie," dodali z ministerstva.

Celkovo si politické subjekty za volebné obdobie 2020 až 2024 majú rozdeliť štátny príspevok v sume viac ako 76 miliónov eur. Príspevok sa rozdelil na štyri časti, ktoré sa vyplácajú každý rok. (TASR)

Predseda strany Miroslav Kollár a podpredseda strany Pavel Nechala podali na ministerstve vnútra žiadosť o registráciu zmeny stanov strany s novým názvom.

Cieľom strany je vytvoriť širšiu stredopravú platformu pre dlhodobú spoluprácu a prioritnou je zlepšiť život na Slovensku a udržať euroatlantickú orientáciu krajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokSpolu podpísala s Dzurindom memorandum o spoločnej budúcnostiČítajte 

Miroslav Kollár v pondelok podpísal s Mikulášom Dzurindom Memorandum o spolupráci. "Podpisom memoranda sme aj formálne potvrdili záujem a spoluprácu na založení spoločnej politickej platformy, ktorá bude spájať programovo blízke politické strany a hnutia - najmä na báze členov Európskej ľudovej strany - a bude otvorená pre odborníkov a autority z rôznych oblastí verejného života," uviedol Miroslav Kollár.

Snem strany bude v prvej polovici februára. Prijmú na ňom ďalšie formálne kroky vyplývajúce zo spájania s Dzurindovým projektom. (SME, SITA)