Po mesiacoch obnovia prevádzku charkovského metra

Pri útoku utrpeli zranenia dvaja civilisti, a to 50-ročný muž a 57-ročná žena. Ukrajinská polícia začala trestné stíhanie pre porušenie zákonov a vojnových zvykov.

Oznámil to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.

Podľa českého premiéra Petra Fialu nie je dôvod, prečo by to do roka nemohol byť ďalší milión.

Fiala v prejave, v ktorom hovoril okrem iného o československej skúsenosti s komunizmom, invázii vojsk Varšavskej zmluvy na čele so sovietskou armádou v roku 1968, či dôležitosti NATO, vyzdvihol doterajšiu českú pomoc Ukrajine a predstavil poslucháčom českú muničnú iniciatívu.

Muničnú iniciatívu predseda českej vlády opísal ako snahu zabezpečiť nákup munície z tretích krajín, kým nebudú dostatok vyrábať štáty na Západe. "Máme know-how, kontakty a skúsenosti," poznamenal Fiala.

Českú republiku premiér označil za schopného a spoľahlivého spojenca s vyvinutým obranným priemyslom a dobrými obchodnými kontaktmi po celom svete. Pripomenul tiež československé zbrojné dodávky mladému izraelskému štátu v roku 1948. (ČTK)

Kyjev zároveň varoval, že skutočné číslo môže byť "oveľa vyššie".

Určiť presné číslo nezvestných osôb je ťažké, keďže ruské jednotky stále okupujú približne pätinu územia Ukrajiny a žiadna zo strán pravidelne nezverejňuje údaje o obetiach v radoch armády.

"Takmer 37-tisíc ľudí sa považuje za nezvestných - deti, civilisti i členovia armády. Tieto čísla môžu byť oveľa vyššie," upozornil ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Ako dodal, Ukrajina a Červený kríž identifikovali zhruba 1 700 ľudí "nelegálne zadržiavaných" Ruskom, ktoré obviňuje z únosov civilistov už od roku 2014, keď vypukla vojna s Moskvou podporovanými separatistami na východe Ukrajiny. (TASR)

Podľa agentúry AFP o tom informoval francúzsky organizačný štáb podujatia. Spresnil, že šéf Kremľa nebude pozvaný z dôvodu agresívnej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Slávnostný spomienkový ceremoniál sa za účasti zahraničných hostí uskutoční 6. júna v Normandii na severe Francúzska.

V prípade Ruska bola pozvánka naň adresovaná diplomatickému zastúpeniu Ruskej federácie vo Francúzsku, doplnila rozhlasová stanica Europe 1.

Putin sa naposledy na oslavách Dňa D v Normandii zúčastnil v júni roku 2014, keď si veteráni druhej svetovej vojny a štátnici z celého sveta pripomenuli 70. výročie vylodenia spojencov. Putin bol pozvaný napriek tomu, že tri mesiace pred tým Rusko anektovalo Krymský polostrov patriaci Ukrajine.

Na 75. výročie Dňa D v roku 2019, keď sa situácia na východe Ukrajiny "zamotávala", už Putin pozvanie nedostal.

Stanica Europe 1 podotkla, že hoci sa armáda Sovietskeho zväzu na vylodení spojencov v Normandii priamo nezúčastnila, prítomnosť jej predstaviteľov bola vnímaná ako ocenenie odhodlania Sovietskeho zväzu a vzdanie holdu sovietskym obetiam druhej svetovej vojny. V bojoch proti Nemecku zahynulo totiž takmer 27 miliónov vojakov Sovietskej armády.

Deň D, keď sa na pobreží Normandie vo Francúzsku, okupovanom Nemcami, vylodili spojenci, patrí k vrcholným okamihom 2. svetovej vojny - začalo sa ňou oslobodzovanie západnej Európy spojencami.

Na túto operáciu pod kódovým označením Neptune/Overlord sa západní spojenci pripravovali od roku 1943. Rozhodnutie o jej vykonaní v roku 1944 bolo prijaté v máji 1943 vo Washingtone.

Ak by sa Zygar vrátil do Ruska, môže byť zadržaný priamo na letisku a prevezený do vyšetrovacej väzby. Súdom nariadené dva mesiace väzby sa budú počítať od jeho vydania na ruské územie alebo od jeho zadržania.

Za šírenie dezinformácií o ruskej armáde mu hrozí do desať rokov väzenia.

S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Zygar sa aj mimo Ruska stal známym vďaka svojmu bestselleru Všetci mocní Kremľa. V najnovšej knihe, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Vojna a trest, sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine.

Správy o tom, že voči Zygarovi sa v Rusku vedie trestné konanie, sa objavili ešte v marci. Začiatkom apríla po ňom v neprítomnosti vyhlásili pátranie. Jeho meno od októbra 2022 figuruje na zozname tzv. zahraničných agentov.

Presný dôvod začatia trestného konania nie je známy, ale Zygarov bývalý kolega, šéfredaktor spravodajstva nezávislej televízie Dožď Tichon Dziadko na sociálnych sieťach - bez uvedenia zdroja - napísal, že príčinou je "ako vo väčšine prípadov informovanie o zločinoch ruskej armády v meste Buča na predmestí Kyjeva". Samotný Zygar tieto tvrdenia nekomentoval.

Zygar momentálne nežije v Rusku. Pôsobí v exile, kde aktívne vystupuje proti ruskej invázii na Ukrajinu, zúčastňuje sa na diskusiách o možnej budúcnosti Ruska a potrebe prehodnotiť jeho minulosť.

Podľa odhadov ľudskoprávnej organizácie OVD-Info sa v Rusku začalo trestné konanie za protivojnové vyjadrenie proti najmenej 875 ľuďom. Medzi nimi je aj viac ako 270 osôb obvinených v súvislosti s dezinformáciami o ruskej armáde.

Za dezinformácie považujú ruské súdy všetky tvrdenia o vojne na Ukrajine, ktoré sa nezhodujú s verziou ruského ministerstva obrany. (TASR)

Zákon vstúpi do platnosti mesiac po oficiálnom zverejnení. Zaväzuje mužov podliehajúcich brannej povinnosti, aby aktualizovali svoje údaje u vojenských úradov, zvyšuje platy dobrovoľníkom a sprísňuje tresty za vyhýbanie sa povolaniu do armády, poznamenala agentúra Reuters.

Parlament prijal zákon meniaci pravidlá mobilizácie pred piatimi dňami. V deň hlasovania ukrajinský generál Jurij Sodol poslancov varoval, že armáde chýbajú ľudia a Rusko má na niektorých miestach frontu výraznú početnú prevahu. "Nepriateľ má nad nami sedem- až desaťnásobnú prevahu, chýbajú nám ľudia," povedal generál.

Z návrhu zákona bola nakoniec vypustená časť týkajúca sa demobilizácie, teda odchodu dlhšie slúžiacich vojakov z armády. Demobilizáciu má riešiť iná právna norma.

Hlavnou úlohou novinky je podľa portálu BBC News podchytiť všetkých mužov podliehajúcich brannej povinnosti a aktualizovať ich údaje, čo má úradom zjednodušiť povolávanie do armády.

Občania majú za povinnosť sa sami obrátiť na úrady, aby získali vojenské dokumenty, zástupcovia vojenských správ ich už nebudú musieť "loviť" a "odchytávať" na uliciach, ako sa doteraz niekedy stávalo.

Muži vo veku od 18 do 60 rokov sú povinní do 60 dní aktualizovať svoje údaje, čo môžu urobiť aj elektronickou cestou. Následne sú povinní mať pri sebe príslušné doklady a predložiť ich na požiadanie.

Ukrajinci žijúci bez týchto dokladov v zahraničí si nebudú môcť zariadiť nový pas či získať konzulárne služby.

Problémy so zákonom hrozia tým, ktorí sa vyhýbajú mobilizácii. Predloha navrhovala, aby ich vojenská správa mohla cez súd pripraviť o vodičské preukazy, a tiež citeľné zvýšenie pokút. Ľudia, ktorí neslúžili v armáde či neprešli vojenskou prípravou, nebudú môcť pracovať v štátnych službách, v prokuratúre či u polície, dodala BBC.