Od zajtra sa ruší povinnosť nosenia respirátorov

Prvé prepuknutie covidu údajne spôsobil pacient, ktorí sa v blízkosti hraníc s Južnou Kóreou dotýkal "cudzokrajných vecí".

Severná Kórea prišla k tomuto záveru po vyšetrovaní, pričom zároveň nariadila ľuďom "aby boli ostražití pri zaobchádzaní s cudzími vecami a balónmi, ktoré priveje vietor alebo iný klimatický fenomén v oblasti demarkačnej línie a hraníc", uvádza štátna tlačová agentúra KCNA. V tejto súvislosti nespomenula priamo Južnú Kóreu, no tamojší aktivisti i severokórejskí prebehlíci už celé desaťročia posielajú z juhu cez prísne strážené hranice balóny s letákmi a humanitárnou pomocou.

Juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie však tvrdí, že nie je možné, aby sa vírus dostal na Sever letákmi posielanými cez hranice.

KĽDR prvýkrát priznala výskyt covidu na svojom území niekoľko mesiacov po tom, ako uvoľnila opatrenia na hraniciach a bola obnovená nákladná železničná doprava s Čínou. (TASR)

"Keďže krajiny v celom európskom regióne zrušili sociálne opatrenia, ktoré boli predtým zavedené, vírus sa bude v lete šíriť vo vysokej miere," povedal pre AFP Hans Kluge, regionálny riaditeľ organizácie pre Európu.

"Tento vírus nezmizne len preto, že sa ním prestarneme zaoberať. Stále sa šíri, stále sa mení a stále (ľudí) pripravuje o život," varoval.

Najvyššiu incidenciu nákazy spomedzi európskych štátov eviduje organizácia momentálne v Rakúsku, na Cypre, vo Francúzsku, v Nemecku, Grécku, Luxembursku a Portugalsku. Nárast počtu prípadov je však badateľný v takmer všetkých krajinách Európy. (TASR)

Zdravotnícka agentúra OSN v pravidelnej týždennej správe o pandémii napísala, že celosvetový počet úmrtí zostal relatívne podobný ako pred týždňom, približne 8500. Nárast úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19 hlásili v troch regiónoch: na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii a v Severnej a Latinskej Amerike.

Najväčší týždenný nárast nových prípadov nákazy zaznamenali na Blízkom východe, kde stúpol o 47 percent. Prípady koronavírusovej infekcie vzrástli v Európe a juhovýchodnej Ázii o približne 32 percent a v Severnej a Latinskej Amerike o zhruba 14 percent.

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus tento týždeň vyhlásil, že nárast počtu prípadov covidu evidujú v 110 krajinách. Väčšinou ho spôsobujú nové omikronové subvarianty BA.4 a BA.5.

"Táto pandémia sa mení, ale ešte sa neskončila," povedal Tedros na brífingu.

Vyzval krajiny, aby zaočkovali svoje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva vrátane zdravotníckych pracovníkov a ľudí starších než 60 rokov, pričom dodal, že stovky miliónov ľudí nie sú stále zaočkované a hrozí im vážny priebeh ochorenia a smrť.

Hoci bolo na celom svete podaných už viac ako 1,2 miliardy dávok vakcín proti covidu, priemerná miera zaočkovanosti v chudobných krajinách je podľa šéfa WHO približne 13 percent. (TASR)

"Zatiaľ čo v prvom covidovom roku zostala najčastejšou príčinou úmrtia chronická ischemická choroba srdca a COVID-19 zaujal druhé miesto, v roku 2021 už smutnú prvú priečku prevzal COVID-19," povedal predseda Českého štatistického úradu Marek Rodiček. Uviedol, že v dôsledku covidu zomrelo 25-tisíc ľudí, čo predstavuje 18 percent všetkých úmrtí.

Podiel úmrtí spôsobených covidom sa líšil v súvislosti s vekom. U štyridsiatnikov tvoril desať percent, s rastúcim vekom sa podiel tejto príčiny úmrtia zvyšoval. V porovnaní s rokom 2020 sa miera úmrtnosti na covid zvýšila aj u mladých ľudí, a to 3,5- až 5-krát.

"Väčšina úmrtí, ktorých bol COVID-19 základnou príčinou, sa stala v nemocniciach," uviedol riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek a dodal, že hospitalizačná mortalita rástla v dôsledku epidémie vo všetkých regiónoch.

V 80 percentách prípadov úmrtia na covid bolo ochorenie komplikované zápalom pľúc a najčastejšími pridruženými chronickými stavmi boli vysoký krvný tlak, cukrovka a ischemická choroba srdca. (TASR)