To, čo sa univerzálne rozumie pod slovom puč, neprebehlo v Turecku z piatka na sobotu, ale deje sa práve teraz.
Viac než 50-tisíc zatknutých, resp. prepustených z práce je puč takmer z definície a jednorazová čistka rozmerov, akú svet nevidel zrejme od kultúrnej revolúcie. (Pol Pot v Kambodži neprepúšťal, ale rovno strieľal.)
Úder na povolania, ktoré krvácajú, rozbíja celú civilnú infraštruktúru, čím sa de facto mení podstata štátu. Napríklad 1500 zosadených dekanov a zákaz vycestovania pre všetkých akademikov predznamenáva prevrat v štruktúre i v obsahu vzdelávania.
Súdy a prokuratúra sú cieľom rovnakého ataku, pričom exekúcie sa už ani nezdôvodňujú pučom, ale veľkým vplyvom „gülenistov“, ktorých vodca sídliaci v USA údajne stojí za pučom.
