Autor je teológ
Bolo by to smiešne, keby nešlo o takú vážnu vec. Slovenskí rímskokatolícki biskupi neprešli 500. výročie reformácie mlčaním. Zároveň však ukázali, že nevedia prekročiť svoj tieň.
Ich stanovisko, ktoré pripravili a zverejnili minulý týždeň, je arogantnou urážkou evanjelikov. Nezabudli im totiž pripomenúť, že nie sú cirkvou v pravom zmysle slova. Sú iba cirkevným spoločenstvom.
Slovenskí katolícki biskupi sa svojou rétorikou nostalgicky ohliadajú za Ratznigerom a jeho pokusmi vrátiť koleso dejín pred II. vatikánsky koncil.“
To je mantra, ktorá sa dostala do rétoriky konzervatívnych katolíkov najmä po vydaní moderného hanopisu na protestantov z pera kardinála Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI.
Bola to jeho reakcia na zásadný obrat vo vzťahoch katolíkov a evanjelikov, keď v roku 1999 spoločne vyhlásili, že kliatby, ktorými sa v 16. storočí vzájomne vylúčili zo spoločenstva cirkvi, ich dnes už nerozdeľujú.
Ratzinger cítil potrebu vec vyjasniť.
Ako vtedajší šéf kongregácie pre čistotu učenia rímskokatolíckej cirkvi napísal v roku 2000 dokument s príznačným latinským názvom Dominus Iesus (Pán Ježiš). Považoval za potrebné povedať v ňom, že hoci cirkevné kliatby už sú dávnou minulosťou, stále platia, a kým protestanti neuznajú rímskeho biskupa ako pápeža, nie sú cirkvou v pravom zmysle slova.
Toto svoje stanovisko zopakoval Ratzinger aj v roku 2007 už ako pápež. Zdôraznil vtedy, že eucharistia, ktorú podávajú protestanti, je neplatná.
Ak teda súčasný pápež František vykročil v otázke vzťahu k protestantom úplne opačným smerom ako jeho predchodca, slovenskí katolícki biskupi sa svojou rétorikou nostalgicky ohliadajú za Ratznigerom a jeho pokusmi vrátiť koleso dejín pred II. vatikánsky koncil.
Je zvláštne, že generálny biskup evanjelickej cirkvi túto urážku prešiel mlčaním. Veď to bol práve on, kto sa ešte aj v roku 2007 ostro ohradil proti takémuto znevažovaniu evanjelickej cirkvi.
Zdá sa, že profil evanjelickej cirkvi v roku 500. výročia reformácie obetoval inému jednotiacemu prvku. Ten totiž katolícki biskupi spomínajú vo svojom aktuálnom vyhlásení takisto, keď hovoria, že Slovensko „nesmie opustiť líniu prirodzeného zákona a zdravého rozumu“.
Tým odkazujú evanjelikom, aby sa pekne vrátili k učeniu Tomáša Akvinského, ktoré Luther rozobral na súčiastky a hodil na smetisko dejín. Lebo, keď Luther povýšil milosť nad zákon, tak celkom iste povedal, že prirodzený zákon a zdravý rozum nestačia.
A to je ďalšia Zvolenského frčka do Klátikovho nosa.
Ale čo na tom, keď sa tak vzácne obaja zhodujú, že dôrazom na plodenie v tradičnej rodine „môžeme prispieť k opravdivému, plodnému rozvoju občianskej spoločnosti a demokracie“.
