Robert Fico ešte nikdy nehovoril o novinároch pokojne, s rozvahou. Téma médií v ňom evidentne vyvoláva silné emócie až nenávisť.
Popritom on sám novinárov obviňuje zo šírenia nenávisti v spoločnosti. A zároveň: nikto z novinárov ho nikdy nenazval krvilačným bastardom, slizkým hadom alebo prasaťom z akejkoľvek čriedy.
Napríklad plánovanie obsahu v ním nenávidených médiách na utorkovej tlačovej konferencii prirovnal k bojovému tancu haka. Snažil sa napodobniť aj pohyb, aby si ho každý dokázal vybaviť. Zdá sa, že tento obraz ho roky prenasleduje.
Už v roku 2014 na svojom blogu na Denníku SME napísal: „Aby som na úvod odľahčil tému, využijem bojový tanec haka, ktorý preslávil národný ragbyový tím Nového Zélandu. Kto ho nepozná, pozrite si ho. Takto nejako podľa mňa vyzerá začiatok každodennej porady redakcie denníka SME. Predpokladám, že pri tom poskakujú po súperovi, v našom prípade po fotografiách členov vlády, osobitne mojej, navzájom sa povzbudzujú a možno aj vypisujú špeciálne odmeny za najväčšie klamstvo alebo najhrubší útok.“
Odvtedy sa však zmenila predovšetkým agresivita, s akou Fico útočí na novinárov. Dnes v Brezne o nich hovoril, že sú vraj posadnutí diablom, že „nenávisť, s akou píšete, do neba volá“ a že práve táto nenávisť spôsobila jeho zranenia.
Čo vyvolalo Ficovu reakciu? Legitímna a slušne položená novinárska otázka. Novinár Denníka N citoval Andreja Danka, ktorý Hlasu odkázal, aby sa prestali hrať s granátom, a pýtal sa na koaličnú krízu.
