Autor je poslanec NR SR za Hlas
Cesta premiéra Roberta Fica do Moskvy v čase, keď nás Rusko oficiálne označuje za nepriateľský štát a vedie vojnu proti nášmu susedovi, je krok, ktorý vzbudzuje oprávnené pochybnosti. Takáto návšteva nevysiela signál sebavedomého a strategického líderstva, ale ukazuje skôr na ochotu prehliadať základné hodnoty, na ktorých stojí naša krajina ako člen Európskej únie a NATO.
Slovensko by malo stáť pevne na strane solidarity, demokracie a podpory svojich spojencov, nie riskovať svoju dôveryhodnosť pre ekonomické záujmy. Najmä ak vieme, že máme iné možnosti a ľudí na relevantnej pozícii ministerky hospodárstva na takéto rokovania.
Jedným z problémov tejto návštevy je práve spôsob, akým premiér obišiel ministerku hospodárstva, ktorá má kompetenciu rokovať o dodávkach plynu a dokonca bola dvakrát v Petrohrade – v sídle Gazpromu.
Tento krok podrýva dôveru vo vlastné inštitúcie a odborníkov, ktorí by mali zastupovať naše národné záujmy. Takéto rozhodnutie nepôsobí ako prejav silného a zodpovedného líderstva, ale skôr ako signál chaosu vnútri vlády. Ak si nevážime vlastných odborníkov, ako môžeme očakávať rešpekt zvonka? Navyše otvorene pripúšťame, že akceptujeme ruskú hru – že nejde o ekonomickú, ale politickú záležitosť.
Rovnako dôležitý, a možno aj viac, je aj diplomatický rozmer tejto cesty. Návšteva Moskvy vyvoláva otázky o našich prioritách. Zdá sa, že cena plynu je pre premiéra dôležitejšia ako životy našich susedov na Ukrajine.
Tento signál je v priamom rozpore so zásadami, ktoré Slovensko ako krajina historicky podporuje – solidaritou s tými, ktorí čelia nespravodlivosti, a odhodlaním postaviť sa na stranu demokracie. Keby sme nemali inú možnosť, tento krok by sa dal pochopiť, ale my tie možnosti máme.
