Celé Slovensko pred dvoma rokmi počúvalo nahrávku s hlasom podobným šéfovi Penty Jaroslavovi Haščákovi. Do médií sa dostal obsah USB kľúča, ktorý polícia našla pri prehliadke domu vtedy obvineného Mariana Kočnera. Obsahoval rozhovory z bytu na Vazovovej ulici známe ako kauza Gorila.
"Je to materiál, ktorý sa hodí do nášho spisu," povedal vtedy pre Denník N bývalý vyšetrovateľ, dnes poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica. Analýza, ktorú dal urobiť, mala potvrdiť, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o Haščákov hlas.
USB kľúč označený ako stopa č. 21, ktorý policajti našli voľne pohodený pri počítači na Kočnerovom stole, teraz bude musieť zrejme nová vyšetrovateľka Gorily zničiť. V rozhodnutí, ktorým generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie Haščáka, totiž uvádza, že ho nie je možné použiť ako dôkaz v trestnom konaní.
"Žiadosti obvineného o zničenie stopy ako súčasti spisu 'Gorila' sú opodstatnené," konštatuje Žilinka.
Nahrala to SIS?
Generálny prokurátor svoj názor odôvodňuje nálezom Ústavného súdu, podľa ktorého SIS odpočúvala byt na Vazovovej nezákonne. V podobnom duchu sa vyjadril aj ESĽP.
Kyselica pritom v minulosti tvrdil, že možno nejde o rovnaké nahrávky. "Neviem USB stotožniť s odpočúvaním, ktoré vykonávala SIS. Boli zničené," poznamenal. Podľa neho sa mohlo stať, že v byte mal odpočúvanie namontované ešte niekto iný.
Žilinka však argumentuje obžalobou Kočnera v inej veci, kde sa ako stopa č. 21 označuje časť nahrávky získanej na základe odpočúvania SIS. Kritizuje aj vyšetrovateľku, ktorá v odôvodnení obvinenia Haščákovi napísala, že sa necíti viazaná rozhodnutím Ústavného súdu.
Iný právny názor
Z minulosti je pritom známy prípad, keď Najvyšší súd v korupčnej kauze regionálneho politika Eugena Čuňa rozhodol, že za istých okolností sú aj nezákonne získané nahrávky použiteľné ako dôkaz. Sudca Juraj Kliment sa odvolával na judikatúru ESĽP, podľa ktorej je dôležité, aby vo veci prebehol spravodlivý proces a aby mal obžalovaný právo sa riadne brániť a aby sa ku všetkým zaisteným nahrávkam mohol vyjadriť.
Nahrávka z Kočnerovho domu bola už v minulosti predmetom sporu medzi políciou a prokuratúrou. Kauzu Gorila v minulosti ako prokurátor dozoroval Dušan Kováčik, ktorý je obžalovaný pre korupciu. Podľa aktuality.sk si od tímu žiadal USB a pri prehliadke jeho auta sa vraj našli písomné inštrukcie, jednou z nich bolo nahrávku zničiť.
Čo ešte generálny prokurátor vyčítal polícii
M. Žilinka zrušil uznesenie, ktorým Haščákovi vzniesli obvinenie z legalizácie príjmu z trestnej činnosti aj z podplácania. Podľa vyšetrovateľky získal za úplatok 200-tisíc eur nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky. Peniaze mal podľa nej zaplatiť na faktúry za fiktívne služby zdravotníckej analýzy.
Podľa Žilinku, hoci Arpáš nebol odborníkom na zdravotníctvo, bol analytikom, a preto si uňho mohla Penta objednať analýzu potrebnú pre jej biznis v zdravotníctve.
Platby medzi spoločnosťami boli podľa neho reálne, platobný styk sa uskutočňoval prostredníctvom bankových prevodov na riadne vystavené daňové doklady.
Neobstojí podľa neho ani tvrdenie vyšetrovateľky, že sumy boli premrštené. Poukázal na argument obhajoby, že odmena pre spoločnosť (Arpášovu) nedosahovala ani sumy, ktoré Penta platila svojim zamestnancom na úrovni stredného manažmentu.
"Závery OČTK o 'mimoriadnej štedrosti' odmeny sú len v rovine dedukcií a ničím nepodložených úvah," cituje sa v Žilinkovom uznesení.
Haščák bol aj mesiac vo väzbe. Z nej ho prepustil Najvyšší súd. A podobne ako Žilinka naznačil, že neexistuje "žiadny zákonný, procesným spôsobom získaný dôkaz, ktorý by dôvodnosti trestného stíhania pre trestný čin podplácania nasvedčoval". Haščák bol naďalej stíhaný na slobode.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa s rozsudkom nestotožnila a pripravila dovolanie, o ktorom mal rozhodnúť senát Najvyššieho súdu. To sa nateraz nestane, keďže generálny prokurátor zrušil obvinenie a vrátil vyšetrovateľke na opätovné konanie.
