V prospech Lemikonu hovoria aj nedávne rozhodnutia európskeho súdu proti Slovensku v troch iných prípadoch.
BRATISLAVA, KOŠICE. Národnej lotériovej spoločnosti Tipos opäť hrozí, že bude musieť zaplatiť takmer sto miliónov eur schránkovej firme Lemikon Limited z Cypru.
Alternatívou vyplatenia peňazí je bankrot firmy. Pritom ešte v marci to vyzeralo tak, že Slovensko túto hrozbu zo seba nadobro striaslo.
V marci Najvyšší súd zrušil rozsudok, podľa ktorého mali na Cypre skončiť desiatky miliónov eur.
Schránka na Ústavnom súde
Tipos mal pôvodne zaplatiť asi 14 miliónov eur, pretože v rokoch 1996 až 2002 vraj neoprávnene pomenoval svoje číselné lotérie menami Športka, Šanca a Mates.
Ďalších asi 19 miliónov mal zas platiť za to, že v 90. rokoch vraj neoprávnene používal know-how bývalej Športky na usporadúvanie a vyhodnocovanie číselných lotérií.
Najvyšší súd v marci tieto názory spochybnil (uznesenie v PDF) a naznačil, že pohľadávka je vykonštruovaná.
Lemikon boj o peniaze nevzdáva. Podľa zistení denníka SME totiž cyperská firma 22. júla podala ústavnú sťažnosť proti marcovému rozhodnutiu Najvyššieho súdu.
„Sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi, ale nebola ešte predbežne prerokovaná,“ povedala SME hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Znamená to, že ústavní sudcovia ešte nerozhodli, či budú prípad podrobnejšie skúmať.
O sťažnosti spoločnosti Lemikon majú rozhodovať ústavní sudcovia Sergej Kohut, Lajos Mészáros a Ladislav Orosz.
Spoločnosť Lemikon sa sťažuje, že Najvyšší súd porušil jej právo na spravodlivý súdny proces a právo na zákonného sudcu.
V čom presne tkvie údajné porušenie, právny zástupca Lemikonu Peter Kubík nespresnil.
Štrasburg proti Slovensku
Kubík iba odkázal na tri nedávne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktoré boli vydané v júni v neprospech Slovenska.
„Je to skutočne zaujímavé a podnetné čítanie, ktoré dáva odpovede na mnohé otázky, ktoré si možno kladiete,“ dodal Kubík.
ESĽP v rozhodnutiach kritizuje Najvyšší súd, že viackrát vyhovel mimoriadnym dovolaniam generálneho prokurátora a dovolil nanovo otvoriť právoplatne skončené prípady, hoci na to podľa ESĽP nebol dôvod.
Európsky súd takto rozhodoval už aj v minulosti, no v neprospech iných štátov. Mimoriadne dovolania slovenského generálneho prokurátora spochybnil prvýkrát až toto leto.
Na európskom súde Slovensku priťažilo aj to, že sa cez mimoriadne dovolania vo všetkých troch prípadoch otáčali výsledky právoplatne skončených prípadov tak, že rozhodnutia v neprospech štátu nakoniec dopadli v prospech neho.
Podľa súdu v Štrasburgu je podanie mimoriadneho dovolania namieste iba v prípade, keď sa ním majú napraviť podstatné omyly alebo nedostatky v predchádzajúcom súdnom procese, ktoré zásadne ovplyvňujú celý právny systém.
Mimoriadne dovolania majú podľa európskeho súdu slúžiť iba na „zabezpečenie právnej čistoty“.
„Samotná existencia dvoch názorov na vec nie je dôvodom na opätovné preskúmanie veci,“ dáva príklad zástupkyňa Slovenska pred ESĽP Marica Pirošíková.
Mimoriadne dovolania sa môžu podávať iba v prípadoch závažných justičných omylov, zneužitia právomoci, zjavných pochybení, vyratúva zástupkyňa.
Aj v spore medzi Tiposom a Lemikonom Najvyšší súd rozhodol v prospech lotériovej spoločnosti až na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.
Nižšie súdy predtým rozhodovali v prospech cyperskej schránkovej firmy.
Rýchla zmena zákonov
Priťažiť nakoniec môže aj to, že podľa pôvodne platného zákona v tomto prípade ani prokurátor dovolanie podať nemohol.
No Smer po verejnom tlaku v roku 2008 prijal zmenu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou túto právomoc generálnemu prokurátorovi dal.
Či bolo v tomto prípade mimoriadne dovolanie podané férovo, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd.
V stanovisku spoločnosti Tipos pre SME sa píše, že štátna firma využije všetky možnosti, aby sa proti Lemikonu bránila.
Môžu obnoviť verdikt
Keby nakoniec Ústavný súd rozhodol v prospech cyperskej firmy a povedal, že sa nemalo rozhodovať o mimoriadnom dovolaní, viedlo by to k obnoveniu účinkov prechádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z marca 2007.
Podľa tohto rozhodnutia má Tipos Lemikonu zaplatiť 33,3 milióna eur, úroky medzičasom túto sumu zvýšili na 92,6 milióna eur.
K tomu treba pripočítať ešte asi štyri milióny ako náhradu výdavkov za advokáta.
Ročné tržby štátnej firmy sú okolo 380 miliónov eur. Alternatívou k vyplateniu pohľadávky by mohol byť bankrot firmy.
Už raz rozhodoval
Ústavný súd už raz o spore medzi Lemikonom a Tiposom rozhodoval, no bolo to ešte v roku 2011, teda dávno pred rozhodnutím ESĽP o mimoriadnych dovolaniach generálneho prokurátora.
Súd sa vtedy zastal Tiposu. Podľa vtedajšieho nálezu je v súdnom spise viac dôkazov, ktoré naznačujú, že pohľadávka Lemikonu voči Tiposu je vykonštruovaná.
Ústavný súd napríklad v roku 2011 upozornil, že súdy pred ním úplne ignorovali fakt, že Tipos síce naozaj roky využíval know-how Športky, no aj jej za to platil.
V 90. rokoch zaplatil Športke spolu 286 miliónov korún, a preto podľa súdu ťažko možno hovoriť, že išlo o neoprávnené využívanie know-how.
Ústavný súd tiež skonštatoval, že súdy pred ním nedali odpovede na podstatné právne otázky, ktoré nastolil predovšetkým Tipos.
Ústavní sudcovia zároveň napísali, že taký zložitý prípad predtým súdy posudzovali „neprimerane zjednodušene a formalisticky“.
Kto je za Lemikonom?
Lemikon vstúpil do sporu Tiposu a Športky v roku 2008.
BRATISLAVA. Kto ovláda firmu Lemikon Limited z Cypru, ktorá sa sporí so štátnou lotériovou firmou Tipos o takmer sto miliónov eur?
Odpoveď na túto otázku je nejasná už od roku 2008, keď bývalá Športka previedla pohľadávku voči Tiposu na cyperskú firmu.
V roku 2008 schránku spojil český novinár Miroslav Motejlek s podnikateľom s realitami Radovanom Vítkom, lebo schránku zastupoval jeho „dvorný“ advokát Tomáš Rybář.
Vítek to označil za nezmysel a Rybář navyše už niekoľko rokov Lemikon nezastupuje.
Nemá súhlas
Na súdoch za cyperskú firmu vystupuje advokát Peter Kubík.
„V tejto kauze nemám písomný súhlas klienta so zbavením mlčanlivosti, takže na otázky týkajúce sa klienta odpovedať nemôžem,“ reagoval Kubík na otázku SME, kto je vlastníkom Lemikonu.
Do októbra 2014 bola akcionárom cyperskej firmy Lemikon lichtenštajnská schránka Lemikon Management Anstalt. Spravovala ju spoločnosť Ganter & Hasler Treuhandanstalt, ktorej partnerom je Markus Hasler.
Jeho meno sa dostalo do českých a slovenských médií prvýkrát v roku 2009 pri „dovolenkovej“ kauze českého expremiéra Mirka Topolánka.
Český lobista Marek Dalík pre Topolánka prenajal luxusnú vilu v Toskánsku, ktorá patrila lichtenštajnskej spoločnosti Raben Anstalt v správe Markusa Haslera.
Kúpnu zmluvu na taliansku vilu podpisoval bankár Ondřej Popelka, ktorý bol do leta 2012 členom dozornej rady českej J&T Banky a dodnes pre J&T pracuje.
„Na založení a správe Lemikonu sa nepodieľame,“ opakuje dlhé roky J&T.
Vlani v októbri akcionár Lemikonu presídlil, z Lichtenštajnska odišiel do Panamy.
Novým vlastníkom cyperského Lemikonu je tak panamská firma Lemikon Management S. A. – akciová firma s anonymnými akciami. Medzi jej riaditeľmi je však aj spomínaný Markus Hasler.
Pomôžu nové pravidlá?
Lichtenštajnsko minulý rok podpísalo medzinárodné dohody o výmene bankových a daňových informácií.
Pre slovenské banky, daniarov i políciu bude preto ľahšie zistiť, kto je vlastníkom lichtenštajnských firiem.
Nové pravidlá síce začnú platiť až v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, no potom budú policajti vedieť vystopovať transakcie aj spätne.
Navyše, Lichtenštajnsko je aj medzi päťdesiatkou štátov sveta, ktoré v októbri podpísali prepracovanejšiu dohodu OECD o výmene bankových a daňových informácií, podľa ktorej sa budú poskytovať dáta už za rok 2016.
To môže ozrejmovať, prečo sa majitelia Lemikonu presídlili už vlani. Panama na rozdiel od štátov Európy naďalej zabezpečuje vlastníkom schránkových firiem absolútnu anonymitu.
Kto je advokát Lemikonu
O Lemikone je teda známa iba to, že na slovenských súdoch za firmu vystupuje advokát Peter Kubík.
Je bývalým partnerom advokátskej kancelárie podnikateľa a advokáta Zoroslava Kollára.
Kubík sedí v dozornej rade spoločnosti Zesmal, kde predsedom predstavenstva je podnikateľ Peter Korbačka, ktorý v J&T rieši realitný development a vlastní bratislavské nákupné centrum Eurovea.
Kubík v posledných mesiacoch spomínali médiá najmä pre pohľadávku 8,4 milióna eur voči Martinu v súvislosti s investíciou do Lyžiarskeho strediska Martinské hole.
Pohľadávku voči mestu najprv vlastnila cyperská schránka, Kubík ju neskôr odkúpil cez svoju firmu PK Faktoring.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár v prípade podal mimoriadne dovolenie, kde naznačuje, že pohľadávka voči Martinu je vykonštruovaná.
