Po tom, ako minister práce Ján Richter napriek názoru akreditačnej komisie ponechal resocializačnému zariadeniu Čistý deň akreditáciu, rozhodol sa jej člen RASTISLAV ŠENKIRIK z komisie odísť. Spolu s ním sa s kolegami rozlúčila aj Eva Mydlíková z Katedry sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Problémom podľa Šenkirika nie sú rozdielne názory na akreditáciu, ale spôsob, akým o tom Richter rozhodol. V minulosti si od komisie dal poradiť a v prípade Čistého dňa predložil slabé argumenty, prečo tak neurobil.
Na čo je ministerstvu akreditačná komisia?
„Akreditačná komisia je poradný orgán, ktorý poskytuje ministerstvu práce odborné odporúčania pri udeľovaní akreditácií. Práca v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a sociálnych služieb je totiž podmienená splnením istých podmienok a kritérií. Posudzuje sa napríklad materiálno-vybavenie, dodržanie požadovaných hygienických podmienok, personálne zabezpečenie, no predovšetkým odborná spôsobilosť. Samozrejme, komisia môže odporučiť aj zrušenie akreditácie.“
Kto sú členovia komisie?
„Podľa môjho názoru ministerstvo nastavilo systém kreovania komisie veľmi efektívne. Prednosťou tohto systému je predovšetkým jeho pluralita. Sú v nej zastúpení odborníci z akademického prostredia, odborníci z praxe, ale aj predstavitelia samosprávy a štátnej exekutívy. Mňa do komisie nominovala Únia miest Slovenska, keďže som sa od roku 1996 venoval problematike problémového užívania drog, najmä prevencii a resocializácii.“
Z akého dôvodu ste sa z nej rozhodli odísť?
„Až doteraz som mal pocit synergie a obojstranne identických záujmov a cieľov akreditačnej komisie a ministerstva. A to aj pri nejednoznačných a zložitých prípadoch, keď sa pri najlepšom vedomí a svedomí názory jednotlivých členov komisie rôznili. A platilo to aj v momente hlasovania o návrhu zrušenia akreditácie pre resocializačné zariadenie Čistý deň. O to viac ma prekvapilo neskoršie oficiálne rozhodnutie ministerstva.
Prečo?
Som presvedčený, že v prípade Čistého dňa došlo k ohrozeniu klientov. A som presvedčený, že ministerstvo malo Čistému dňu akreditáciu zrušiť. Tu nejde o marginálny názorový rozpor, ide o princíp. Navyše sa nedokážem zbaviť zlého pocitu, že za neobjektívnym rozhodnutím nie je ani tak ministerstvo, ako samotný minister. Nedokážem ďalej pracovať v akreditačnej komisii ministerstva s takýmto rozhodovaním.“
Ako sa vám až do tejto kauzy spolupracovalo s ministerstvom?
