Streda, 26. február, 2020 | Meniny má Viktor

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Zoznam príspevkov používateľa: Jozef Šátek
1 >
mínus indicator plus

Dôležitejšie je „kto to už konečne dá“   Dôležitejšie je „kto to už konečne dá“

a čo potom. V nadpise je to istota, že Smer to už nedá, ale v texte sa objavuje zjavná opatrnosť – Smeru by to tentoraz nemalo vyjsť. Z komentára nikto nie je rozumnejší, len sa opakuje odrhovačka o „eg(ách)“. Všetko je to v podstate veľmi zjednodušované, len sa počítajú percentá a poslanci, ktorý tábor môže mať dosť a v akom zložení. Osobne vidím dve výrazné riziká, prvým je, že Smer bude schopný veľmi rýchlo prezidentke predložiť koncept vlády, ktorá bude mať podporu najmenej 76 poslancov (Smer, SNS, ĽSNS, časť Sme rodina), pričom sa nemusí jednať o plnohodnotnú koaličnú vládu s väčšinovou podporou parlamentu, ale o menšinovú vládu s tichou podporou poslancov iných strán (viď Babišova vláda s podporou KSČM). V tomto prípade bude jazýčkom na váhach stanovisko prezidentky Čaputovej, ktoré sa môže diametrálne odlišovať od Zemana, chce sa nám veriť. Druhé riziko je, že hádky prípadnej novej vládnej koalície (zo súčasných opozičných strán) budú nekonečné, pričom sa ale nebudú riešiť skutočné problémy, na ktoré celé Slovensko čaká, pretože ani teraz nepočujem žiadnu stranu veľmi hlasno hovoriť o tom, že to čo bolo treba preveriť a tí čo lúpili zo štátneho budú obvinení a ich majetok zhabaný. S touto situáciou môže veľmi rýchlo vzniknúť u občanov veľmi silné rozčarovanie a príklon k extrému, čo bude len vodou na mlyn pre Smer, SNS a kotlebovcov a vnútrokoaličné napätie bude narastať, čo môže vyústiť v jej rýchly rozpad a opakované voľby. Výsledok pre demokratické Slovensko by bol katastrofálny.
Reakcia k téme: Smer to už nedá
30.12.2019 19:47 | Oznám správcovi
 
mínus indicator plus

Zločinec Andruskó nikdy nemôže   Zločinec Andruskó nikdy nemôže

byť stíhaný za krivú svedeckú výpoveď. Páchateľ vždy aj v postavení svedka môže v každom trestnom konaní právo klamať. Za „zločinca“ som ho označil preto, lebo sa sám k sprostredkovaniu dvojnásobnej vraždy priznal. Až príliš sa tento postup „orgánov“ so „spolupracujúcim obvineným“ podobá prípadu vraždy Ernesta Valka. Aj tam jeden z dvoch spolupáchateľov sa rozhodol „spolupracovať“ s políciou, pričom mu to „vynieslo“ zníženie trestu, avšak jeho svedectvo v podstate nemalo iný zmysel len ten, že „držal“ svedectvo spáchania vraždy toho druhého. Fakt, že ten druhý páchateľ to poprel a obvinil „spolupracujúceho“ zo spáchania tohto zločinu nebol vzatý v úvahu, pretože asi platí zásada, že keď niekto „svedčí“ ako prvý, tak je dôveryhodný a vyhráva. Je zaujímavé, že tak ako v prípade vraždy E. Valka, tak aj v prípade zavraždenia Jána s Martinou vystupuje D. Lipšic. Tvrdenie, že Andruskó na rozdiel od iných páchateľov vraždy nemôže „krivo“ svedčiť, lebo by bol trestne stíhaný za trestný čin krivej výpovede je nepravdivé. Ak je skutočný páchateľ zločinu vypočúvaný v postavení svedka (v akejkoľvek trestnej veci) a tvrdí určité skutočnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, pričom sa následne preukáže, že jeho výpoveď nebola pravdivá, tak nemôže byť trestne stíhaný pre trestný čin krivej výpovede, pretože ako páchateľ mal právo vo vzťahu k danému skutku – uvádzať nepravdivé fakty, teda klamať a to beztrestne. Preboha, to by snáď príslušné „činné orgány“ mohli vedieť. Tento trestnoprávny prostriedok umožňuje na Slovensku orgánom činným v trestnom konaní „manipulovať“ s dôkazmi v takom zmysle, že aj „nepravdivé svedectvá“ sa môžu stať nespochybniteľnými dôkazmi podľa vopred pripraveného „scenára“ voči vopred účelovo vytypovaným zločincom.
 
mínus indicator plus

Slovenská rozprávka už asi neexistuje.   Slovenská rozprávka už asi neexistuje.

I keď „Populušku“ až tak nemusím, má aspoň základnú rozprávkovú tézu, že princ nakoniec nájde svoju vytúženú princeznú, ktorá je doma ponižovaná a nakoniec ukáže svoju vnútornú silu a krásu. Ako tento rozprávkový sujet vyrozpráva ten či onen nie je podstatné. Dnes som však videl našu, teda slovenskú pôvodnú, že vraj rozprávku „Princezná a pol kráľovstva“, ktorú by mohol prepísať ktokoľvek, tak určite by z nej neurobil rozprávku. Ak toto majú sledovať, obdivovať a milovať naše deti (pravdaže aj my rodičia), tak s Pánom Bohom. Rozprávka nemá žiadnu nosnú rozprávkovú myšlienku (v porovnaní s Dobšinského či Nemcovej rozprávkami), je len výpravným filmom o prostredí, kostýmoch, hercoch, ale nemá žiadny zaujímavý dialóg, žiadny poučný rozprávkový náboj, nemá nič čo by si naše deti, teda aj my rodičia o nej zapamätali. Z môjho pohľadu je to prepadák a zbytočne vyhodené peniaze. Autorom by som doporučoval opäť si pozrieť rozprávky Pyšná princezná, Princezná so zlatou hviezdou, Byl jednou jeden král, Cisárov pekár a pekárov cisár ... a zistiť v čom je podstata ich kúzla.
 
mínus indicator plus

Pripájam sa,   Pripájam sa,

zaujímavých príspevkov ubudlo, predpokladám, že doterajšia vynikajúca diskusia sa zosúva do nižších polôh až nakoniec vyschne. Je to škoda.
 
mínus indicator plus

Úmysel by som vyradil,   Úmysel by som vyradil,

predpokladám, že to vyšetrovatelia i prokurátori robili s dobrým úmyslom a v predstave, že konajú tak ako majú a ako najlepšie vedia. Toto potvrdzuje aj fakt, že na tieto rozpory so zákonom prišiel až súd v rámci predbežného prejednania obžaloby, ktorý má práve ten odborný level trochu vyššie.
23.12.2019 8:52 | Oznám správcovi
 
mínus indicator plus

 

Zabudol ste na jedno také pre vás nepodstatné slovíčko "možno", treba čítať a citovať v celosti, vo všetkých súvislostiach.
 
mínus indicator plus

 

Prepáčte, ale ja nepíšem o tom, či podľa zákonov mal alebo nemal Trump zverejniť svoje daňové priznanie, ja píšem o tom, že keby bol trošku cítiaci demokraticky, tak s tým zverejnením nemá problém a súd nemusí o ničom rozhodovať. Ja píšem o tom, že to Trump (inak výkonná moc, nie zákonodárna) túto situáciu vyvolal, takže súd si nenárokuje (podľa textu článku to je podstata problému) žiadne zákonodárne právomoci, súd len reaguje nato, že Trump ako prezident nechce zverejniť svoje daňové priznanie.
Reakcia k téme: Vitajte v juristokracii
22.12.2019 21:10 | Oznám správcovi
 
mínus indicator plus

Truban opäť pláva len po povrchu.   Truban opäť pláva len po povrchu.

Absolútne nerozumiem tvrdeniam Trubana, že jeho dvojkoalícia chce „zmenu“, že chce bojovať proti zlu a pritom nechápe jednoduchý fakt, že tí čo ich chce tak strašne vymeniť si ochočili políciu a najmä NAKA, zvýšili im do volieb osobné príplatky a vyplatia im aj odmeny, aj preto nie je problém obviniť A. Kisku z daňového podvodu tri mesiace pred voľbami, i keď ho mohli (mali!) obviniť už po odchode z funkcie prezidenta, pričom možno takýto „podvod“ urobil vo svojej firme aj Truban, keďže žiadal vratku DPH, i keď mu to neskôr daňová kontrola neuznala a on daňový dlh splatil. Trubanovi podľa toho ako a čo hovorí chýba pokora, taká normálna, nie hraná pred televíznymi kamerami či v rozhovore, taká ľudská. Je možné, že jeho strana bude mať problém sa dostať do parlamentu, no zdá sa, že toto ho nikdy ani nenapadlo – čo by možno malo. Fakt, že niekto je mladý a plný energie neznamená, že má čo ponúknuť a schopnosti veci zmeniť. Aspoň v časti programu o bezpečnosti som nečítal od PS/Spolu nič čo by skutočne zmenilo v tejto oblasti súčasné kaliňákovsko-gašparkovské pomery, pričom zdôrazňujem, že táto oblasť bude jedna z najdôležitejších pre to, aby sa Slovensko vyrovnalo s Ficovským 12 ročným režimom, veď jeden zákon „lex Haščák“ to predsa nezmení.
 
mínus indicator plus

Téza o „juristokracii“ je pomýlená.   Téza o „juristokracii“ je pomýlená.

Táto téza, že dochádza k „zásadným posunom moci od zastupiteľských orgánom k justícii“ nie je v svojej podstate správna. Najlepšie to potvrdíme na tých príkladoch, ktoré boli použité aj v tomto článku. Úplne „uletená“ novela zákona, ktorou sa predĺžilo 14 dňové moratórium na zverejňovanie volebných prieskumov predĺžili poslanci na 50 dňovú s „uleteným“ zdôvodnením, že chcú chrániť občanov a demokraciu. Pritom pravidlo je také jednoduché, že čím viac informácií, čím viac diskusie a vecnej argumentácie, tým lepšie pripravený občan k voľbám. Skrátka Fico a jeho poslanci sa zľakli trendu svojich padajúcich preferencií a urobili to, čo v krajinách EÚ nikto nepraktizuje. Je teda jasné, že tá, ktorá ešte normálny rozum pre právo a cit pre demokraciu nestratila (prezidentka Čaputová), podala na súd, lebo inak sa nedá, podnet k jeho zrušeniu. Podľa rýchlej reakcie ústavného súdu, ktorým vydal predbežné opatrenie k pozastaveniu účinnosti tejto novely naznačuje, že je s vysokou mierou pravdepodobnosti protiústavný. Nie ústavný súd si zobral moc od parlamentu, ale ústavný súd bol len hlúposťou väčšiny v parlamente prinútený na podnet prezidentky reagovať, čo aj urobil. Schvaľovanie kandidátov na sudcov ústavného súdu v parlamente, opäť nebolo „predmetom ostrého politického súboja“, ale v parlamentnej väčšine dochádzalo k nezodám kvôli tvrdohlavosti Fica a Smeru, ktorý práve svojho predsedu Fica chcel za každú cenu presadiť na ústavný súd. V ďalších kolách z dôvodu úzkoprsých partajných hľadísk nedochádzalo k vládnokoaličnej zhode a širšia zhoda s politickou opozíciou sa v rozpore s demokratickými zásadami vôbec nehľadala. Je jasné, že s týmto nechutným parlamentným divadlom nemal „Ústavný súd SR“ ako inštitúcia ani jej sudcovia vôbec nič spoločné, takže žiadnu „zákonodarnú moc“ prevziať nikdy nechcel. V každej demokratickej krajine je zvykom, že finančná situácia hlavy štátu nemôže byť zakrytá rúškom tajomstva, pravdaže o takej krajine akou určite sú USA to platí dvojnásobne. Pokiaľ si ako jeden z mála amerických prezidentov Trump postavil hlavu, čo on zvykne dosť často, tak sa nemôžeme čudovať, že kosa padla na kameň a súd o jeho povinnosti musí rozhodnúť. Je jasné, že ak by cítil demokraticky a ctil si i nepísané, čiže morálne kritériá svojej funkcie, tak by k takémuto súdnemu procesu nikdy neprišlo. Ani v tomto prípade, teda neplatí téza, že americký súd si zobral „zákonodárnu“ moc, pretože v tomto prípade dokonca nejde proti Kongresu ale proti prezidentovi. Z daných prípadov jednoznačne vyplýva, že arogantné, samoľúbe a účelové útoky politikov voči demokratickým zásadám, právu a ústave sa vyostrujú, pričom poslednou garanciou nápravy týchto nehorázností ostáva súd. Výkonom svojho práva však súdna moc si len plní svoju vyvažujúcu úlohu a v žiadnom prípade nevstupuje do moci inej, tobôž to, že by ju nahrádzala.
Reakcia k téme: Vitajte v juristokracii
22.12.2019 18:26 | Oznám správcovi
 
mínus indicator plus

Prvoradé sú zákon a profesionalita.   Prvoradé sú zákon a profesionalita.

Tu nejde o otázku viery. Je takmer neodškriepiteľné, že sudkyni H., sestry J. nemožno veriť ani slovo, skrátka v tej kočnersauce plávajú. Ide skôr o to, čo budú chcieť ale aj vedieť dôkazmi podložiť vyšetrovatelia a prokurátori, to je kľúčový problém a tá pravá otázka. Lebo, ak nechcete to je horšie ako keď neviete, no, ak neviete, to je akoby ste tým sudkyniam pomáhali. A pokiaľ platia obidve podmienky, že nechcete (nemôžete) a neviete, čo sa tu praktikovalo takmer 12 rokov, tak vtedy sa stráca viera a nastupuje dezilúzia a zlosť. Súdny záver sa nevytvára na základe pocitov a viery, ale tvrdých a zákonných dôkazov.
 
mínus indicator plus

S kritikou súdu treba byť opatrný.   S kritikou súdu treba byť opatrný.

Súdny senát odmietol zaradiť medzi dôkazy výsluchy niekoľkých svedkov, ktorí boli v prípravnom konaní (vo vyšetrovaní) vypočutí bez toho, aby boli prítomní obhájci obvinených (neboli o úkone vôbec upovedomení, čo skôr predpokladám), alebo títo boli prítomní no zo strany vyšetrovateľov im bezdôvodne nebolo umožnené klásť otázky. Je v podstate jedno, z ktorých týchto dvoch dôvodov došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, skrátka je to flagrantné porušenie ústavou garantovaného práva v takej miere, že súd odmietol (a správne) takéto nezákonné výsluchy zaradiť medzi rozsah dôkazov pripustených súdom na hlavné pojednávanie. To, že tieto dôkazy neboli súdom pripustené s najväčšou pravdepodobnosťou zapríčinili vyšetrovateľ i prokurátor, ktorý ho mal na túto nezákonnosť upozorniť a nechať výsluch zopakovať pri dodržaní zásady práva na obhajobu. Obaja však prejavili nedostatok právnej odbornosti a preto došlo k strate týchto dôkazov a súd sa zachoval v súlade so zákonom. Súd okrem iných ďalších dôkazov odmietol aj tzv. úradné záznamy (desiatky), ktoré spracoval vyšetrovateľ a tieto mali obsahovať akési analytické úvahy vyšetrovateľa, ktorý zo zistených informácií z Threemy či z USB kľúča tieto spájal podľa osôb, času a obsahu a vyslovoval k nim svoje osobné názory. Trestný poriadok však v § 119 ods. 2 TP medzi "dôkazné prostriedky" určite takéto úradné záznamy vyšetrovateľa s takýmto obsahom nepozná a teda, keďže dôkaz nebol získaný z dôkazných prostriedkov, ktoré Trestný poriadok umožňuje, opätovne musím konštatovať, že súdny senát správne tieto "musel" vyradiť z rozsahu pripustených dôkazov na hlavné pojednávanie. S najväčšou pravdepodobnosťou opätovne absentovala právna odbornosť vyšetrovateľa i prokurátora. Podotýkam, že v týchto prípadoch vôbec nešlo o akýsi právny formalizmus, ale o úplne bežné pravidlo, ktoré sa musí dodržiavať a jeho porušenie je už desiatky rokov sankcionované.
20.12.2019 21:51 | Oznám správcovi
 
mínus indicator plus

Katastrofálny začiatok - pokračovanie.   Katastrofálny začiatok - pokračovanie.

Na záver je treba okamžite zastaviť a vyvrátiť klamlivé tvrdenia, že na vine sú len „úradné záznamy“ vyšetrovateľov (stačí sa pozrieť na ust. § 119 ods. 2P TP, že takýto vyšetrovateľský výstup nespĺňa predpísanú formu „dôkazného prostriedku“) a dôkazy získané z Threemy či USB kľúča sa budú dať počas súdneho pojednávania iným spôsobom vrátiť medzi dôkazy. Pochybujem o takýchto názoroch, pretože, ak boli pribratie vedeckého centra Europolu a výsledok jej činnosti súdom odmietnuté ako nezákonné, tak potom z jej činnosti získané a odvodené jednotlivé, dielčie dôkazy majú rovnako pečať nezákonnosti. Toto stanovisko senátu k dôkazom v danej veci úkladných vrážd môže mať (a určite aj bude mať) dohru aj k dôkaznej situácii v iných prípadoch napr. v zmenkách. Len dúfajme, že to nevyvolá tzv. domino efekt.
 
mínus indicator plus

Katastrofálny začiatok,   Katastrofálny začiatok,

konca nedovidieť. Určite tento dnešný deň predbežného prejednania obžaloby v prípade úkladných vrážd senátom špecializovaného trestného súdu v Pezinku nemožno hodnotiť pozitívne pre stranu obžaloby, skôr ako závažný zásah do ňou pripraveného scenára v predkladaní dôkazov, keďže rozhodnutie súdu jej urobilo veľkú dôkaznú dieru a obžaloba sa nebude môcť oprieť o významné dôkazy z Threemy či USB kľúča. Hlavným cieľom súdneho prerokovania obžaloby za účasti obžalovaných Kočnera a spol., bolo „preskúmanie obžaloby a zákonnosť dôkazného materiálu“, o čom jej predsedníčka JUDr. Sabová z tohto hľadiska podala správu (viď § 243 ods. 4/ TP). Zo strohých zverejnených informácií vyplýva, že predsedníčka senátu určila rozsah a spôsob dokazovania „ako je uvedené v obžalobe z 21.10.2019“ a zároveň uviedla konkrétne výnimky dôkazov, ktoré boli z rozsahu dokazovania senátom vyradené : 1. dôkazy, ktoré prokurátor podal v návrhu obžaloby a ktoré vzal späť na verejnom dokazovaní 19.12. (dnes) – pravdepodobne výsluchy svedkov vykonané v prípravnom konaní po vznesení obvinenia ale bez možnosti obhajobou klásť im otázky (porušené právo na obhajobu), a 2. uznesenie o pribratí špecializovaného vedeckého centra Europolu a 3. digitálnych forenzných správ na číslach listu 5123 až 5138, 5139 až 5174, analýzy USB kľúča, ďalšie analýzy, úradné záznamy, vecných dôkazov podľa 8. bodu návrhu obžaloby, Nad rámec obžalobou pôvodne predložených návrhov dôkazov súd na návrh obž. Mgr. Kočnera a prokurátora zaradil do obsahu dokazovania aj dohodu o spoločnom vyšetrovacom tíme. Zároveň si senát v prípade „ostatných dosiaľ navrhnutých dôkazoch vyhradil právo rozhodnúť počas konania hlavného pojednávania.“ Za najdôležitejšie rozhodnutie dnešného zasadnutia súdneho senátu, ktoré môže zásadným spôsobom ovplyvniť celý nasledujúci priebeh a výsledok dokazovania voči jednotlivým obžalovaným je jednoznačné „vyradenie“ dvoch na seba nadväzujúcich súborov dôkazov. Prvým je uznesenie, ktorým vyšetrovateľ pribral do trestnej veci špecializované vedecké centrum Europolu, ktoré malo s najväčšou pravdepodobnosťou za úlohu preskúmať obsah zaistených mobilných telefónov a USB kľúča. S veľkou pravdepodobnosťou súd nepripustil pribratie tohto špecializovaného policajného pracoviska Europolu, pretože buď rozhodnutie vyšetrovateľa nespĺňalo niektoré zákonné podmienky podľa Trestného poriadku, prípadne toto vedecké pracovisko Europolu nespĺňalo podmienky pre jeho postavenie ako znaleckej inštitúcie v zmysle požiadaviek našich zákonov. V každom prípade však museli byť tieto procesné nedostatky či chyby tak závažné, aby súd odmietol pribratie vedeckého centra Europolu akceptovať. Táto fatálna chyba zapríčinila automatické vyradenie všetkých dôkazov, ktoré boli s vydaným uznesením vyprodukované – digitálne forenzne správy, analýzy USB kľúča, ďalšie analýzy a úradné záznamy vyšetrovateľov. Z daného vyplýva, že „nebola pripustená ako dôkaz Threema, ďalší obsah Kočnerovho mobilu a ani obsah USB kľúča zo sledovania Kuciaka a iných novinárov“. O týchto vyradených dôkazoch už súd na hlavnom pojednávaní rozhodovať nebude, pretože ich považuje za nezákonné. S týmto záverom korešponduje aj vyhlásenie predsedníčky senátu, že počas konania hlavného pojednávania si súd vyhradil právo rozhodnúť o „ostatných dosiaľ navrhnutých dôkazov“, pravdaže mimo tých, ktoré už boli súdom vyradené z rozsahu dokazovania.
 
mínus indicator plus

Predpokladám, že súdny senát   Predpokladám, že súdny senát

má veľmi dobré odborné stanovisko, o ktoré svoje rozhodnutie o vyradení dôkazov oprel. Určite je odborne fundovanejšie ako postup, ktorý pri dokazovaní v prípravnom konaní realizovali vyšetrovatelia a dozoroví prokurátori.
 
mínus indicator plus

Otázka možno znie inak :   Otázka možno znie inak :

prečo to tak vyšetrovatelia a prokurátori urobili?
 
mínus indicator plus

Lipšic aj Turan zahmlievajú podstatu.   Lipšic aj Turan zahmlievajú podstatu.

Predsedníčka senátu JUDr. Sabová uviedla stanovisko senátu k rozsahu a spôsobu dokazovania a k zákonnosti jednotlivých dôkazov (ich pripusteniu k dokazovaniu na hlavné pojednávanie). V obžalobe z navrhnutých dôkazov niektoré senát vyradil, citujem: :"s výnimkou návrhov na vykonanie dôkazov uvedených v 7. bode návrhu obžaloby a to uznesenia o pribratí špecializovaného vedeckého centra Europolu a digitálnych forenzných správ na číslach listu 5123 až 5138, 5139 až 5174, analýzy USB kľúča, ďalšie analýzy (špecifikované iba číslami listín, nie obsahom, pozn. red.), úradné záznamy (špecifikované tiež iba číslami listín, pozn. red.)." Z toho vyplýva, že uznesenie vyšetrovateľa o pribratí vedeckého centra Europolu súd vyradil z dôkazov a všetky s týmto uznesením vyprodukované dôkazy - digitálne forenzne správy, analýzu USB kľúča, ďalšie analýzy a úradné záznamy, inak povedané všetky správy Threema, informácie z USB kľúča a úradné záznamy vyšetrovateľa. Je jasné, že týmto súdnym vyradením uvedené dôkazy už nemôžu byť na hlavnom pojednávaní súdom pripustené ako dôkazy.
 
mínus indicator plus

Trnka nikdy nebol žiadnou nádejou   Trnka nikdy nebol žiadnou nádejou

v boji proti zločinu. Rovnako tak nebol Kočner tým čertom, ktorý ho stiahol do pekla. Osobne som sa s jeho osobou prvý krát stretol pri vyšetrovaní kauzy "odposluchov SIS", ktorá bola už v tej dobe vyšetrovaná veľmi čudne, fakticky sa nezistili skutoční páchatelia a tí siskári, ktorí boli obvinení nakoniec boli odsúdení len tak zľahka. Taktiež som ho štyri dni po nástupe do funkcie generálneho prokurátora prichytil pri zjavnom klamstve, keď sa so mnou ako riaditeľom Úradu boja proti korupcii stretol a žiadal odo mňa súhlas s prepustením Majského, čo som pravdaže veľmi silne odmietol, načo o hodinu nemal ten "chochmes", že sa nehanbil ministrovi vnútra i spravodlivosti tvrdiť, že som s prepustením Majského súhlasil. To bol pre mňa jasný dôkaz toho, že Trnka nemá v sebe zakotvené žiadne hodnoty ako pravdovravnosť, zákonnosť, morálnosť či charakternosť. Už v tej dobe (2004) bol absolútne morálne rozvráteným človekom, čo nemohlo vzniknúť nejakým vplyvom určitej osoby za určité krátke obdobie, ale tento problém bol len odrazom jeho dlhodobého zvráteného vývoja osobnosti.
 
mínus indicator plus

Ďakujem za kvalifikovanú odpoveď,   Ďakujem za kvalifikovanú odpoveď,

ale predsa len ste mi neodpovedali na tú podstatnú otázku, či nie je takáto kompetencia ústavného súdu (viď môj predchádzajúci príspevok) daná mu v zákone v rozpore s ústavou (pravdaže aspoň formou právnej úvahy). či teda nedošlo k stretu zákonodarnej a súdnej moci.
 
mínus indicator plus

Pán Mazák ďakujem za pripomienku,   Pán Mazák ďakujem za pripomienku,

poučil som sa. Ale predsa len mi nedá ... Nie je v tejto časti zákon o ústavnom súde v možnom rozpore s ústavou, keďže dáva ústavnému súdu možnosť "pozastaviť" účinnosť určitej novely zákona, avšak súčasne týmto pozastavením sa dáva (zákonodárna?) právomoc ústavnému súdu vrátiť späť účinnosť už neplatnej časti (pôvodného znenia) zákona? Nejde tu o zjavný rozpor medzi zákonodarnou mocou, ktorá už raz sa prejavila tak, že pôvodné znenie zákona odmietla prijatím novely (fakticky prestala platiť) a medzi ústavným súdom, ktorý predsa "len" pozastavil účinnosť zákona a teda by nemala od daného okamihu až do rozhodnutia súdu platiť právna úprava, teda znenie platné a účinné pred prijatou novelou. Týmto ústavný súd má fakticky zákonodarnú moc spätne "oživiť" už neplatný a neúčinný zákon, resp. jeho novelu, čo však môže predsa urobiť len parlament.
 
mínus indicator plus

Fakticky žiadne moratórium na volebné   Fakticky žiadne moratórium na volebné

prieskumy sa neuplatňuje až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej alebo do zrušenia pozastavenia účinnosti zákona. Ústavný súd SR podľa čl. 125 pozastavil účinnosť napadnutého zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a to konkrétne § 17, ktorým „v čase 50 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.“ V článku je mylne publikovaný názor, že pozastavením účinnosti tohto ustanovenia zákona sa súčasne na toto obdobie stal „účinným“ (?!) predchádzajúci 14 dňový zákaz. Pozastavenie účinnosti zákona znamená, že po túto dobu nemožno inak platný zákon NR SR v danej časti aplikovať t.j. vyžadovať štátnym donútením či hrozbou trestu jeho rešpektovanie. V prípade, že ústavný súd pred vydaním svojho rozhodnutia vo veci zruší svoje rozhodnutie o pozastavení účinnosti tohto zákona, tak tento zákon v danom znení (s 50 dňovým zákazom na volebné prieskumy) bude platiť bez obmedzenia. V žiadnom prípade však ústavný súd pozastavením účinnosti ustanovenia tohto zákona neumožnil spätnú účinnosť zákona (ustanovenia § 17) v predchádzajúcom znení (14 dňové moratórium). Znamená to, že pokiaľ bude platiť pozastavenie účinnosti tohto zákona, do tej doby nebude fakticky môcť byť obmedzené zverejňovanie volebných prieskumov na obdobie 50 ani 14 dní pred dňom konania volieb. Prijatím novely zákona § 17 zákona a zmenou z pôvodnej 14 dňovej lehoty na 50 dňovú lehotu NR SR pôvodnú 14 dňovú lehotu fakticky zrušila, takže o ústavnosti tejto lehoty už Ústavný súd nemusí vôbec rozhodovať, keďže už nemá o čom.
 

1 >

Najčítanejšie na SME