SME

v tom istom čase, teda v sobotu. Toľko ľudí som hádam ešte ani nevidela. V katedrále sme sa tlačili, kým sme to prešli a na trhoch tiež milión ľudí. Podarilo sa mi odfotiť si toho draka ako chrlí oheň :) Je to naozaj zaujímavé, nám sprievodkyňa vravela, že každých 15 minút na pár sekúnd. Mesto je naozaj veľmi pekne vyzdobené. Okolo námestia reštaurácie a kaviarne riadne preplnené, museli sme ísť do odľahlej uličky.

kam sme sa to dostali. Teraz ľudia nemajú voľnosť ako kedysi, pamätám sa na prázdniny sme chodili ku starkej na dedinu, celý deň pootváraný dom, bránička, starká zamykala len na noc. Teraz všade samé kamery, ľudia zabarikádovaní a "zabezpečení" vo svojich bytoch a domoch ako v klietkach, ani nos pomaly von nevystrčia...

za upozornenie, už som opravila :)

Tak to som rada, chystám sa pridať ešte pár letných výletov, ktoré sme už absolvovali s deťmi...

áno, samozrejme, cestujeme aj sami bez cestovky, ale toto je pre mňa možnosť, ako si oddýchnuť, aby som nemusela nič riešiť, o nič sa starať. Neriešiť dopravu, ubytovanie, hoci tieto veci rada organizujem, ale niekedy jednoducho potrebujem, aby to niekto urobil za mňa. A to spraví jedine cestovka, takže bez stresov len sadnem do autobusu, odveziem sa na určené miesto, potom zasa nasadnem na autobus a odveziem sa ďalej. A niekedy potrebujem takto zrelaxovať bez detí, ktorým sa po mestách a pamiatkach či hradoch veru nechce chodiť, stále ich musím sledovať, aby sa niekam nezatúlali a počúvať ich ponosy a frflanie, ako: som smädný, hladný, treba mi cikať :) preto som si povedala, že sa dám na zájazdy a veru sa mi to zapáčilo a každý je spokojný.

do kočikárne by som kočík určite nedala, raz mi odtiaľ zmizol bicykel a do kocky výťahu sa nezmestí ani dvojkočík, ktorý by bol so sedením za sebou, teda na dĺžku. Mnohí to riešia aj tak, že majú kočík zložený v aute a keď idú von, len ho vyberú a zložia, ale vykladať a rozkladať kočík tiež nie je také jednoduché.

tam by som sa dakedy chcela pozrieť, hádam budúci rok sa nám podarí na dovolenku ...

je úžasný, tak sme sa nasmiali, najlepšie, keď sme vypisovali tlačivá v hoteli a tam kolónka: mena pozostalych :) (teda ostatných ubytovaných)

Pekné fotky. Aj my sme tam včera boli, keď sa vyjde na tú lúku, nemusíte ísť hore tým strmákom, ale ísť popri tých rúrach na lúke, tadiaľ vedie cesta, ktorá sa mi zdá lepšia, aj bezpečnejšia pre deti, je to taká obchádzka, ale nám vyhovuje viac. A ten výhľad odtiaľ stojí za to.

ako fungujú niektoré dvojice, to ďobanie do mobilov vidím všade. Muž ide so ženou na večeru a čo tam robia? Kým čakajú na jedlo, pred sebou mobily namiesto komunikácie a potom to tak aj dopadne, že to slovo rozvod je už v podstate taká rutina dnešného sveta. Človek niekedy nevie, či sa má smiať, či plakať...

áno, uznávam, nie som fotograf, ale ďakujem za upozornenie, na ten horizont si dám nabudúce pozor, nikdy predtým som si to tak nevšimla, až teraz, keď ste mi o tom písali. Človek sa učí na vlastných chybách :)

Super, ďakujem pekne za info, nevedela som sa k tomu akosi dopátrať, dosť ste mi teda pomohli. Opravím to aj v texte.

Ďakujem za upozornenie, máte pravdu, ja som to doplietla :)

Ďakujem za upozornenie :) Bohužiaľ, vnútri sme neboli pozrieť, prešli sme sa len okolo, inak by som určite niečo odfotila.

Krásne fotky a musel to byť úžasný zážitok.

Ono je ťažké predstaviť si to, ale v mnohých prípadoch je to, bohužiaľ tak, pri dvojčatách nie je skoro žiaden čas, prvý polrok je človek rád, že vôbec nejako funguje. Veľakrát sa mi stalo, že až okolo obeda som zistila, že ja som vôbec neraňajkovala, jednoducho som pri tých všetkých povinnostiach na to zabudla. Von sa, samozrejme, dostane - s kočíkom, ale nikdy nie je isté, že v tom čase stihne aj niečo nakúpiť.