SME

slovné spojenie "nič netušíte" som použil nekorektne. Určite máte prehľad a viete toho veľmi veľa. Na Vaše prispevky aj k iným článkom som akosi viac citlivý a reagujem na viac emotívne, ako by som chcel. Asi to súvisí s tým, že Vy ako vedec máte vyššiu zodpovednosť ohľadom toho, čo píšete. A aj ja mám v pripade Vašich príspevkov nastavenú zvýšenú citlivosť. Osobne si myslím, že veľká väčšina vedcov robí svoju prácu najlepšie alo vie, a nezaslúži si akékoľvek paušálne a skupinové škatulkovanie na kvalitných a nekvalitnych. A to, čo títo vedci hovoria, treba brať vážne. Majte sa dobre, TP

Pán Klimčík, "obdivujem" bohorovnosť, s ktorou sa vyjadrujete k témam o ktorých dohromady nič netušíte. Vedcov delíte, nie podľa toho, akí sú, čo vedia a čo skutočne dokázali, ale podľa toho, aký názor ste si o ich vednom odbore Vy osobne, ktorý nemáte čas, lebo sa určite venujete iným, dôležitým témam, vytvorili. Nerozumiem Vám a nechápem. Držím Vám palce, aby ste získali pokoru a nadhľad. Vedomosti a inteligenciu už máte. S prianím vsetkeho dobrého. TP https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Ďakujem za tému, poprosím o Váš názor. Vodná para je silným skleníkovým plynom. Jej príspevok k celkovému skleníkovému efektu v zemskej atmosfére je podľa výpočtov vedcov niekde medzi 36 a 72 percentami. Je to najviac v porovnaní s ostatnými skleníkovými plynmi. Voda je prirodzenou súčasťou prostredia našej planéty a jej zdroje sú z hľadiska tvorby vodných pár v atmosfére nekonečné. Množstvo vody v atmosfére je takmer výlučne závislé od teploty atmosféry. Úplne zjednodušene sa dá povedať, že čím je v danej lokalite teplejšie, tým je obsah vodných pár vo vzduchu vyšší (samozrejme za predpokladu, že je v danej lokalite dostatok vody, ktorá sa dokáže odparovať do ovzdušia). Množstvo vodnej pary v atmosfére teda nie je príčinou, ale dôsledkom jej teploty. Voda vydrží v atmosfére maximálne desať dní. Dovtedy určite skondenzuje, vytvorí oblaky a spadne v podobe dažďa alebo snehu späť na zemský povrch. Viac k tejto téme nájdete aj v mojom blogu tu: https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Pokračujem krátkodobým pohľadom. Poprosím o Váš názor na túto tému. Tu sa by som najskôr upriamil pozornosť na striedanie ľadových období a medziľadových období, ktoré na našej Zemi prebieha počas obdobia posledných cca 5 miliónov rokov. Medzi vedcami panuje všeobecný koncenzus, že jeho príčinou sú aj malé dlhodobé zmeny v parametroch obežnej dráhy našej planéty, teda tzv. orbitálne alebo Milankovičove cykly. Prepočty však ukazujú, že samotné zmeny v obežnej dráhe by nestačili na tak veľké zmeny v teplote. Všetko nasvedčuje tomu, že do hry vstupujú klimatické kladné spätné väzby a to jednak celkové množstvo ľadu na zemskom či oceánskom povrchu (ľad odráža slnečné lúče dopadajúce na zemský povrch späť do vesmíru bez toho, aby sa premenili na teplo) a jednak množstvo CO2 v atmosfére, ktoré sa tam uvoľňuje z oceánov (CO2 spôsobuje skleníkový efekt). Ukazuje sa, že oba faktory pôsobia ako zosilňovač prechodu medzi ľadovým a medziľadovým obdobím a späť. Mimochodom, tieto výpočty sú veľmi dobre potvrdzované údajmi z proxy vzoriek získaných z ľadovcových vrtov v Arktíde a Antarktíde. Aj k tejto téme sa dá nájsť veľa informácií. Grafov, ktoré poukazujú na koreláciu medzi teplotou a množstvom CO2 v atmosfére sa dá na internete nájsť veľa. Chcel by som obrátiť pozornosť na jednoduchý a zrozumiteľný článok a názorný graf, ktorý je uvedený na stránkach NOAA tu: https://www.ncdc.noaa.gov/glob... NOAA je americká vládna agentúra – Národná agentúra pre výskum atmosféry a oceánov. Myslím si, že aj vzhľadom na to, že v USA je teraz pri moci Trump, ktorý je známy svojim klimatoskepticizmom, sa informácie uvedené pod hlavičkou NOAA dajú pokladať za nezávislé a dôveryhodné.

Ďakujem za tému, tu by som videl dva pohľady jeden dlhodobý (časový horizont stoviek milónov rokov) a druhý krátkodobý (časový horizont max. päť milónov rokov). Začnem tým dlhodobým. Poprosím o Váš názor na túto tému. Tu je odkaz na domovskú stránku pána Christofera Scotesa, kde sú aj linky na jeho práce, z ktorých vidno že sa téme klimatopaleontológie venuje celý život a teda niečo aj o tom musí vedieť: https://www.earth.northwestern... Našiel som minimálne dve práce od tohto pána z poslednej doby, ktoré poukazujú na koreláciu medzi množstvom CO2 v atmosfére a priemernou teplou. Prvá práca je zo septembra roku 2017. Má názov „Elevated CO2 degassing rates prevented the return of Snowball Earth during the Phanerozoic” a v jej závere sa píše: „To summarise our results, CO2 degassing rates appear to have increased twofold between the Cryogenian and early Palaeozoic,and remained reasonably high until the Cenozoic. When combinedwith the increasing solar flux, the Cryogenian emerges as aunique period of extremely low background temperature, inwhich the Earth could have easily been pushed into global glaciationunder moderate enhancements of carbon sinks due to weathering and biological events. Such enhancements wouldfail to produce comparable extreme low temperatures during theearly Phanerozoic, potentially explaining why Palaeozoic weathering events, whether attributed to tectonics or the biosphere did not lead to a return to Snowball Earth—a condition that would have been catastrophic for the continued development of complex life. While there is strong evidence for weathering and carbon draw-down events preceding many glacial periods, it is clear that variable rates of CO2 degassing play an important role.“ Druhá práca je z Mája roku 2018. Má názov „Modelling the long-term carbon cycle, atmospheric CO2, and Earth surface temperature from late Neoproterozoic to present day“ a dochádza k takémuto záveru: „By compiling independent proxy records of global average surface temperature and atmospheric CO2 concentration for the Phanerozoic, we have shown that when accounting for the solar flux, long-term Phanerozoic surface temperature changes can be clearly related to variations in the CO2 greenhouse (Fig. 6). CO2 appears to be a primary driver of climate on geological timescales (e.g. Royer et al., 2004).“ Obe práce z môjho pohľadu poukazujú na koreláciu medzi množstvom atmosferického CO2 a priemernou teplotou zemského povrchu. Mimochodom práce pána profesora Scotesa sú veľmi zaujímavé aj z hľadiska vysvetlenia princípov fungovania dlhodobého uhlíkového cyklu, ktorý som sa snažil popísať vo svojom blogu, obsah ktorého je predmetom tejto diskusie.

ktoré vytiahli diskutujúci k môjmu blogu ma významným spôsobom nevyrušil . Určite nemám dôvod strácať kvoli nim odvahu, ktorú vlastne pri písaní blogov o klíme ani nepotrebujem. Priateľu, mám pre Teba takýto návrh: Vyber 2-3 argumenty, o ktorých si myslíš, že ma určite roznesú na kopytách a môžme tu o nich podiskutovať. Berieš ?

https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

že pracovníci prveho kontaktu musia byť vybavení ochrannými prostriedkami a je psou povinnosťou štátu ich zabezpečiť. Na druhej strane, bežní ľudia si musia pomôcť sami. Kapacity nie sú neobmedzené... Naopak nesúhlasím s názorom ohľadom politikov. Úlohou lídrov je aj dávať ľuďom príklad a signály, ako sa majú správať. Ťažko z obrazovky presvedčíte niekoho, aby nosil rúško, ak ho sám nemáte. Myslím si, že aj vďaka tomu, že je to tak, ako to je, sú obyvatelia Slovenska v porovnaní s inými krajinami až vzorne disciplinovaní.

a som presvedčený, že ste ho pri písaní svojho článku nepoužili. Je jasné, že tak urobiť nemusíte. Ale od Vás by som to očakával, keďže ste vedec a ako vedec máte aj oveľa vyššiu zodpovednosť za to, čo píšete, pretože Vás zrejme veľa ľudí považuje za autoritu, a vytvára si podľa Vás názor na veci, o ktorých píšete.

z pohľadu, ako ich riešia vedci. Očakávate od nich rovnaký prístup. Ak by ste sám pri písaní svojho článku použili vedecký prístup a začali analýzou oboch krízových situácií, článok by mal oveľa vyššiu výpovednú hodnotu. A určite by bol objektívnejší. Chcelo by to len o trošku viac času investovaného z Vašej strany do prípravy článku. Neurobíte ako vedec druhý pokus ?

úlohou politikov je presmerovať peniaze do vedy a výskumu a potom podporiť nové riešenia, aby sa presadili aj na trhu. V prirodzenom tempe diktovanom iba potrebami trhu, by nástup nových riešení trval veľmi dlho. Riešenia znižujúce produkciu CO2 nemajú okamžitú pridanú hodnotu pre koncového spotrebiteľa. Majú však obrovskú hodnotu pre našich potomkov. Tí sú však teraz v škôlkach, alebo sa ešte ani nenarodili. A máloktorý investor je taký filantrop, že ak dáva niekam svoje prachy, nemyslí na rýchly zisk, ale na budúce generácie. Príchod nových technológií je potrebné zvýhodniť dotáciami, alebo naopak staré, "špinavé" technológie zaťažiť poplatkami. Takéto kroky však popularitu politikov nijako nezvýšia a preto sa im do takýchto opatrení moc nechce.

vydrží teplotu vzduchu nad 50 stupňov len zopár hodín. Hovoríme teda o desiatkach miliónov mŕtvych a stovkách miliónov presídlených v časovom horizonte len niekoľkých desaťročí. Inými slovami - deti, ktoré sa rodia teraz, si to vyskúšajú v priamom prenose, ak teraz nič nespravíme a spoľahneme sa na prispôsobovanie. Cena za prispôsobovanie bude oveľa vyššia ako cena za boj. https://paulen.blog.sme.sk/c/5... https://paulen.blog.sme.sk/c/5... https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

preštudovať si vedecké poznatky a nevenovať sa propagande. Začnite trebárs správou IPCC z októbra 2018. Odkaz na ňu nájdete aj v mojom blogu tu: https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Súhlasím

Nerozumiem, čo tým chcete povedať https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Nerozumiem, čo tým chcete povedať https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Nemáte pravdu. NAopak, podľa dostupných zdrojov oceány v súčasnosti pohltia až 1/3 ľuďmi vyprodukovaného CO2. https://paulen.blog.sme.sk/c/5... https://paulen.blog.sme.sk/c/5... https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

RE: Ceky zuvot na planete je postaveny na uhlíku, ktoreho zdrojom je CO2. Áno máte pravdu, ale pokiaľ ho začne byť v atmosfére veľa, môže sa stať pravý opak. https://paulen.blog.sme.sk/c/5... https://paulen.blog.sme.sk/c/5...

Hneď prvý odkaz ukazuje graf,na ktorom je teplota z roku 2016 oveľa vyššie, ako akýkoľvek iný teplotný priemer z minulosti.

U morských veterných elektrární však bezveterné dni takmer neexistujú. Samozrejme presun výroby elektriny na pobrežie bude znamenať nároky na robustnosť energetickej siete. Teraz sú však uhoľné elektrárne tiež sústredené pri zdrojoch uhlia a treba riešiť ten istý problém. Jadrové elektrárne vychádzajú veľmi draho. Tlak na zvýšenie ich bezpečnosti po Fukušime spôsobil aj nárast ich ceny. Preto sa do ich výstavby nikto moc nehrnie. Treba sa však zamyslieť nad tým, ako predĺžiť životnosť tých existujúcich. Z hľadiska produkcie CO2 sú jadrové elektrárne "čisté". Mimochodom aj Slovensko si bude môcť vďaka Bohuniciam a Mochovciam veľmi jednoducho zaškrtnúť, že plní Európsku zelenú dohodu v oblasti výroby elektriny...