SME

...pozrieť sa do Kroniky obce Ostrá Lúka, možno o tejto udalosti bude zmienka, možno aj o tej pamätnej tabuli.

...niektorí do Teba pustili. Je to ich názor, nech sa ho držia, keď si myslia, že je ten najsprávnejší.

...na niektoré agresívne príspevky. Do 20. 8. 1968 boli sovietski vojaci naši osloboditelia a od 21.8.1968 naši okupanti do 27. júna 1991, kedy odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak. Nasledujúci deň 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z Československa (vtedy ČSFR) generálporučík Rudolf Ducháček a generálplukovník Eduard Vorobjov protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia. Komunizmus je utópia, nie je a nikdy nebude realitou. No, odbočil som aj ja od témy. Pointou článku je zistenie osudu pamätnej tabule, ktorá odtiaľ zmizla a čo bolo na nej napísané. Čo si pamätám, to som napísal. Vediem o tom diskusiu so starými kamarátmi z Ostrej Lúky, ktorí si túto udalosť tiež pamätajú. Tak som sa dozvedel, že to maslo, čo dopravovalo lietadlo bolo v kovových kontajneroch a tie boli roztrúsené v okolí miesta dopadu. Z tých kontajnerov vyberali zachovalé maslo nielen občania z kolónie, ale aj z okolitých dedín. Ťažko povedať, aký osud by to maslo čakal. Ešte som nečítal príspevok, ktorý by presnejšie opisoval, či dokazoval osud pamätnej tabule.

KGB to darmo utajovala, utajiť sa to nedalo. Letci plnili rozkazy nadriadených, okupanti boli všetci, čo k nám vtrhli v auguste 1968. Fám bolo okolo toho pustených dosť, no len krčmové reči. Možno teraz niekde vo vojenskom archíve Ruskej federácie by sa o tom našla zmienky. Len by sa tam musel výskumník dostať.

Mal som vtom čase 9 rokov, boli ešte letné prázdniny, ktoré som trávil na Ostrej Lúke u starých rodičov. Spomínam si, že sme boli na dvore, keď nad našimi hlavami nízko s burácajúcimi motormi preletelo ruské dopravné lietadlo An-12. Bolo to už po začatí okupácie vojskami VZ, myslím, že 23. alebo 25. augusta 1968. Lietadlo malo 4 vrtuľové motory, zdalo sa mi, že sa z niektorého z nich dymí. Na druhý deň sa po dedine rozšírila správa, že niekde v lese pri Hrone smerom na Zvolen sa zrútilo. V diaľke bolo v tom smere vidieť stĺp čierneho dymu. Hovorilo sa, že viezlo maslo, ktoré bolo roztrúsené v okolí miesta dopadu a zbierali ho občania z neďalekej kolónie. Asi o dva roky neskôr som toto miesto navštívil so starým otcom. V auguste 1971 som toto miesto navštívil s kamarátom Palom Ballom a jeho bratom Mirom. Spomínam si, že len zadná časť s miestom pre zadného strelca bola v celku, i keď značne poškodená, predné pancierové sklo bolo popraskané od skál, ktoré sa niekto pokúšal rozbiť. Na skale bola vtedy umiestnená pamätná tabula s približne týmto textom: Na tomto mieste dňa 23. ( alebo 25). 8. 1968 zahynulo šesť sovietskych letcov. Ešte tam bol pripevnený aj malý venček so stuhou. Jasné, že sa v čase pádu lietadla šírili rôzne fámy, že letcov bolo sedem, že sa jeden zachránil, ale že ho zastrelili, lietadlo vraj zostrelili partizáni a podobné detské hlúposti. To len mimo faktov. Možno by sa našla zmienka o tejto udalosti v obecnej kronike.