SME

9. mýtus: Križiacke výpravy mali byť agresívne vojny. Nie ja to pravda. Križiacke výpravy sa snažili získať späť krajiny okupované islamom, ktorý sa na rozdiel od kresťanstva šíril vojenským dobýjaním. Bolo to hnutie vyžadujúce asketizmus a obetu, vrátane finančnej. Zúčastnení rytieri naň obetovali svoj niekoľkoročný príjem, opúšťali pohodlné sídla, riskovali dlhé putovanie a možnosť smrti alebo vážneho zranenia v mene oslobodenia Svätého hrobu. Kto je dnes pripravený na takéto obete, nech prvý hodí kameňom. Tvrdenia o masakre v Jeruzaleme založené na moslimských zdrojoch sú prehnané. Na druhej strane drancovanie križiakov v Konštantínopole si zaslúži odsúdenie a toto odsúdenie urobili už STREDOVEKÍ pápeži. 10. mýtus : Stredovek bol údajne temný Toto tvrdenie je zovšeobecňujúce a nič nehovoriace, ale ovplyvňuje predstavivosť. Temnota stredoveku, temný stredovek – takéto tvrdenia sa neoliberáli snažia maximálne rozšíriť. Protikladné tvrdenie je však omnoho pravdivejšie. (Čerpala som z: T.Dominik: 10 mýtov o stredoveku)

5. mýtus : Stredovek bol vraj proti vede. Osobe omieľajúcej tento mýtus, stačí uviesť jedno slovo: univerzita. Toto by malo ukončiť každú diskusiu. Univerzity vo svojej súčasnej podobe sú dedičstvom stredoveku. Medzi najstaršie univerzity patrili univerzity v Paríži, Bologni a Oxforde. Do roku 1500 ich bolo asi sedemdesiat. Scholastická metóda podnecovala diskusiu a napriek tvrdeniam kritikov bola racionálnejšia ako niektoré moderné pseudo-filozofické argumenty. Stredovek sa okrem toho mimoriadne pričinil v prehlbovaní vedomostí a dokonca aj o vytvorenie vedeckej metodológie. Thomas Woods na stránkach knihy „Ako Cirkev budovala západnú civilizáciu“ poznamenáva, že stredoveké presvedčenie o racionalite vesmíru umožnilo jeho štúdium a položilo základy modernej vedy. Thierry zo Chartres varoval pred zbožšťovaním nebeských telies. Zároveň Adelard z Bathu (1080-1142) zase zdôrazňoval, že „práve rozum nás robí ľuďmi“. Robert Grosseteste, biskup anglickej diecézy Lincoln a rektor Oxfordu, je považovaný za prvého muža, ktorý vykonal zápis vedeckého experimentu. Františkán Roger Bacon z dvanásteho storočia je považovaný za tvorcu experimentálnej metódy. Za zmienku stojí aj Jean Buridan, o ktorom T. Woods píše: „Buridanove komentáre, ktoré sú priamym výsledkom jeho katolíckej viery, mali obrovský vplyv na formovanie západnej vedy. Newtonov prvý zákon je kulmináciou tejto línie uvažovania.“ 6. mýtus : Údel stredovekých žien bol veľmi ťažký V modernom svete ťažko nájsť ženu, otvorene napomínajúcu pápeža, ktorý dal na jej rady, akou bola svätá Katarína zo Sieny. Za zmienku tiež stojí svätá Hildegarda z Bingenu rozvíjajúca svoje talenty, ako aj poľská kráľovná, sv. Hedviga, alebo Eleonóra Akvitánska zastávajúca úrad kráľovnej Anglicka a Francúzska. Úcta k ženám sa odzrkadľovala v piesňach trubadúrov a v poézii, napríklad v Danteho „Božskej komédii“ venovanej Beatrici. Autonómia, ktorú požívali mníšky, by bola v staroveku ťažko predstaviteľná. To všetko bol jeden z dôsledkov uctievania Najsvätejšej Panny Márie – najdokonalejšej zo všetkých žien. 7. mýtus : V stredoveku vraj vládla tyrania Tento blud vyplýva z vulgarizovania rozporu: autokracia verzus demokracia. Jej prívrženci tvrdia, že nedemokratické systémy sú automaticky tyranské. Rovnako ako väčšinové vlády nemusia znamenať slobodu, ani monarchia nemusí označovať tyraniu. Absolutizmus je neskorším výmyslom charakteristickým pre modernitu. Pritom stredoveký vládca bol ľuďom blízky, vždy im bol dostupný, podobne ako nebeský Kráľ navštevujúci ľudí počas procesie Božieho tela. Ľuďom neukladal svojvoľné pravidlá, ale skôr vykladal a uplatňoval večný prirodzený zákon. Vzorom takéhoto panovníka je francúzsky vládca sv. Ľudovít IX. opisovaný v spomínanej knihe Le Goffa. Sediac pod dubom vynášal súdy, konzultoval s právnikom, snažil sa vykladať prirodzený zákon a uplatňovať ho v konkrétnych prípadoch. Tento kráľ, keď raz navštívil provinciu, kde sa dav neprimerane choval, odmietol osobne zasiahnuť, pretože vedel, že to právo patrí miestnemu správcovi. Nakoniec sa však ukázalo, že aj kráľ mal priamu moc nad touto konkrétnou provinciou. 8. mýtus: Inkvizícia Ako poznamenal doc. Roman Konik, inkvizícia obmedzila mučenie, zrušila koedukačné väznice a zaviedla ďalšie dôležité zásady z hľadiska európskeho právneho systému, ako je napríklad kaucia alebo obhajca ex offo. Niektorí kriminálnici sa niekedy sami vydávali za heretikov, aby sa dostali k inkvizičnému tribunálu a nie k sekulárnemu svetskému súdu.

Hrozba návratu do „temného stredoveku“ sa dnes často používa na diskreditáciu, napríklad myšlienok účastníka diskusie. Pritom to bola doba rozvoja, tvorivosti a inovatívnosti. Čím si stredovek zaslúžil také nespravodlivé odsúdenie? Odpovedáme na desať najbežnejších téz, ktoré falšujú skutočný obraz tohto obdobia. 1. mýtus: V stredoveku vraj ľudia verili, že zem je plochá Dôkazom presvedčenia o guľatosti Zeme v stredoveku je častý symbol zemegule s krížom navrchu, ktorý odráža Kristovu moc nad svetom. Jeho rozšírenosť naznačuje, že si ľudia v stredoveku predstavovali Zem práve ako guľu. Svätý Izidor Sevillský, uznávaný ako posledný cirkevný Otec, použil termín guľa v liste kráľovi Gótov. Beda Venerabilis (672 – 735) vyjadril podobný názor. Aj sv. Tomáš Akvinský považoval guľatosť Zeme za samozrejmosť a poznamenal, že astronómovia aj filozofi prírody sú toho istého názoru. Zástancovia tézy o plochosti Zeme uvádzajú najmä dvoch autorov: Lactantia a Kosmasa Indicopleustesa. Problém je v tom, že prvý nebol stredoveký autor (a taktiež plochosť Zeme nededukoval z viery) a druhý bol vo svoje dobe braný s veľkou rezervou. Hovoriť o tomto autorovi ako o reprezentantovi stredovekej kultúry je absurdné. Rovnako by sa dalo uvažovať o názoroch predstaviteľa dnešnej Spoločnosti plochej Zeme ako reprezentatívnych pre človeka 21. storočia. 2. mýtus: Stredovek je údajne obdobím hospodárskej stagnácie Historik ekonómie David Landes v knihe „Bohatstvo a bieda národov“ zdôrazňuje, že stredovek bol „jedným z najinovatívnejších spoločenských prostredí v dejinách ľudstva“. Rondo Cameron zasa v knihe „Hospodárske dejiny sveta od paleolitu do novoveku“ poznamenal, že „v stredovekej Európe nastal rozkvet tvorivej činnosti v oblasti techniky a hospodárskej dynamiky, ktorý jasne kontrastoval s rutinou, ktorá charakterizovala antický stredomorský svet“. Inštitúcie charakteristické pre túto éru okrem toho vytvorili rámce pre hospodársku činnosť, ktoré slúžia až do súčasnosti.“ Vynálezy ako následné pestovanie, ťažký pluh a použitie koní v poľnohospodárstve (možné vďaka chomútu a podkove) dramaticky zvýšili produkciu potravín. Stredoveku vďačíme za popularizáciu mechanických hodín, okuliarov a vodného mlyna v Európe. 3. mýtus : V stredoveku bol pdajne nedostatok hygieny Stredovek začal z nižšej úrovne materiálneho vývoja, takže určite úroveň hygieny bola nižšia ako v súčasnosti. Existuje však veľa náznakov, že v tomto období sa úroveň hygieny oproti staroveku veľmi zvýšila. Inak by sotva došlo k významnému nárastu obyvateľstva. Pritom v západnej Európe okolo roku 1000 žilo 12 až 15 miliónov ľudí a v celej kresťanskej Európe 18 až 20 miliónov. Na začiatku štrnásteho storočia sa ich počet zvýšil na 45 – 50 a 60 – 70 miliónov. Je tiež známe, že výroba mydla vzrástla v trinástom storočí. Tomu určite napomohla aj lepšia hygiena. 4. mýtus : Stredovek bol vraj smutný a pochmúrny Veľký omyl. Karnevalové hry, hostiny, rytierske turnaje dokazujú pravý opak. Skôr by bolo možno hovoriť o nadmiere zábavy, než o jej nedostatku. Nejde tu iba o prostý ľud, ale aj o učencov. Ako si všimol Jacques le Goff v „Hľadaní stredoveku“, rozlišovalo sa medzi anjelským úsmevom, harmonickým smiechom kresťanov a rehotom divokého davu. Keď bol odsudzovaný smiech, tak iba ten pripomínajúci rehot davu vysmievajúceho a odsudzujúceho Ježiša na smrť. 5. mýtus : Stredovek bol vraj proti vede Osobe omieľajúcej tento mýtus, stačí uvie

hrade, len sa mi nepodarilo dať link, tak som to vyriešila takto. Dobrých nápadov by bolo samozrejme aj viac. Napríklad kedysi sa plánovalo pred starou NR SR dať sochu Gorazda, Cyrila a Metoda. Videla som aj foto nejakého návrhu /žiaľ, návrh bol hrozný, ale moýno sa dá spraviť aj lepší/. Nakoniec to šlo celé do stratena. Dokedy?

Bratislavský hrad By si zaslúžil poriadnu stálu expozíciu. Žiaľ jeho priestory sú totálne nevyužité a sú zrkadlom našej neúcty k sebe samým. mínus Reagovať | 188 Presporsky 01.11.2019 6:57 | Oznám správcovi | Odkaz Hodnoť: mínus indicator plus Bratislavský hrad By si zaslúžil poriadnu stálu expozíciu napríklad na počesť Alžbety Durínskej, nazývanej aj Alžbeta Uhorská alebo aj Alžbeta Bratislavská, lebo sa narodila v Uhorsku na Bratislavskom hrade, kde prežila rané detstvo. Bol som prekvapený, keď som niekde čítal o majestátnom sprievode so zoznamom veľkého množstva drahocenných šperkov a pokladov, ktoré s ňou nechala jej matka odviezť ako veno do Durínska, kde uzatvorila manželstvo. Nedávno som sa snažil znovu na internete nájsť tento zoznam, ale už som ho neobjavil. Poradí mi niekto? mínus Reagovať | 177 Mareček O 05.11.2019 1:46 | Oznám správcovi | Odkaz Hodnoť: mínus indicator plus Niečo sa už uskutočnilo, ale málo Pri východnej časti hradieb dala Rehoľa svätej Alžbety /ľudovo alžbetínky/ v roku 2000 umiestniť bronzové súsošie svätej Alžbety so žobrákom /dielo talianskeho sochára Norberta Salaia/ ako pripomienku roku 1207, kedy sa na Bratislavskom hrade táto uhorská princezná a neskoršia svätica narodila. Ja to oceňujem a nemám nič proti tejto soche. Ale môj návrh by bol ešte vytvoriť V PARKU PRI HRADE oddychovú zónu so sochou povedzme 3-4 ročného dieťaťa Alžbety napríklad hrajúcej sa s bábikou alebo s loptou pod dohľadom svojho otca kráľa Ondreja II. a jeho kráľovskej manželky, Alžbetinej matky. Pretože v tom veku na hrade Alžbeta žila. Jej životopis, prípadne aj zoznam prepychových predmetov z jej vena by nebolo od veci tiež tam umiestniť. Iné národy si lepšie vážia svojich rodákov ako my. Musíme doháňať !!!! mínus Reagovať | 161 Jeanette du Bois 05.11.2019 2:23 | Oznám správcovi | Odkaz Hodnoť: mínus indicator plus Bratislavský hrad By si zaslúžil poriadnu stálu expozíciu napríklad na počesť šľachtica a jazykovedca Antona Bernoláka, ktorý študoval v semináru na Bratislavskom hrade (študentov na hrad sústredil panovník Jozef II.- bola to jedna z jeho reforiem). Spolu s Bernolákom tu študovali aj viacerí významní dejatelia. Spolu s Bernolákom sú niektorí z nich aj spoluautormi diela Kritická filologická rozprava o slovanských písmenách (Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava) Veľmi sa mi páčil návrh, ktorý som počul, aby vo vnútornom dvore Bratislavského hradu boli vytvorené sochy bernolákovcov ako spolu s Antonom Bernolákom čítajú, študujú aj píšu toto významné dielo. Miesta je tam dosť, sochy by mohli byť aj takmer v životnej veľkosti. mínus Reagovať | 177 Mareček O 05.11.2019 2:00 | Oznám správcovi | Odkaz Čítajte viac: https://bratislava.sme.sk#ixzz...

Pri východnej časti hradieb dala Rehoľa svätej Alžbety /ľudovo alžbetínky/ v roku 2000 umiestniť bronzové súsošie svätej Alžbety so žobrákom /dielo talianskeho sochára Norberta Salaia/ ako pripomienku roku 1207, kedy sa na Bratislavskom hrade táto uhorská princezná a neskoršia svätica narodila. Ja to oceňujem a nemám nič proti tejto soche. Ale môj návrh by bol ešte vytvoriť V PARKU PRI HRADE oddychovú zónu so sochou povedzme 3-4 ročného dieťaťa Alžbety napríklad hrajúcej sa s bábikou alebo s loptou pod dohľadom svojho otca kráľa Ondreja II. a jeho kráľovskej manželky, Alžbetinej matky. Pretože v tom veku na hrade Alžbeta žila. Jej životopis, prípadne aj zoznam prepychových predmetov z jej vena by nebolo od veci tiež tam umiestniť. Iné národy si lepšie vážia svojich rodákov ako my. Musíme doháňať !!!!

9. mýtus: Križiacke výpravy boli agresívne vojny Križiacke výpravy sa snažili získať späť krajiny okupované islamom, ktorý sa na rozdiel od kresťanstva šíril vojenským dobýjaním. Bolo to hnutie vyžadujúce asketizmus a obetu, vrátane finančnej. Zúčastnení rytieri naň obetovali svoj niekoľkoročný príjem, opúšťali pohodlné sídla, riskovali dlhé putovanie a možnosť smrti alebo vážneho zranenia v mene oslobodenia Svätého hrobu. Kto je dnes pripravený na takéto obete, nech prvý hodí kameňom. Tvrdenia o masakre v Jeruzaleme založené na moslimských zdrojoch sú prehnané. Na druhej strane drancovanie križiakov v Konštantínopole si zaslúži odsúdenie a toto odsúdenie urobilo už stredoveké pápežstvo. Detská križiacka výprava taktiež vyvoláva legitímnu kontroverziu, ale nevyplývala z ašpirácií Cirkvi. 10. mýtus : Stredovek bol temný Toto tvrdenie je zovšeobecňujúce a nič nehovoriace, ale ovplyvňuje predstavivosť. Temnota stredoveku, temný stredovek – takéto tvrdenia sú maximálne rozšírené. Protikladné tvrdenie je však omnoho pravdivejšie.

5. mýtus : Stredovek bol proti vede Osobe omieľajúcej tento mýtus, stačí uviesť jedno slovo: univerzita. Toto by malo ukončiť každú diskusiu. Univerzity vo svojej súčasnej podobe sú dedičstvom stredoveku. Medzi najstaršie univerzity patrili univerzity v Paríži, Bologni a Oxforde. Do roku 1500 ich bolo asi sedemdesiat. Scholastická metóda podnecovala diskusiu a napriek tvrdeniam kritikov bola racionálnejšia ako niektoré moderné pseudo-filozofické argumenty. Stredovek sa okrem toho mimoriadne pričinil v prehlbovaní vedomostí a dokonca aj o vytvorenie vedeckej metodológie. Thomas Woods na stránkach knihy „Ako Cirkev budovala západnú civilizáciu“ poznamenáva, že stredoveké presvedčenie o racionalite vesmíru umožnilo jeho štúdium a položilo základy modernej vedy. Thierry zo Chartres varoval pred zbožšťovaním nebeských telies. A zároveň Adelard z Bathu (1080-1142) zase zdôrazňoval, že „práve rozum nás robí ľuďmi“. Robert Grosseteste, biskup anglickej diecézy Lincoln a rektor Oxfordu, je považovaný za prvého muža, ktorý vykonal zápis vedeckého experimentu. Františkán Roger Bacon z dvanásteho storočia je považovaný za tvorcu experimentálnej metódy. Za zmienku stojí aj Jean Buridan, o ktorom T. Woods píše: „Buridanove komentáre, ktoré sú priamym výsledkom jeho katolíckej viery, mali obrovský vplyv na formovanie západnej vedy. Newtonov prvý zákon je kulmináciou tejto línie uvažovania.“ 6. mýtus : Údel stredovekých žien bol veľmi ťažký V modernom svete ťažko nájsť ženu, otvorene napomínajúcu pápeža, ktorý dal na jej rady, akou bola svätá Katarína zo Sieny. Za zmienku tiež stojí svätá Hildegarda z Bingenu rozvíjajúca svoje talenty, ako aj poľská kráľovná, sv. Hedviga, alebo Eleonóra Akvitánska zastávajúca úrad kráľovnej Anglicka a Francúzska. Úcta k ženám sa odzrkadľovala v piesňach trubadúrov a v poézii, napríklad v Danteho „Božskej komédii“ venovanej Beatrici. Autonómia, ktorú požívali mníšky, by bola v staroveku ťažko predstaviteľná. To všetko bol jeden z dôsledkov uctievania Najsvätejšej Panny Márie – najdokonalejšej zo všetkých žien. 7. mýtus : V stredoveku vládla tyrania Tento blud vyplýva z vulgarizovania rozporu: autokracia verzus demokracia. Jej prívrženci tvrdia, že nedemokratické systémy sú automaticky tyranské. Rovnako ako väčšinové vlády nemusia znamenať slobodu, ani monarchia nemusí označovať tyraniu. Absolutizmus je neskorším výmyslom charakteristickým pre modernitu. Pritom stredoveký vládca bol ľuďom blízky, vždy im bol dostupný, podobne ako nebeský Kráľ navštevujúci ľudí počas procesie Božieho tela. Ľuďom neukladal svojvoľné pravidlá, ale skôr vykladal a uplatňoval večný prirodzený zákon. Vzorom takéhoto panovníka je francúzsky vládca sv. Ľudovít IX. opisovaný v spomínanej knihe Le Goffa. Sediac pod dubom vynášal súdy, konzultoval s právnikom, snažil sa vykladať prirodzený zákon a uplatňovať ho v konkrétnych prípadoch. Tento kráľ, keď raz navštívil provinciu, kde sa dav neprimerane choval, odmietol osobne zasiahnuť, pretože vedel, že to právo patrí miestnemu správcovi. Nakoniec sa však ukázalo, že aj kráľ mal priamu moc nad touto konkrétnou provinciou. 8. mýtus: Inkvizícia Ako poznamenal doc. Roman Konik, inkvizícia obmedzila mučenie, zrušila koedukačné väznice a zaviedla ďalšie dôležité zásady z hľadiska európskeho právneho systému, ako je napríklad kaucia alebo obhajca ex offo. Niektorí kriminálnici sa niekedy sami vydávali za heretikov, aby sa dostali k inkvizičnému tribunálu a nie k sekulárnemu súdu. Okrem toho herézy v stredoveku predstavovali ohrozenie sekulárneho poriadku, pretože sa spájali s revolučnými politickými ideam

10 mýtov o stredoveku Tomáš Dominik Hrozba návratu do „temného stredoveku“ sa dnes často používa na diskreditáciu, napríklad myšlienok účastníka diskusie. Pritom to bola doba rozvoja, tvorivosti a inovatívnosti. Čím si stredovek zaslúžil také nespravodlivé odsúdenie? Odpovedáme na desať najbežnejších téz, ktoré falšujú skutočný obraz tohto obdobia. 1. mýtus: V stredoveku ľudia verili, že zem je plochá Dôkazom presvedčenia o guľatosti Zeme je symbol zemegule s krížom navrchu, ktorý odráža Kristovu moc nad svetom. Jeho rozšírenosť naznačuje, že si ľudia v stredoveku predstavovali Zem práve ako guľu. Svätý Izidor Sevillský, uznávaný ako posledný cirkevný Otec, použil termín guľa v liste kráľovi Gótov. Beda Venerabilis (672 – 735) vyjadril podobný názor. Aj sv. Tomáš Akvinský považoval guľatosť Zeme za samozrejmosť a poznamenal, že astronómovia aj filozofi prírody sú toho istého názoru. Zástancovia tézy o plochosti Zeme uvádzajú najmä dvoch autorov: Lactantia a Kosmasa Indicopleustesa. Problém je v tom, že prvý nebol stredoveký autor (a taktiež plochosť Zeme nededukoval z viery) a druhý bol vo svoje dobe braný s veľkou rezervou. Hovoriť o tomto autorovi ako o reprezentantovi stredovekej kultúry je absurdné. Rovnako by sa dalo uvažovať o názoroch predstaviteľa dnešnej Spoločnosti plochej Zeme ako reprezentatívnych pre človeka 21. storočia. [pozri apologetyka.pl] 2. mýtus: Stredovek je obdobím hospodárskej stagnácie Historik ekonómie David Landes v knihe „Bohatstvo a bieda národov“ zdôrazňuje, že stredovek bol „jedným z najinovatívnejších spoločenských prostredí v dejinách ľudstva“. Rondo Cameron zasa v knihe „Hospodárske dejiny sveta od paleolitu do novoveku“ poznamenal, že „v stredovekej Európe nastal rozkvet tvorivej činnosti v oblasti techniky a hospodárskej dynamiky, ktorý jasne kontrastoval s rutinou, ktorá charakterizovala antický stredomorský svet“. Inštitúcie charakteristické pre túto éru okrem toho vytvorili rámce pre hospodársku činnosť, ktoré slúžia až do súčasnosti.“ Vynálezy ako následné pestovanie, ťažký pluh a použitie koní v poľnohospodárstve (možné vďaka chomútu a podkove) dramaticky zvýšili produkciu potravín. Stredoveku vďačíme za popularizáciu mechanických hodín, okuliarov a vodného mlyna v Európe. 3. mýtus : V stredoveku bol nedostatok hygieny Stredovek začal z nižšej úrovne materiálneho vývoja, takže určite úroveň hygieny bola nižšia ako v súčasnosti. Existuje však veľa náznakov, že v tomto období sa úroveň hygieny zvýšila. Inak by sotva došlo k významnému nárastu obyvateľstva. Pritom v západnej Európe okolo roku 1000 žilo 12 až 15 miliónov ľudí a v celej kresťanskej Európe 18 až 20 miliónov. Na začiatku štrnásteho storočia sa ich počet zvýšil na 45 – 50 a 60 – 70 miliónov. Je tiež známe, že výroba mydla vzrástla v trinástom storočí. Tomu určite napomohla aj lepšia hygiena. 4. mýtus : Stredovek bol smutný a pochmúrny Veľký omyl. Karnevalové hry, hostiny, rytierske turnaje dokazujú pravý opak. Skôr by bolo možno hovoriť o nadmiere zábavy, než o jej nedostatku. Nejde tu iba o prostý ľud, ale aj o učencov. Ako si všimol Jacques le Goff v „Hľadaní stredoveku“, rozlišovalo sa medzi anjelským úsmevom, harmonickým smiechom kresťanov a rehotom divokého davu. Keď bol odsudzovaný smiech, tak iba ten pripomínajúci rehot davu vysmievajúceho a odsudzujúceho Ježiša na smrť. 5. mýtus : Stredovek bol proti vede Osobe omieľajúcej tento mýtus, stačí uvie

poznať Desatoro či vedieť vymenovať dary od východných učencov. Tak trochu mi to pripadá, ako keby ste si mysleli, že evanjelik nie je kresťan.

sledovať, keď chceme poznať fakty.

mi poslal kamarát na mail. Myslela som si, že je to nejaký hoax alebo montáž. Teraz vidím pod záznamom, že to skutočne vysielala Markíza a nikto to nepodstrčil ani nekamufloval. Neuveriteľné.......

za odvahu povedať pravdu. V každej strane by sme potrebovali čím viac takých ľudí ako ste Vy.

Otče náš ........ zbav nás Zlého. Amen.

V niektorých pohanských náboženstvách boli možné také manželstvá, ktoré židia aj kresťania považovali za smilstvo. V starom Egypte nielen panovníci mali vo zvyku ženiť sa so svojimi sestrami. Pre kresťanov bolo také manželstvo krvismilstvom. Keď sa takýto manželský pár chcel stať kresťanmi, tak museli ísť od seba, inak ich medzi kresťanov neprijali. V niektorých pohanských náboženstvách bolo bežné manželstvo súčasne s viacerými ženami alebo s viacerými mužmi. Moslim môže aj dnes mať aj 4 manželky. Kresťan môže mať len 1 manželku. Keby žil súčasne s viacerými, bolo by to smilstvo. Dobre si všimni, že nehovorí cudzoložstvo. Ako nekresťan má 4 manželky legálne, sú jeho, nie iného muža. Keby sa chcel stať kresťanom, nemohol by v tom pokračovať. Takto by sa možno našli aj iné príklady, keď manželstvo platné u pohanov bolo u kresťanov smilstvom. Kto sa chcel nechať pokrstiť, musel si dať tieto smilstvo-manželstvá do poriadku.

Mt 3 3-15 Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ 4 4 On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril 5 5-6 a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?« 6A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ 7 7 Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“ 8Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. 9 9 A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ Dobrovoľná zdržanlivosť. – 10Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“ 11 11-12 On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. 12Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

Aj keď tam existoval kameňolom, nie je možné ani pri dnešných technických možnostiach bralo stabilizovať?

Tam okolo Strečna cesta nebezpečná. Pod hradom sa skryli v bielych plachtách víly. :)

či existuje na svete nejaký človek, proti ktorému nie si? (okrem samého seba)

Satanisti boli na Pride pochode v Košiciach, sú za právo na interrupcie, zapájajú sa do protestov proti kožušinovým firmám, podporujú klimatický štrajk a boj proti globálnemu otepľovaniu.