Je dobré, že bol spomenutý rok 2006. Spojenie Fica s Mečiarom a so pseudonárodniarmi nebolo náhodné. Fico dal vtedy jasne najavo, kam ho to mentálne ťahá. Rovnako tak nedávno verejne poďakoval ĽSNS za podporu v NR SR pri istom hlasovaní. Aj tam to bolo a je o mentálnom nastavení, o vzťahu k určiému typu myslenia. Pocitová zóna človeka je nesmierne dôležitá pri dotváraní zóny praktických rozhodnutí. Platí ono známe: "povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem kto si". Na ľudí typ Fico si dovolím parafrázovať: "povedz mi, s kým spolupracuješ a ja ti poviem kto si". ĽSNS "záhadne" mlčí. Vedia prečo a vedia to aj v Smere - SD. Po voľbách v roku 2020 sa rýchlo ukáže, aké plody mlčanie ZelenoTričkárov prinesie. A dovolím si ešte spomenúť tlačovku Mariana Kočnera tesne pred voľbami roku 2012. Vtedy išlo o vedoprojekciu pod názvom "Raňajky so Sulíkom". Smer - SD následne vo voľbách získal takmer 45 percent hlasov voličov. Smer - SD sa spojil s Kočnerom, urobili cirkus, aby následne spolu bačovali v jednofarebnej vláde.

Systém v ktorom vládne jedna politická strana bez účasti v slobodných voľbách je systém totalitný. Ak si strana do ústavy štátu zabetónuje tzv. vedúcu úlohu v spoločnosti, tak "vec" je jasná. V danom prípade už akékoľvek označenia (názvy) slúžia iba ako zámienka k nekonečnej konverzácii. Takže komunizmus môžeme volať hoc aj bodkizmus, kockizmus alebo kodkodákizmus. Želám veľa úspechov pri ďalšom nabaľovaní reakcii na reakcie.

Gorila je v istom zmysle aj kauzou časti voličskej základne Slovenska. Pred voľbami roku 2012 zvolal Marian Kočner tlačovku, na ktorej boli zverejnené jeho viedeoraňajky s Richardom Sulíkom. Komu videoprojekcia prospela? No predsa Smeru - SD. Po voľbách "sa" vláda zjednofarebnila. A aby toho nebolo málo, tak voľby v roku 2016 vyhral opäť Smer - SD. Prečo medzi rokmi 2012 až 2016 veľká časť voličov Smeru - SD nevolala po vyšetrení kauzy Gorila? Preto, lebo GorilaProstesty z roku 2012 svoj účel splnili. Smer - SD v roku 2012 záskal takmer 45 percent hlasov voličov. A čo voľby v roku 2019? Situácia sa pravdepodobne s malou obmenou zopakuje. Smer - SD na kauzu Gorila poukazuje ako na kauzu opozičníkov, pričom si premiér ešte dovoluje tvrdiť, že ide o Kočnerov gang. A čo opozícia? Tá sa necháva osočovať a na slovné spojenie Kočnerov Gang ani príliš nereaguje. Kto chce po voľbách v roku 2020 zmenu, ten sa jej nedočká. Dočká sa však ten, kto zmenu nechce. Dočká sa volebného víťazstva. A dočká sa aj Kotlebova skupina, ktorá v celku správne vyčkáva na svoju príležitosť. Každému co jeho jest.

analýzy, či normy by dnes mali byť zatváraní (ex)komunisti a niekdajší ŠtB-áci? Kto podá trestné oznámenie? Na základe čoho? V rokoch 1991 až 1992 sa istá časť politickej scény snažila presadzovať lustrácie, no boli to najmä voliči Mečiara a HZDS, ktorí lustrácie odmietali. Ani SNS nebola vtedy nadšená. Aj preto voľby v roku 1992 dopadli ako dopadli. A lustráciám sa vehementne bránila aj SDĽ, ktrej súčasťou bol vtedy mladý Róbert Fico. Ten Róbert Fico, ktorý v roku 1999 založil Smer - SD. Ten Smer - SD, ktorý už niekoľko krát vyhral parlamentné voľby. Len pripomínam, že Róbert Fico bol už 3 krát premiérom. Prečo sú v SR populárne najmä tie subjekty, ktoré si na "nejaký" November 1989 nevedia spomenúť?

nešlo o spojenie národa. Teda určite nie v zmysle spojenia celého "národa". Osobne som stretával ľudí, ktorí sa na vtedajšie udalosti pozerali značne podozrievavo. Mnoho ľudí na komunistický režim a tzv. normalizáciu stále nazeralo ako doživotnú istotu, ktorá im zabezpečovala pohodlnú exitenciu bez väčšej námahy. Veď je ľahšie poslúchať ako kreatívne uvažovať. Tiež chcem pripomenúť, že November 1989 nebol iba Československou záležitosťou. Finalizácia pádu totalitného režimu sa týkala každého štátu v ktorom vládla komunistická strana (satelitné štáty podliehajúce ZSSR). Ako povevdal klasik: Komunistický režim prevalcovala realita. Zaujímavé je tiež obdobie po Novembri 1989. Najmä roky 1991 až 1992. Vtedy nesmierne populárny Vladimír Mečiar správne pochopil, že ľuďom treba hovoriť to, čo chcú počuť. Čiže reči o tom, ako "neboli naplnené túžby más, ktoré boli v novembri 1989 na námestiach". Plus reči o národe, hodnotách, štátnosti, nepriateľoch Sloveska a podobne. A bol to populárny Mečiar, ktorý odmietal lustrácie. Voliči ho za jeho v podstate proŠTBácke a prokomunistické postoje odmenili voličskou podporou. Sú to voliči, ktorí v demokratickom systéme rozhodujú o obsahu politickej scény. Nie mimozemšťania. Na uvedené by sme namali zabúdať. Sú ľudia, ktorí November 1989 považujú za podvod. Vraj OF, VPN sa pojili s KSČ, všetko si dohodli a "dohody platia dodnes". Žiadne večné "spojenectvá" medzi OF, VPN a KSČ (KSS) neboli a nie sú. OF a VPN boli rýchklokvasené hnutia. Z nich vznikli rôzne politické subjekty. Na Slovensku napríklad KDH, SNS, SDSS, HZDS plus ďalšie. Ak by som ich mal dôkladne menovať, tak by som skončil dnes poobede. Ostalo iba torzo VPN, ktoré bolo od jesene roku 1990 značne nepopulárne. A nepopulárne bolo tiež preto, lebo trvalo na hodnotách novembra 1989. Väčšina subjektov správne chápala, že nastal čas hrania sa na národovcov. Časť z nich sa neskôr venovala únosom, vraždám, mareniu referenda, atď. A treba pripomenúť, že November 1989 nebol predvolebným mítingom. Mnoho ľudí vtedy povedalo čokoľvek, čo spadalo do rámca vtedajších nálad. Ak dnes niekto tvrdí, že zmysel Novembra 1989 nebol naplnený, tak zavádza. Dnes nemá žiadna strana v ústave zakotvenú tzv. vedúcu úlohu v spoločnosti. Strany sa môžu zúčastňovať slobodných volieb. Máme slobodu zhromažďovania. Môžeme slobodne cestovať. Ktokoľvek sa verejne vyjadruje k čomukoľvek. Môžeme sa slobodne pohádať, osočovať. Môžeme slobodne hovoriť svoje NIE alebo ÁNO. Neexistuje žiadna oficiálna ideológia, ktorá by ľuďom zväzovala ruky. Kto chce, ten je liberálom, iný konzervatívcom, ďalší môže uznávať hoc aj "boha" bodkovaných hrnčekov. A platí ono známe: kde sú ľuia, tam sú aj problémy, krízy. Demokracia vznikla práve ako dôsledok kríz. Nie je tu na to, aby zabezpečovala všeobecné blaho. Demokracia je "iba" rámec v ktorom sa pohybujeme. Systém bez problémov a hádok neexistuje.

Dedo z ahoja, zasielam Vám termín a miesto konania akcie o ktorej som už písal, no teraz som konkrétnejší. Akcia "Cesta za slobodou" sa uskutoční v priestoroch Poľského inštitútu na námestí SNP č. 27 v Bratislave. Téma: Pochody poľských kurérov cez Slovensko v rokoch 1939 až 1941. Termín konania akcie: Štvrtok 24. 10. 2019 o 17:00 hod.

ako pokus o humor. Dedo z ahoja, Ja som antikomunista, antitotalitarista. Slovo súdruh je v súčasnosti používané v momente, ak chce dať niekto niekomu kultivovane najavo, že ním pohŕda a posiela ho do pomyselného košiara zločincov. Dedo z ahoja, v Poľskom kultúrnom stredisku (dúfam, že dávam správny názov) sa bude konať stetnutie na témy, ktoré sú nám blízke. Ak nezabudnem, tak Vám pošlem údaje o dátume a čase konania akcie. Samozrejme to bude v Bratislave. Myslím, že ste tam už na podobnom podujatí boli. Ak Vás tam uvidím, tak za Vami prídem. Toho súdruha mi zopakujte osobne. Ja adekvátne zaregujem.

bolo všetko politické, politicky sledované. Takmer ešte aj vzťah človeka k navštevovaniu WC. Nebyť totalitného komunistického režimu, tak toto diskusné fórum by sa mohlo zaoberať iba herectvom pani Chramostovej a nie jej postojom voči niekdajšej diktatúre. Spomínať Karla Gotta je na zváženie. Karel Gott bol za tzv. normalizácie jednou z hlavných postáv totalitného zabávačstva. Usmiata tvár, telo prilepené k obleku kúpenom v "prehnitom kapitalizme". Zatiaľ čo karel Gott v "prehnitom kapitalizme" šíril "dobré meno socializmu", tak milióny ľudí nemohli slobodne cestovať. Čiže Gott je zrejme mňam, ale pani Chramostová je fuj. Nejako tak matelkovie? A čo údajné prepisovanie histórie vplyvom médii? Ktokoľvek si píše čo chce. Tak akéže prepisovanie histórie? matelkovie, Vám niekto bránil napísať Váš diskusný príspevok z 16.10.2019 9:00? Veď aj diskusné príspevky sú súčasťou verejného masmediálneho priestoru. Nehovoriac o tisícoch komentároch k histórii, ktoré majú rôzne názorové nastavenie.

sa v Československu o zločinoch komunistickej strany iba šepkalo. Neexistovalo slobodné masmediálne prostredie, takže neexistovali ani komentáre k zločinom, neexistovali údaje o obetiach a podobne. Až po januári 1968 sa čo - to dalo napísať, no nie v zmysle odsúdenia systému a jeho predstaviteľov. Kritizovaný bol Stalin ako osoba, zopár jeho kumpánov plus v danom čase bol značne kritizovaný Novotný. Do roku 1968 proti režimu vystupoval len málokto, takmer nikto. Určité protirežimné nálady sa začali prejavovať až po augustovej invázii vojsk VZ do ČSSR. Vtedy bolo jasné, že problémom je systém a nie zopár ľudí na čele KSČ. Bolo zrejmé, že systém je nereformovateľný, odsúdený na zánik. Mnou napísané je len stručnou a zjednodušenou formou reflexie na dané obdobie. Dalo by sa toho napísať aj viac. Pani Chramostová sa v určitej féze svojho (relatívne mladého) života naozaj domnievala, že systém má zmysel, treba mu veriť a oddávať sa jeho propagandistickej skupine. Tak vidím jej vtedajšie konanie. Po auguste 1968 bolo jej a nie iba jej jasné, že mnohé je inak. Ktovie ako by som sa správal ja, keby som sa narodil (povedzme) v roku 1925 a nie v roku 1965. Treba brať v úvahu taktiež vekové súradnice a im pripradené mentálne nastavenie. A treba brať v úvahu aj fakt, že na komunistickú stranu sa mnohí ľudia pozerali inak v rokoch 1948 až 1968 a inak po invázii vojsk VZ. Veď k invázii došlo iba 23 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Až po invázii mnoho ľudí precitlo.

ten, kto je vnímaný ako príliš zložitý, čudný, málo tvarovateľný. A podnos väčšnou držia (držali) ľudia typu Mečiar, Fico, Kočner, Lexa, Kaliňák a spol. Sú pochopiteľní práve pre tú časť populácie, ktorá neznáša intelektuálov, umelcov, hercov, novinárov a podobné "stvoriteľom nesprávne nakreslené" bytosti. Keď sa v roku 2012 na námsetí SNP v Bratislave konali GorilaProtesty, vedel som, že získa najmä Smer - SD. Prečo? Lebo väčšinový vidiecky volič neznáša demokratcký systém. Tento typ voliča obľubuje každého, kto si na "nejaký" November 1989 nevie spomenúť, prípadne ho rovno a šťavnato kritizuje. Na Slovensku určuje víťaza volieb vidiecka krčma a nie bratislavská kaviareň. Len upozorňujem, že na krčmu sa nepozerám ako na diablov dom. Ak sa chce niekto hĺbavejšie zaoberať dnešnou situáciou, mal by sa začať dôkladne zaoberať dejmi za posledné stáročia plus časom od roku 1918 do roku 1939. Ďalej od roku 1939 do roku 1945, potom roky 1945 - 1948 plus roky 1948 až 1989. Zaujímavé sú aj roky od jesene 1990 do roku 1992. Práve v nich sa nachádza mentálny mix slovenskej populácie, ktorý je a bol dôsledkom mnou spomenutých rokov. Je povrchné myslieť si, že "všetko" sa začalo mlieť posledných 30 rokov. Je povrchné myslieť si, že za každou habaďúrov stojí jeden človek alebo malá skupina ľudí. Bez nastavenia mentálneho prostredia by neexistovali tie dejové sústavy, ktoré pozorujeme.

Diskusné príspevky si nečíta iba ten, na koho reagujem. Takže Vás naozaj ale vôbec nemusí zaujímať, kde som sa nachádzal v nov. 1989. To, že som fotil, to že som bol za tribúnov je súčasť textu. Cítil som potrebu uvedené napísať. Chcel som dať najavo, že som si november 1989 osobne ohmatal. Otázka podstatnosti, či nepodstatnosti napísaného je na zvážení čitateľa. Ak sa bloger o reakcie pod článkom (ne)zaujíma, tak fajn. Mňa zaujíma možnosť zverejnenia mojej atentickej reflexie na text. Konám rovnako ako väčšina diskutérov. Ďalej: každý z nás má svojskú formu prezentovania seba samého. Keby táto forma nebola svojská, tak človek by sa stal súčasťou pomyslenej ľudskej ZOO. Ja som za "chaos" džungle, nie za "poriadok" ZOO.

tesne po uvedenom roku boli v nikedajšom (komunistickom) Československu masovo podpisované petície žiadajúce tresty smrti pre určité osoby. Pdpisovali robotníci, roľníci, šičky, murári, lekári, učitelia, herečky plus ich kolegovia, atď, atď. Išlo o oficiálnu akciu dominantne vládnucej KSČ. Niečo podobné sa dialo aj v roku 1977 na adresu skupiny s názvom Charta77. Vtedy však našťastie nešlo o požiadavku na trest smrti. Scenár bol však jasný: vyvolať dojem, že "ľud" žiada prísne potrestanie "zločincov". Klasická totalitná propaganda. A je rozdiel, či niekto "niečo" podpisoval v roku 1951 alebo až v roku (povedzme) 1971 (niekoľko málo rokov po vstupe vojsk VZ do ČSSR). Počas tzv. normalizácie nemala pani Chramostová ľahký život. Nedávno som videl záznam z jedného predstavenia v bytovom divadle (september 1978). matelkovie, chcete mi povedať, že po odohraní predstavenia išla Vlastna Chramostová udať herca pána Landovského? Ten s ňou hral v spomenutom predstavení. Ak by tu bol demokratický systém, tak Vlasta Chramostová nemusela zakladať bytové divadlo. Hrala by v divadlách, hrala by vo filmoch. A rozhodne by v roku 1951 nepodpisovala rôzne pochybné petície. Rozhodne by v danom čase nehrala v tzv. budovateľských filmoch. Článok na blogu sa mi páči. Dávam veľké plus.

príspevok z 15. 10. 2019 8:11, tak Vás možno prejde chuť na poučovanie práve mojej osoby. O chorobopise komunistického totalitného režimu som písal XXXYYY krát. Dokonca aj o tzv. vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti zakotvenej v ústave ČSSR. Samozrejme, že za vytváraním dejov stoja najmä ľudia. Nepísal som predsa o mimozemšťanoch a ich "úlohe" v udalostiach Novembra 1989. Faktom je, že na jeseň roku 1989 ZSSR už nebol v stave represívne zasahovať voči odporcom režimu v satelitných krajinách. To umožnilo ľuďom zahodiť masky pretvárky a naplno povedať svoje nie! A faktom je, že na tribúnach stali konkrétni ľudia. Ja som na námestí SNP v Bratislave medzi 22. novembrom až 27. novembrom bol prítomný. Bol som priamo za tribúnov (vtedy som sa aktívne venoval fotografovaniu, takže som fotil koľko sa dalo). Vedľa mňa stál Alexander Dubček, inokedy Milan Kňažko, Budaj, Zajac, Labuda a dokonca aj neskorší "zástanca slovenského národa" Stanislav Pánis. Bol som aj na Hviezdoslavovom námestí v Bratislve a to už v pondelok 20. novembra 1989. Bolo nás tam zhruba 2 000 "kusov". Pán Droppa, nemám 15 rokov, takže ma nemusíte oboznamovať s históriou, pri ktorej som naviac bol osobne prítomný.

môže najmä totalitný režim a nie "iba" určitá skupina ľudí z Novembra 1989. Totalitný komunistický režim bol prevaclovaný najmä realitou. Dlhodobo nemôže fungovať systém, ktorý už vo svojom počiatku zruší súkromný sektor, zruší slobodné voľby, obdrátuje hranice a zničí slobodu slova. Dlhodobo nemôže fungovať systém, ktorý je (takpovediac) v občianskej vojne s občanmi krajiny. Ako môže dlhodobo fungovať politická strana, ktorá si do ústavy štátu zakomponuje tzv. vedúcu úlohu v spoločnosti? Ak má permanentne zabezpečené vládnutie prostredníctvom ústavy, tak načo "nejaké" slobodné voľby? Plus treba pripomenúť obdobie tzv. normalizácie. Po auguste roku 1968 bolo zrejmé, že vláda totalitného režimu je a bola podriadená strane v Moskve. Konkrétne k Novembru 1989 ešte toľko: udalosti treba vnímať v širšom kontexte. Najmä treba pripomínať, že totalitné režimy padali aj vďaka odšťavenosti komunistického režimu v ZSSR. KSSZ už nemala financie na potláčanie odporu občanov voči komunistom v satelitných krajinách. Na jeseň 1989 predstavitelia ZSSR poslali nemeckému komunistickému režimu jasnú správu o tom, že ich dlhy prevyšujú záväzky voči komunistickej strane NDR.

politici niečo hovoria a iné urobia". V rámci témy myslíte ktorého politika? Ktorého konkrétne? Ktorú skupinu? Pokiaľ viem, tak napríklad ministrom financii nie je člen opozície. Aj člena opozície však môžeme označiť za politika. Môže teda opozícia (politická opozícia) za stav rozpočtu? Kto tu (s malou pauzou) vládne už od roku 2006? Komuže nemalá časť populácie už od roku 2006 dáva vo voľbách dôveru? Nie je to "náhodou" tá časť populácie, ktorú by sme mohli označiť za nie príliš bystrú? Takže v konečnom dôsledku by sme sa mohli zhovárať aj o voličoch. Nie iba o politikoch, ktorí "niečo hovoria a iné urobia".

subjektu by malo byť získanie a udržanie moci. Iba v takom prípade má činnosť politickej strany dopad na vytváranie zákonov, či zmeny v ústave a podobne. Takže je dôležité, či PS bude mimo parlamentu, alebo bude v parlamentnej opozícii, či dokonca vo vládnej koalícii. Politický subjekt mimo parlamentu je viac - menej iba o konverzácii na internete, či v kaviarňach. A volič si bude robiť názor, bez ohľadu na moje alebo Vaše želania. Ktokoľvek dnes poukazuje na čokoľvek. Masmediálny priestor je preplnený reakciami na reakcie. Takže PS si so svojimi zámermi môže hoc aj vytapetovať miestnosť určenú na tlačové konferencie. Harabín a Kotleba síce zrejme nikdy nezostavia vládu, no ich mentálne nastavenie je dlhodobo prítomné v hlave (najmä vidieckeho) voliča. Koho mentálne nastavenie reprezentoval taký Vladimír Mečiar? Koho mentálne nastavenie reprezetnoval taký Róbert Fico? A čo bizarná postava s názvom Ján Ľupták? A to ani nejdem rozoberať mentálne nastavenie takého Rudolfa Schustera, či Pavla Ruska. Bez nich by dve vlády z rokov 1998 až 2006 nemohli existovať.

som nepísal Ja ale autor aktuálneho textu na blogu. Ďalej: nemám žiadne "vlhké sny" o zložení budúcej vládnej koalície. Strany súčasnej vládnej koalície ma naviac ale vôbec "sexuálne" nevzrušujú, nie som ich priaznvcom. Dlhodobo ich neznášam. Opozičné strany však robia všetko preto, aby budúcu vládnu koalíciu nevytvorili. Verejné prezentovanie vzájomných sporov je kontraproduktívne. Dochádza k zneisťovaniu potencionálnych voličov. Na výsledok volieb roku 2020 sa pozerám podobne, ako som sa pozeral na na mnou očakávané výsledky volieb v roku 2012 a 2016. A kauzy plus rôzne bizarnosti strán vládnej koalície na priemerného (hlavne dedinského) voliča dopad nemajú. On sleduje "sociálne balíčky" a "obedy zdarma". FunkyBA, skúste čítať pozorne to, čo píšem. V opčnomm prípade začnete opäť splietať niečo o "vlhkosti snov".

Vás vyvedie zo zón snívania.

premiéra nedostane. Neviem prečo sa nad niečim takým vôbec zamýšľate. PS nemusím, no démonizovanie tohto subjektu je prehnané. Povolebná váha PS bude zhruba taká, aká bola (je) súčasná politická váha (povedzme) SaS. Skutočnou váhovou kategóriou budú subjekty typu Smer - SD, SNS, ĽSNS, Sme rodina.

časti Vášho príspevku z 13.10.2019 8:52 sú iba žart. PS po voľbách 2020 nemá na vládnokoalíčné spoluvládnutie šancu, takže uvažovať o takom alebo onakom obmedzovaní slobody slova zo strany PS je absolútne zbytočné. Naviac sa domnievam, že PS ani nemá v úmysle obmedzovať slobodu slova. Plus si myslím, že v súčasnom stredoeurópskom priestore je snaha o obmedzovanie slobody slova odsúdená na neúspech. Záhadou pre mňa sú slová typu: ľavicovo-liberálno-progresívna strana. To je aká? Teraz môj odkaz pre autora článku na blogu: skúste sa sústrediť na niečo textovo zmysluplné. Niečo, čo nebude produktom hysterického slovného natriasania sa.