SME

Pokiaľ ide o pána Murína, tak jeho obhajoba V. Mináča je podložená faktami, stačí si pozrieť túto diskusnú reláciu https://www.youtube.com/watch?... Mimochodom V. Mináč bol jedným z prvých spisovateľov na Slovensku, ktorý písal o rizikách spojených s globálnym otepľovaním.

Pán Murín, aby som parafrázoval Vaše slová, v jednej televíznej relácii krátko po Novembri ste na adresu istého diskutéra poznamenali po tom, ako zaútočil na V. Mináča, že práve zaťal valaškou do ***** iste si na to spomeniete. Prečítal som si Vašu reakciu v tejto diskusii na pána Lapina, myslím, že to prirovnanie k tej valaške by veľmi sedelo.

Tak na tomto sa tu môžem naozaj len zabávať, osobne som o hurikánoch nič nepísal, ani som sa hurikánmi nezaoberal, čo všetko sa tu o sebe nedozviem. Zrejme si ma tu niekto s niekým pletie, napísal som knižku o histórii zím v Európe a na Slovensku, kde sa venujem špeciálne tuhým zimám, ale každý si to môže vyhľadať na internete. Niečo možno nájsť aj na mojom webe http://www.nun.sk/zima_histori...

To mi je skutočný objav, čo slovo, to perla, všetko samé vedecky podložené fakty, na budúce nám pán Murín určite odhalí, ako to bolo v skutočnosti s dvojičkami a Američanmi na Mesiaci. Ešte je toho dosť, čo nám pán Murín neprezradil a aké tajomstvá ukrýva.

Tu je moje celé moje vyjadrenie, ktoré som poskytol denníku SME: "Ustálené a slnečné počasie býva v druhej polovici októbra bežné, je to ideálny čas na vysokohorskú turistiku, vo vyšších horských polohách sa nevyskytujú teplotné inverzie a býva tam ideálna dohľadnosť. V októbri sa vyskytuje viac či menej dní takmer každoročne, ak anticyklonálne počasie trvá dlhší čas, hovoríme o tzv. babom lete. Je dôsledkom relatívne ustálenejšej cirkulácie medzi pevninou a oceánom,kedy sa v oblasti strednej Európy a nad Balkánom tvoria tlakové výše. No nie je to pravidlo, vyskytujú sa aj roky, keď v októbri veľa prší, čo zapríčiňujú hlavne tlakové níže, ktoré sa zvyknú tvoriť v oblasti Stredomoria. Babie leto je určite prospešné pre prírodu, hlavne pre zvieratá, ktoré si tvoria zásoby potravy na zimu, alebo pre sťahovavé vtáctvo. Je prínosné aj pre ľudský organizmus, cez deň je príjemne teplo, nie sú už horúčavy a ustálené slnečné počasie nespôsobuje toľko zdravotných problémov ako tomu býva počas hmlistých, sychravých a daždivých jesenných dní. Vďaka pestrofarebne sfarbenej prírode je babie leto jedným z najkrajších období roka, ideálne na prechádzky, turistiku a psychickú relaxáciu."

Ochladenie po Vianociach avizuje aktuálne už vo svojej predpovedi aj SHMÚ. Je v súlade s tým, ako som to uviedol v článku, pričom som vychádzal aj z prognózy nemeckých meteorológov: "Po okraji tlakovej výše nad Škandináviou začne do našej oblasti prúdiť od severovýchodu chladnejší a suchší vzduch." (Predpoveď SHMÚ vydaná 24.12.).

Ospravedlňujem sa za preklep v prvej vete, správne má byť uvedené: To avizované ochladenie po Vianociach bolo okrem iného predpovedané na základe prognóz nemeckých meteorológov, ktorí taký vývoj predpokladali http://www.wetteronline.de/wet...

To avizované ochladenie po Vianociach bolo okrem iného predpovedané na základe prognóz nemeckých meteorológov, ktorý taký vývoj predpokladali http://www.wetteronline.de/wet... Modely sa aktualizujú každých 6 hodín, no noviny vychádzajú len raz denne. Treba si uvedomiť, že strednodobé prognózy vydávané na 6 až 9 dní nie sú vo všeobecnosti tak presné ako prognózy na tri dni. Toto však nie je chyba prognostických modelov, ale súvisí to s fyzikálnymi procesmi v atmosfére, ktoré sú chaotické. Tento chaos potom spôsobuje, že predpovedné modely na dlhšiu dobu sa pomerne často líšia od skutočnosti. Každý, kto má doma internet a tieto modely sleduje, môže sa o tom sám presvedčiť.

Pokiaľ ide o počet tornád v tomto roku v Nemecku, informáciu o nich priniesol aj ČHMÚ na svojej fcb stránke https://www.facebook.com/meteo... Nie je tak ani prekvapivý ich počet, ako skôr už druhé tornádo s intenzitou F3 a k tomu ešte trikrát s intenzitou F2. Konkrétne tornádo F3 v Meklenbursku-Predpomoransku a Bayerne nedávno spôsobilo veľké škody.Viaceré tohtoročné tornáda v Nemecku boli zachytené aj na videu http://www.wetteronline.de/wet...

Neviem, odkiaľ má denník SME túto informáciu: "Pondelková šibačka bude pod mrakom a nebude chýbať ani sneh. Snehová pokrývka na Orave, v Liptove a Spiši môže v čase polievačky dosiahnuť aj niekoľko desiatok centimetrov. Veľkonočný sneh prestáva byť raritou, objavil sa i pred dvoma rokmi." V horských oblastiach severného Slovenska však nebol výskyt snehovej pokrývky v tomto ročnom období nikdy raritou. Ale podobne ani na ostatnom území Slovenska. V roku 1993 napríklad meteorologička Jana Čerbová na konci marca, keď sa v Bratislave vyskytla snehová kalamita, pre denník SME uviedla, "že sneh v takomto skoro jarnom čase nie je raritou". Ako teda môže niečo prestať byť raritou, ak to v minulosti raritou ani nikdy nebolo. Preto by ma zaujímalo, či spomenuté vyjadrenie je z prostredia redakcie. Ak áno, potom by novinári nemali svojvoľne interpretovať vyjadrenia meteorológov.

Slovenský hydrometeorologický ústav je povinný vykonávať určité činnosti v zmysle zákona, ide najmä o Zákon o štátnej hydrologickej a meteorologickej službe http://www.zakonypreludi.sk/zz... Tento zákon schválil parlament a podpísali ho P. Paška a R. Fico. Ak štát radikálne SHMÚ zníži rozpočet, SHMÚ už nebude môcť poskytovať služby v zmysle spomenutého zákona a príde k jeho porušovaniu (môže prísť aj naplneniu trestného činu všeobecného ohrozenia). Vinníkom bude v tomto prípade jednoznačne štát a konkrétne premiér R. Fico a predseda parlamentu P.Paška.

Pán inžinier, neviem, či taká podmienka by sa dala vôbec zakotviť do nejakej obchodnej zmluvy, resp. ako by sa kontrolovalo jej dodržiavanie v zahraničí, prípadne aké sankcie by nasledovali, ak by sa porušovala, myslím, že na to by bolo treba vypracovať nejakú právnu analýzu, inak je bezpredmenté sa tým zaoberať.

Pán inžinier132, zrejme ste si nie celkom pozorne prečítali môj komentár. Presne som napísal, že súhlasím s vývozom balenej pitnej a minerálnej vody, no nie s odčerpávaním podzemných vôd vodovodmi do zahraničia, teda nie som zásadne proti exportu vody. Ak Slovensko bude vyvážať balenú pitnú alebo minerálnu vodu, vytvoria sa tým nové pracovné príležitosti a môže sa tým znížiť nezamestnanosť. No ak sa vyvezie za hranice, bude sa baliť tam. Vidím za tým opäť kšeft politikov a istých záujmových skupín, ako to na Slovensku už tradične býva.

Podľa stránky SHMÚ je autorom spomenutej analýzy klimatológ Mgr. Marek Švec http://www.shmu.sk/sk/?page=17... neviem, prečo táto informácia nie je v tlačovej správe uvedená, autorom nie je SHMÚ, na jej webstránke je to len zverejnené, je to minimálne neslušné takýmto spôsobom ignorovať prácu konkrétneho človeka. Vždy sa uvádzajú autori odborných prác, nie iba ten, kto ich zverejnil.

Nesúhlasím s názorom, ktorý vyslovil na svojom blogu pán Kravčík: "Dovolím si opäť zopakovať, že Slovensko má potenciál, aby si svoje bohatstvo, teda vodu, mohlo vyvážať." Vyvážať by sa mala len balená pitná voda a minerálne vody, no voda by sa nemala odčerpávať z podzemných zásob vodovodmi, sú za tým len kšefty politikov. Navyše v čase klimatickej zmeny je to hazard s bezpečnosťou a životmi obyvateľov Slovenska, môžu prísť obrovské suchá a ľudia zostanú bez vody. Okrem toho prístup k vode je základné ľudské právo. Prečo sa potom pán Kravčík tak zasadzoval aj s bývalou pani premiérkou, aby sa dažďová voda na našom území zachytávala? Každý si na takto položenú otázku dokáže zodpovedať iste sám. Citujem z denníka SME: "Podarilo sa vytvoriť tok peňazí bez akejkoľvek kontroly a vyvodenia zodpovednosti..." Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5975486/mi...

Takéto riešenie by bolo možné len v prípade, ak by sa slovenskí politici správali zodpovedne, no ako o tom svedčia ich reálne kroky, obhajujú predovšetkým záujmy zahraničných investorov, ani v tomto prípade by tomu zrejme nebolo inak. Áno, aj okolité krajiny budú mať v dôsledku zmeny klímy problémy s vodou, no sú vypracované adaptačné opatrenie, ktoré môžu dôsledky sucha do určitej miery eliminovať. Ide o to, že už teraz by mali jednotlivé európske krajiny spolupracovať a pripraviť spoločnú adaptačnú stratégiu, ktorá by eliminovala negatívne dôsledky klimatickej zmeny. Pri adaptačnej stratégii by sa mal klásť dôraz práve vodné hospodárstvo.

Slovensko bude v budúcnosti v dôsledku klimatickej zmeny vystavené dlhotrvajúcim suchám. Sucho hrozí aj toto leto. Odčerpávať v takejto situácii podzemné vody a vyvážať vodu potrubím do zahraničia preto považujem za obrovský hazard. Záujmovým skupinám, ktoré takto uvažujú, je osud občanov Slovenska úplne ľahostajný, ide im iba o zisk. V konečnom dôsledku by Slovensko muselo nakoniec vodu dovážať, voda by sa nesmierne predražila, na čom by opäť niekto zarobil. Myslím, že o to aj niektorým slovenským politikom, ktorí zo Slovenska urobili montážnu halu, aj ide. Slovensko by sa tak stalo úplne závislé vo všetkom, dnes sa už dovážajú zemiaky z Egypta, jablká z Južnej Afriky a Nového Zélandu a cesnak z Číny. Odkiaľ by sa asi doviezla voda?

Oteplenie o 4 °C však nemusí znamenať subtropickú vegetáciu. Treba si uvedomiť, že aj pri takom oteplení sa v zime budú vyskytovať situácie, keď z euroázijskej pevniny bude sporadicky prenikať veľmi studený vzduch a teploty budú aj v nížinách prechodne klesať na -20 °C, za takýchto podmienok by subtropická vegetácia vyhynula. Oteplenie sa viac prejaví vo zvýraznení nerovnomerného časového a priestorového rozloženia zrážok. Čiže krajina by mala nadobudnúť skôr stepný charakter. No pri zmenách klímy v minulosti takéto procesy prebiehali tisíce až milióny rokov, teda krajina mala čas sa adaptovať. Súčasné zmeny majú prebehnúť v horizonte 50 až 100 rokov, to je veľmi krátky čas. Dlhé obdobia sucha môžu teda súčasnú krajinu skôr devastovať, pretože vegetácia nebude prispôsobená na takúto prudkú zmenu klímy. Už teraz sú problémom požiare, tie sa v budúcnosti budú vyskytovať čoraz častejšie a na väčších plochách, problémy budú navyše aj s vodou. Teda väčším problémom než samotný rast teploty sú zrážky, ak by bolo teoreticky teplo a relatívne dosť zrážok, dôsledky zmeny klímy by v priestore strednej Európy nemuseli byť až také drastické. No počasie v posledných desaťročiach skôr naznačuje, že krajina bude obdobiam s výrazným zrážkovým deficitom vystavená čoraz častejšie a bude sa vysušovať. Tomu by sa mali prispôsobiť aj adaptačné opatrenia, ktoré boli vrámci Národného klimatického programu skoncipované už pred dvoma desaťročiami, no žiadna vláda nemala a nemá záujem ich realizovať, naopak, existujú silné politické tlaky, ktoré sa snažia dôsledky zmeny klímy marginalizovať a spochybňovať.

Adaptácia na klimatickú zmenu je komplexný systém. Okrem zníženia produkcie skleníkových plynov je to viacero iných opatrení, ktoré sa týkajú aj vodného hospodárstva. Je správne zvyšovať retenčnú schopnosť krajiny, všetky opatrenia by však mali byť odborne garantované a mali by sa vykonávať v súlade so zákonmi. Rovnako by ich mali realizovať inštitúcie, ktoré majú takú činnosť vykonávať v zmysle zákona. Protipovodňová ochrana, ako aj eliminácia dôsledkov sucha, je komplexný systém, nie je len o budovaní vodozádržných objektov, ale súvisí s celkovou kultiváciou a revitalizáciou krajiny. Zahrňuje také opatrenia, ako je odstránenie prekážok z prietokov, úpravy tokov so zámerom spomaliť ich odtok, zväčšenie akumulačných priestorov, aby sa zvýšila retenčná schopnosť povrchu územia (nádrže, poldre) a znížiť tak kulminačný prietok (poldre a vodné nádrže akumulujú vodu aj v prípade sucha), na poľnohospodárskej pôde zmenšiť rozsah pestovania monokultúr, zabrániť plošnému odlesňovaniu a nehospodárne plochy postupne zalesňovať a zatrávňovať, proti preliatiu vody z korytov riek treba dávať prednosť ochranným hrádzam, inštalovať vlnolamy, nestavať na územiach, ktoré bývajú často zaplavované alebo inak ohrozované (napr. zosuvmi pôdy), zaistiť funkciu inžinierskych sietí, ktoré vodu zo zaplaveného územia odvedú a pod., tých opatrení je oveľa viac, nie je možné ich všetky vymenovať. To všetko však patrí, ako som už uviedol, do kompetencie vodohospodárov a hydrológov a malo by to byť odborne a inštitucionálne garantované. Slovensko, podobne ako iné civilizované krajiny, je povinné dodržiavať nielen domácu, ale aj európsku právnu legislatívu. Malo by sa teda zabrániť neodborným a laickým riešeniam do infraštruktúry krajiny, ktoré ohrozujú nielen majetok, ale aj životy obyvateľov Slovenska.