SME

veľmi vydarená a krásna báseň :-) Ďakujem. Bol to krásny deň, najmä tým, že som tam osobne spoznal veľa ľudí a tiež a v prvom rade, že sme sa po rokoch priateľstva konečne videli aj osobne. Prajem Ti krásny deň a noho inšpirácie a radosti v tvorbe :-)

Janka, prekrásne si zaiskrila. Až by som si zatancoval, keby mi to zdravie dovoľovalo :-)

taký kúsok ľadu stravuje seba samého... presne ako v živote, myslíme, že sme ovládli lásku a pritom ovláda ona nás. Krásna márnosť. ;-)

Vidíš? To som nikdy neskúšal. Len v duchu, či klape rytmus 😉

ako už ktosi kdesi spomenul, nesnaž sa o poéziu. Nechaj u nech si ťa vezme, ublíži len trošku. Vyhrň rukávy a zahoď očakávanie, priprav sa na bolesť a námahu, lebo ak hladáš v bani diamant, tak poézia je hneď pod ním. Nežiari, nepuká, ale trhá srdcia na kúsky.

Lucka, dobrý začiatok. Píš o tom, čo ti je blízke, čo dôverne poznáš, hoc aj bolesť. Predstav si báseň ako blok žuly a otesaj všetko, čo nie je socha. Nemysli si, že ti poézia prinesie úľavu. Námahu a bolesť nosí. No stojí za to. Zahĺb sa do nevšednosti a vyťahuj zlaté nite.

poetická alúzia na históriu :) Pán Drahoslav Mika, kľudne sa knihomoľte. K+

Nesnaž sa o dokonalosť? To je čo za nezmysel? Bohu sa človek nezalieča ale Boh sa uctieva. Už len logicky nemôžu byť dvaja bohovia, lebo keby bola dvaja, jeden by musel byť menej dokonalý, kedže dokonalosť môže v absolútnej podobe vlastniť len jeden. Dokonalosť sa nemôže deliť, to je nedokonalosť. Takže neviem o akom bôžikovi to hovoríš. Metafyzicky nemôžu byť dvaja dokonalí Bohovia. A ak niekto nie je absolútne dokonalý boh, tak bohom logicky byť nemôže. Nebudem sa ďalej pristavovať v tvojich psychologických konfabuláciach. Odporúčam venovať sa sebe, najmä teórii poetiky. Viem, že to vy slobodní milovníci surovej, pôvodnej poézie nemáte radi, no ak chceš aby tvoju tvorbu bral niekto vážne, treba si osvojiť zákony poetiky. Ani ja ich neovládam perfektne, človek sa učí celý život. Zdokonalovanie je tá cesta. Nikdy nechápem autorov, čo netúžia po dokonalosti a lebedia si v priemernosti. V básňach neospevujem seba ale Krásu okolo seba, ktorá vyšla z božích rúk. A hlavne Boha samého. Pozorne čítaj a uvidíš ten rozdiel medzi mojím Bohom a tvojím.

príspevok bol napísaný nato, aby bolo jasne vidieť, čo je a ako vyzerá sarkazmus a nemusela si si fabulovať rôzne neexistujúce podtexty. Ja viem, že dnes je čítanie s porozumením problém a formulovanie nejakej jednoduchej myšlienky nadľudský výkon. Ak umenie, nemá pozdvihovať človeka, nemá ambíciu transformovať k vyššiemu, lepšiemu, dokonalejšiemu, načo nám je také umenie. Také umenie je samoúčelné a síce má svoj pôvod, nemá a nebude mať iný cieľ ako úpadok a stagnácia. Odporúčam článok v posledných dvoch číslach dvojtýždenníka Kultúra od sochára Jána Koniarka.

počúvaj moja, neviem, kto si a kde si vzala údajný sarkazmus. Nikoho nezaujíma koľko marekov si poznala, ja som spoznal na onkológii toľko ľudí, ktorí tu už nie sú, že by si pravdepodobne do toľko ani nenarátala. O texte básni sa baviť nebudem lebo na každého môže pôsobiť naozaj inak. Narozprávaš toho veľa a bez obsahu, nečudujem sa, keď nemáš, čo povedať. Kľudne sa môjmu blogu vyhni, nepríde absolútne o nič.

presne tak, Gabriel, hodinár pozná stavbu a štruktúru hodín do posledného koliečka, ale nikdy nepochopí čas. Podobne ani básnik neovládne poéziu. Ak chce byť pánom, musí slúžiť. Musí slúžiť Pravde, Dobru a Kráse. Nadchýname sa nad časťami mozaiky, a čo urobíme potom, keď ju uvidíme celú v jej podstate? Poézia je akoby iniciáciou, ktorá ti dá pero a lopatu. Vzácne veci sú vždy hlboko pod povrchom. Báseň sa mi naozaj páčila :)

naozaj skvelé, Janka. Tu na blogu sú dva typy ľudí, tí, čo sa o poéziu snažia a tí, čo ju píšu. Hádaj, kam patríš :)

Je to Ibištekový kvet a symbolizuje krehkú krásu a biela je symbolom čistoty a nevinnosti, ale aj smrti, no smrti radostnej a plnej nádeje na nový život. ;-)

kiež by to bola skutočne krása a kiež by som mohol rozhadzovať častejšie :-)

a kto nie? :-)

príjemne opísaná neha. Tá najkrajšia leží na slame ;-)

žial doba kamenná už je, lebo kamenné sú srdcia. No v jeho mene sa zohne každé koleno na nebi i na zemi! :-) Láska je trpezlivá.

takýto druh ticha mám rád. Ďakujem :-)

ďakujem veľmi pekne :-)

Veľka vďaka, milá Petra, už Sv. Gregor Naziánsky, Básnik a teológ v jednom, si jasne uvedomoval hodnotu slova. Slová su krídlami básnika, píše vo svojich orationes.