SME

Iba Tiso nútil opustiť vlasť ?

Ak ste si spomenula na občanov Slovenska,ktorých Tiso svojou pronemeckou politikou donútil vysťahovať sa,odísť,alebo odcestovať do plynu,treba spomenúť i Benešove dekréty a násilnú likvidáciu Nemcov a Maďarov z ČSR.Čo sa týka pomerov na Slovensku,Benešove plány jednost- ranného vyhostenia Maďarov narazili na odpor západných spojencov a preto Gottwald plán pozmenil a vizuálne vylepšil tým,že pôjde o recipročnú zámenu za Slovákov z Maďarska. Smola bola v tom,že v Maďarsku sa našlo iba 73 233 slovenských dobrovoľníkov,ochotných o- pustiť Maďarsko a vrátiť sa do vlasti.To bol limitujúci faktor,i tak zo Slovenska násilne vypok- lonkovali 89 660 osôb maďarskej národnosti.Kým zo Slovenska začali s likvidáciou najmajetnej- ších,z Maďarska sa logicky dobrovoľne rozhodli vrátiť najchudobnejší Slováci.preto vznikol veľ- ký nepomer v tom,čo zanechali jedni i druhí. Maďari nechali na Slovensku 109 294 k.j.pôdy,okrem toho spoločné lesy,pasienky,lúky,ubársku a komposesorátnu pôdu.Pôdne vlastníctvo presídlených Slovákov z Maďarska predstavovalo iba 38 748 k.j.,ktoré v Maďarsku zanechali.To bol začiatok,I.etapa odsunu Maďarov. V II.etape podľa návrhu ministra financií ČSR V.Šrobára začalo sa na jeseň roku 1945 s deportá- ciami Maďarov na nútené práce do Čiech.Podľa plánu malo ísť o 200 transportov,každý mal mať 100 vagónov a realizovala ju KSČ 6.prosince 1946.Počítalo sa so ziskom 30-40 000 ha poľn.pôdy, ktorú mali následne dostať novoosídlení Slováci.Plán bol vyviezť násilne 50 000 rodín Maďarov do Čiech. Robilo sa to tak,že polícia hermeticky uzatvorila vytipovanú maďarskú obec,potom doručili ú- radný výnos o deportácii hlavám vybraných rodín na podpis,ten však odmietli.Decembrer 1946 až február 1947 boli najchladnejšie mesiace storočia,vo dne bolo -10,-12 st.C,v noci -20,-26 st. Na zhromažďovacie stanice zvážali Maďarov s rodinami a malými deťmi v otvorených nákl.au- tách,samotný transport trval niekoľko dní o hlade a smäde v takých istých dobytčích vagó- noch,ako Nemci vozili Židov do koncentrákov ! Tento spôsob odsunu Maďarov podľa plánu ČSR vlády šokoval diplomatov,akreditovaných v ČSR,Maďarsku ako i západoeurópsku verejnú mienku,čo prinútilo Povereníctvo soc.starostli- vosti od 14.februára 1947 transporty postupne a prechodne prerušiť. Celé sa skončilo fiaskom,namiesto predpokladaných 50 000 maď.rodín sa úradom podarilo de- portovať "iba" 9 610 rodín,t.j.451 640 osôb z 393 zväčša maďarských obcí.Na Slovensku zane- chali 6 596 domov a 14 149 k.j.pôdy. Celý cirkus skončil až zásahom Moskvy v roku 1948,ktorí si neželali takúto reklamu v očiach Zá- padu a rázne zakročili. To nebolo všetko,III.etapou ničenia životov Maďarov na Slovensku bola tzv.reslovakizácia,pri- čom išlo o etnickú čistku.Bola založená na nesprávnej domnienke,že u väčšiny slovenských Maďarov ide iba o pomaďarčených Slovákov.Otcami myšlienky boli Vl.Clemrentis a Ján Ursíny, realizáciou bol poverený Daniel Okáli - ten,ktorý vo funkcii povereníka vnútra vydal dňa 26.jú- na 1946 nariadenie o premenovaní vyše 700 obcí prevažne s maď.a nem.obyvateľstvom.Okáli pôs.ako hlavný vysídľovací komisár.Presvedčovaciu kampaň robila Matica slovenská a Slovenská liga,reslovakizačným sloganom Matice bolo :"všetci majú žiť tam,kam patria,Slováci na Sloven- sku, Maďari v Maďarsku!" Hrozbou za neuposlúchnutie bolo zbavenie št.občianstva,vyvlastnenie majetku a násilný odsun do Maďarska.O reslovakizáciu požiadalo 435 264 osôb,slov.národnosť bola úradne priznaná 282 594 dovtedy Maďarom. Ďalším pokusom o vymazanie Maďarov z mapy Slovenska bol plán povereníka školstva Laca Novomeského na úplnú asimiláciu

Osmijanko

Re : old lady

Tisícky Cechov prišli na Slovensko po roku 1918 ako predstavitelia pražskej okupačnej vlády,ktorá sa k Slovensku správala ako ku svojej kolónii,a to od prvých chvíľ po vzniku ČSR.Jednou zo základných podmienok vzniku ČSR bolo,že pražská vláda garantovala au- tonómiu pre všetky národnosti v ČSR,hlavne nemeckú,maďarskú,slovenskú a rusínsku. To sa nikdy nestalo a vznik Tisovho samostatného Slovenska bol naplnením túžby Slová- kov po istej samostatnosti.Slováci predsa do ČSR vstupovali s vedomím istej svojprávnos- ti,dostali sa však z dažda pod odkvap,keď do roku 1918 im vládli Maďari a po roku 1918 Češi ! Češi do všetkých úradov dali svojich ľudí,iba Češi boli na Slovensku a Podkarpatskej Ru- si štátnymi úradníkmi,žandármi,poštmajstrami a dokonca učiteľmi. Bolo prirodzené,že tento nanútený stav okupácie nebude po vôli Slovákom,nemohli sa však nijako brániť.Vhodná príležitosť sa naskytla až po dohode Tisa s Hitlerom,ke- dy sa Slováci konečne dočkali svojej samostatnosti a je prirodzené,že prvé,čo urobili bolo,že sa zbavili Čechov vo verejnom živote i armáde presne tak,ako to urobili pred- tým oni. Je to o tom - aké požič,také vráť,pričom si vôbec nemyslím,že revanš je správny,je však logický a pochopiteľný. Knihu Banderovci napísal veľký komunista Bohuš Chňoupek,minister socialistickej vlá- dy a bola vydaná v roku 1989 ešte za socíku,tam si prečítate,že Česi sa po roku 1918 správali ako koloniálna vrchnosť Na str.108 knihy Chňoupek reprodukuje list Karpatoruskej národnej rady v Prešove zo dňa 14.4.1918 : "Pán ministerský predseda! Na území Uhorska,okupovanom československým vojskom žije okolo 300 000 ruského obyvateľstva...Existenciu ruského živlu na tomto území uznávali aj sami Maďari,Prizná- vali mu hoci maďarské,no predsa len nejaké práva.Najmä samosprávu v záležitostiach cirkevných a školských. Pred našimi očami,v čase prebúdzania a združovania národov šliape sa po prirodze- ných právach nášho ruského národa.Nijako sa s tým nemôžeme vyrovnať.A nielen my,ale ani východní Slováci...My,karpatskí Rusi sme vyhlásili,že chceme vojsť do zväz- ku Československej republiky,pretože sme dúfali v slovanskú vzájomnosť.Predpokla- dali sme,že prichádzame k svojim bratom.Teraz však musíme znášať prenasledovanie horšie,ako bolo maďarské...." Podľa saintgermainskej zmluvy a českoslov.ústavy z februára 1920 Podkarpatská Rus bola autonómnou jednotkou s právom mať vlastný snem,ktorý mal mať zákonodarnú moc. Úradníci štátnych úradov mali podľa možnosti pochádzať z miestneho obyvateľstva. Podkarpatsko však autonómiu od pražskej vlády nikdy nedostalo Hlavná povinnosť guvernéra,menovaného prezidentom republiky,spočívala v slepom vykonávaní nariadení pražskej vlády.Faktickým pánom krajiny bol viceguvernér,vždy výhradne Čech.Prvým bol Ehrenfeld,jeho nástupcom Rozsypal...A snem,ako drzo tvr- dil "Masarykov slovník náučný"ešte z roku 1931 "nemohol byť zvolaný pre nevyspelosť rusínskeho obyvateľstva!" Z celkového počtu štátnych zamestnancov ešte v polovici tridsiatych rokov miestne obyvateľstvo tvorilo iba jednu desatinu.V mocenských orgánoch,bezpečnosti a armá- de ešte menej.Jediný miestny Ukrajinec nemal hodnosť majora,o vyšších hodnostiach nehovoriac.V doprave ich pracovalo -slovom a písmom-desať!Za úradný jazyk bola vy- hlásená čeština.Ukrajinčina ani rusínčina sa neuznávala pre "nezrozumiteľnosť a neo- kresanosť". Maďarizáciu zamenila pražská vláda čechizáciou. Úryvok z článku Slovenských novín v USA počas návštevy dr.Francíka v roku 1935 : "Podkarpatská Rus sa chce zbaviť českého tyranstva ! Svorný postup bratov Rusínov proti českým vydieračom!"

Osmijanko