vraj na novom zélande v r 2003 zdanili kravské p r d y nakoľko tam 90 percent vypusteného metánu produkovali kravy grganím a pr dením je na čase zdaniť dýchanie milý brusel
nariadia že môžeš denne vysr*ť len 20 dkg. hovien.všetko nad ti zdania 50 centami za každých 10 dkg. naviac. kvôli tomu budú vyrábať špeciálne záchodové váhy. toť boj eurokomunistov z bruselu za lepšie životné prostredie. porazené istoty a solidarita!!!
a nie do motora. prečo teda vlády neznížia daň na benzín aby sa dostala cenovo na úroveň nafty?aj takto by sa mohlo pomôcť ovzdušiu,si myslím. porazené istoty a solidarita!!!
len trochu inak ako pises. Vlady nechaju zdanenie benzinu ako je a zvysia zdanenie nafty aby bola drahsia ako benzin,. Ovzdusiu to pomoze a bude aj na predrazene zakazky pre spriatelenych podnikatelov. A chudobu nech trafi slak. vsak su si sami na vine ze nevedia zbohatnut.
Nafta v UK nie je lacnejsia ako benzin. Minimalne od roku 2000 nafta bola vzdy drahsia... Miriam, tebe sa to len tak kopi faktickymi chybickami v tych clankoch...
A najlepsie je, ze na STK (emisiach) prejde vykuchany DPF tak ako u nas, tak aj v UK. Hlavne ze ma Brusel nizke CO2 v homologacnych tabulkach. Co sa potom deje s autom, tu uz nikoho nezaujima. Aku ma realnu spotrebu (CO2), ake sadze a NOx vypusta. Skuste si dat DPF OFF co.uk na googly, kolko kuchacov tam maju, snad viac, nez u nas. Raz bola o tom reportaz na Markize, pytali sa Ministerstva Dopravy, ako to budu riesit a ze nevedia, ze sa pytali v Bruseli a zatial nedosali ziadnu odpoved. Benzinaci sa stazuju na vysoke ceny, naftaci veselo kuchaju a obyvatelia v mestach su nastvani, hlavne ze znizujeme CO2.
"vycucaný" z prsta.Pochybujem,že v Londýne je lacnejšia nafta ako benzín.Mimo Londýna je nafta približne o 7-8 % drahšia aspoň od roku 2008.Ste to ale úbohí pisálkovia v tom sme.
Aj táto diskusia sa venuje priaznivému účinku CO2 v atmosfére na rast biomasy. Dokonca si niektorí myslia, že biosféra (rastliny a niektoré živočíchy) to zvládne a prebytočné CO2 z atmosféry odčerpá (veď tak to bolo aj v minulosti). Trochu sa ale zabúda na jednoduchý fakt, že biomasa sa po rozklade (horenie, zhnitie, zjedenie) opäť mení aj na CO2 (čiastočne aj na metán, ktorý je 25-krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2). Fotosyntéza a vytváranie biomasy predstavuje teda iba recyklovanie atmosférického CO2 a skleníkový efekt atmosféry tak prakticky nezoslabuje. Je tu ale ešte jeden proces, ktorý je nádejný, lenže veľmi pomalý - ukladanie biomasy do fosílií pod zemský povrch (vytváranie fosílneho uhlíka). Tento proces predstavoval v minulosti asi 0,5 miliardy ton uhlíka ročne, čo sa ale rovná prirodzeného úniku fosílneho uhlíka do atmosféry (vulkanická aktivita a tektonika), preto sa za posledných 5 miliónov rokov pohybovala koncentrácia CO2 v atmosfére približne medzi 150 a 300 ppmv. Teraz však vypúšťame do atmosféry 10 miliárd ton fosílneho uhlíka ročne z využívania fosílnych palív a ďalšiu asi 1 miliardu ton ročne z ničenia tropických pralesov. To prirodzené trvalé ukladanie uhlíka do fosílií nemôže zvládnuť (najviac 1 miliarda ton ročne). To je predovšetkým príčinou rastu koncentrácie CO2 v atmosfére (v apríli 2014 už 400 ppmv, teda určite najviac za posledných 5 miliónov rokov).
Je zvlastne ze pri straseni 25 nasobnou ucinnostou metanu oproti co2 sa pravidelne zabuda uviest jeho koncetracia v ovzdusi. Ca 1800ppb, cize tvori 0,00018% atmosfery, CO2 tvori 0,04%. Takze aktualny ucinok metanu v porovnani s co2 je asi 11% (ak pocitam "vypocitanu" 25 nasobnu ucinnost). Navyse spektrum, v ktorom metan pohlcuje ziarenie je uz pokryte vodnou parou, takze ucinok je v podstate zanedbatelny.
Co sa tyka urovne CO2, znova sa pri vyjadreniach typu najviac za 5 milionov rokov zabuda uviest ze sa vyhrabavame z historicky najnizsich hladin co2, takze vdaka bohu za to. Ak sme zacali na 270ppm a dostali sme sa na 400ppm, tak je to rozdiel 130. Ak by sme sa pobrali opacnym smerom a z 270 klesli o 130 na 140ppm, tak si tu uz asi nedopisujeme, lebo zivot na zemi by bol tesne pred zanikom.
Vôbec som nemal záujem strašiť 25-násobnou účinnosťou CH4. Iba som konštatoval známe fakty. Absorpčný pás CH4 sa nachádza v atmosférickom absorpčnom okne vodnej pary (na jeho okraji) http://en.wikipedia.org/wiki/F... , preto je CH4 dosť dôležitým skleníkovým plynom. Biosféra na Zemi sa adaptoval v posledných 12 tisíc rokoch na koncentráciu CO2 280 ppmv. Adaptačný proces biologických druhov na podstatne odlišnú koncentráciu CO2 môže trvať stáročia až tisícročia (v závislosti od druhu a regiónu). Počas ľadových dôb bola koncentrácia CO2 aj nižšia ako 150 ppmv a život na Zemi nezanikol, zmeny boli ale pomalé, takže na adaptáciu bolo času dosť.
onedlho ti komunisti z bruselu
kvôli tomu budú vyrábať špeciálne záchodové váhy.
toť boj eurokomunistov z bruselu za lepšie životné prostredie.
porazené istoty a solidarita!!!