Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Američan sedával pri hrobe svojej manželky dvadsať rokov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

tak to potom klobúk dole..

šťastný je ten, čo nájde svoju životnú lásku.. a ktorá trvá aj potom, čo jeden z nich ''odíde''.. krása..
 

 

Podla mna je to nie je spravne. Ked sa stane tragedia treba ist dalej a nie sa tym trapit dalsich 20 rokov. Treba sa postavit, zmierit sa s tym a zacat znovu zit. Trapenie nikomu neprospeje. Ten pan mal ist zivotom dalej. Zbytocne stravil 20 rokov na hrobe, namiesto toho, aby si este uzil svoj zivot a cas, ktory mu zostal, venoval sa rodine, svojim zaujmom, alebo veciam ktore v zivote nestihol. Lenze za zivota zabil pri jej hrobe 20 zbytocnych rokov, ktore mohol venovat sebe, alebo inym. Jeho zena by mu neusla a skor ci neskor by boli opat spolu ako su uz teraz.
 

Aj keď my môžeme

pokladať tých dvadsať rokov za stratených, preňho mohli byť šťastné.
Nikdy nevieš, čo sa odohráva v duši druhého....
 

 

Vsak samozrejme bol toho jeho zivot, jeho rozhodnutie. Osobne si ale myslim, ze premrhal zbytocne 20 rokov, ktore este dostal navyse od svojej zeny a ktore mohol dat radsej rodine, alebo inym. Ale ak ho to robilo stastnym, tak prosim.
 

Ide práve o to,

že sa nedá jednoznačne vyhlásiť tých 20 rokov za premrhaných, keď nepoznáš okolnosti.
Čo ak neboli jeho vzťahy so žijúcimi príslušníkmi rodiny uspokojivé a pocit manželkinej "blízkosti" mu dal viac?
 

 

chcel tým podľa mňa povedať aby sa toto nebralo ako pozitívny príklad, ako hodné nasledovania - láska až za hrob. je to jeho vec a možno bol na cintoríne šťastný, ale nie je to správny prístup k životu.
 

 

Este ze sa da jednoznacne definovat, co je univerzalne platny spravny pristup k zivotu, ze? ;)
 

 

to neviem, ale toto určite správne nie je. tebe to príde ako správne? takto sa máme správať všetci po smrti svojho blízkeho? poznáš niekoho kto sa tak správa? či budeme od teraz určovať za normu to čo by mala byť extrémna výnimka?
 

Ehm 20 rokov??

No nebolo to tých 20 rokov zjavne . Manželka zomrela v roku 1993 , až do roku 2005 sedával pri hrobe .. tj. ťažká matematika 12 rokov ... Čiže premrhaných cca +-12 rokov.

(možno predplatitelia pijúceho jana majú uvedené v článku správne údaje :) )
 

 

Každý sa ináč vyrovnáva so stratou svojho blízkeho. Asi to bola ozaj láska až za hrob.
Moji rodičia boli spolu 63 rokov, odkedy predvlani zomrela maminka, niet dňa, aby ocino nezašiel na cintorín "pozhovárať sa" s ňou. Za každého počasia.
 

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 

Ten pán,

keď sám zomrel mal 97 rokov. Takže keď jeho manželka zomrela už mal
77 rokov. Možeme byť radi, ak dožijeme toľko rokov. (aj tých 77).
Mne sa pačí, čo ten pán spravil.
 

Každý sa na ten príbeh

pozerá cez svoje videnie. Poznám prípady, kde manželia sa rokmi na seba tak naviazali, že nedokázali jeden bez druhého žiť, ten čo ostane, zväčša iba prežíva. A veľakrát po krátkej dobe, ide za svojou láskou. Nenadarmo sa hovorí, že umrel od lásky. Tento pán to riešil po svojom takto. Pre neho to neboli stratené roky, aj keď je to pre niekoho nepochopiteľné.
Ja mám veľmi rada príbeh z gréckej mytológie, ktorý krásne napísal Zamarovský o starčekoch Philemon-ovi a Baucis. (Tento príbeh spracoval Publius Ovidius Naso vo svojich Premenách) Kľúčovou myšlienkou je to, že ak príde ich čas, chcú umrieť spolu, aby jeden za druhým nemuseli smútiť a boli stále spolu.
Takže problém prázdnoty po smrti toho druhého je veľmi starý, ako sa zvykne hovoriť, ako ľudstvo samo...
 

presne príbeh

mojich starých rodičov. Starý otec (100 kilový chlap, ktorý pašoval za prvej republiky kone cez Hornád v strede januára a v pohode rozchodil komunistický láger, takže žiaden romantický pánko s kvietočkom v klopni) po babkinej smrti prestal absolútne jesť.
Po týždni chradnutia poslal privolanú lekárku do preč a skoro ju vyhodil von oknom, ked sa mu snažila pomôcť.
Babku prežil presne dva týždne.
 

My sme mali v rodine

rovnaký príbeh. Umrela omama, mala 54 a opapa (bol starší ale nie moc) si po jej smrti viac-menej pomohol za ňou. Bol ťažký astmatik a začal fajčiť...dokonale to zatĺkal...pohreb bol o 3 mesiace po omame...
 

Pribeh

mojich rodicov-otec zomrel na infarkt/86/,za tyzden sme mali druhy pohreb/mamka 82/.
 

...nadväznosť slovenských rodov

podobne poznačili štafetu ich potomkov aj mnohé procesy migrácie národov v minulosti, aj po II.sv vojne. Po rozpade Rakúsko-Uhorska, na území následníckeho Maďarska zostala na jeho území početná, vyše 200 tisícová menšina tzv. dolnozemských Slovákov - ešte aj po presídlení do krajiny svojich predkov takmer 80 000 dolnozemských Slovákov na Slovensko - v období rokov 1947-1948, väčšinou na juhozápadné Slovensko, zostala veľmi výrazná slovenská menšina v malých, či väčších enklávach po celom území Maďarska - najviac na juhovýchode, severe a v oblasti peštianskej župy (v okolí Budapešti).
Slovenskí presídlenci významným spôsobom posilnili slovenské obyvateľstvo Slovenska jeho juhozápadnej časti a zmenili tým aj celkový charakter tejto časti Slovenska. Výrazne ho posilnili nielen národne, ale kultúrne, politicky aj hospodársky. Definitívne vtlačili tomuto územiu "slovenskosť". Výraznou mierou zmenili aj ekonomický vzostup významného regiónu Slovenska.
Rodová príbuznosť sa doteraz prejavuje aj u dolnozemských Slovákov, ktorých potomkovia na Slovensku nezabudli ani na svojich predkov, ktorí spočívajú na bez početných cintorínoch (temetovoch) tzv. slovenskej dolnej zeme v Maďarsku. Aj keď uj druhá a tretia generácia už môže mať často značné jazykové "nedostatky" - aj vďaka tomu, že maďarčina, ktorá nepatrí k väčšinovým európskym jazykovým skupinám (nemčina, francúzština, "latininské jazyky") sa jazykovo výrazne odlišuje...
Dolnozemský Slováci, usadení prevážne v juhozápadnej časti Veľkej maďarskej nížiny (Alfoeld), výraznou mierou prispeli aj k tomu, že táto časť Maďarska v dobe osídlenia (18.stor.) tejto časti býv. Rakúsko-Uhorska) sa stala bohatou obilnicou aj bývalého Uhorska a jedným s najvyspelejším agrárno-priemyselným regiónom Európy. Migrácia Slovákov na "Dolnú zem" nastala v období po vytlačení Turkov zo Strednej Európy (r.1683, hlavne začiatkom 18. storočia), kedy vďaka nej vznikali nové slovenské osady a obce na tzv. celinách v jednej z najúrodnejších častiach Európy. Veľký význam v tomto procese mali aj veľkí vlastníci rozsiahlych "celinných" pozemkov, magnáti, grófi a statkári - maďarskí, rakúski, či nemeckí (napr. gróf Harruckern - oblasť Békésskej, Solnockej, Nyíregyházskej žúp). Významným príspevkom týchto osvietených grófov k osídleniu obrovskej časti Veľkej maďarskej nížiny bol prístup týchto bohatých rodov k tomu, že sa vyznačovali vysokou mierou pochopenia nielen pre sociálne, ale aj národno-politické potreby nových osadníkov.
Apropo: Rodová spriaznenosť s časťou Slovákov na Dolnej zeme so svojimi príbuznými na Slovensku sa doteraz dochováva cez mnoho pokolení...
 

Apropo: rodová (spriaznenosť) nadväznosť

aj v dolnozemskom slovenskom spoločenstve sa výrazne prejavovala aj v období II. svetovej vojne. Dolnozemskí Slováci samozrejme boli povinne odvádzaní do maďarskej armáde, ktorá bola spojencom Nemecka. Dolnozemskí vojaci však boli v drvivej väčšine odvádzaní k jednotkám, v ktorých Slováci tvorili samostatné útvary, čaty, roty pod veliteľmi maďarskej národnosti a len zriedka boli nasadzované v spojeneckých častiach s fašistickými jednotkami Nemecka na frontové úseky (zrejme pre národnostnú a jazykovú príbuznosť s ruskými obyvateľmi). Veľmi často tvorili tzv. zabezpečovacie jednotky na okupovaných územiach Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Slovenskí vojaci aj v maďarskej armáde v týchto jednotkách spravidla nadväzovali priateľstva, miestni sa k nim chovali výrazne inak, ako k fašistom - často ich miestni zvali na rodinné oslavy, svadby za družbov, či dokonca svatov, alebo krstných otcov - otec bol napríklad druhým krstným otcom detí na rôznych miestach Ukrajiny a juhovýchodného Bieloruska!!
 

 

Ovela viac sa mi pacilo co spravil pre svoju manzelku Fred Stobaugh.
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME