Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Táto diskusia je už uzavretá. Už do nej nie je možné pridávať ďalšie príspevky. Viac informácií

Právnička: Byty pre Rómov zadarmo sú mýtus (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 > >>

Hodnoť

škoda reagovať, lebo chýbajú relevantné

štatistické informácie týkajúce sa rómskeho etnika.Predpokladám, že preto, lebo by ukázali alarmujúci stav.V opačnom prípade by boli s veľkou radosťou a hrdosťou zverejnené.
 

asi tak

tiež si to myslím. až sa nad tým zastavujem - keďže neexistuje prieskum, ani výskum, darmo niekto môže tvrdiť to, alebo ono...
snažil som sa rozhovor precítiť s nadhľadom, ale aj po ňom mi zostal pocit, že "niekto z BA" mudruje o veciach, ktoré sa ho priamo netýkajú :-(

zas na druhej strane, pred podobnými ľuďmi, ako je táto právnička mám rešpekt (radšej budem haniť neustále kradnúcich politikov)
| 161 piár
 

 

O aké údaje máš záujem? Prieskumov sa spravilo už dosť, populárne zväčša nie sú tie,čo ukazujú opak - napríklad že mnohopočetné nie sú najväčšími poberateľmi soc. dávok. Tomuto nik nechce uveriť, nesedí to do schémy rómska rodina - zlatá baňa.
| 164 julica
 

Vela velmi dobrych postrehov!

Inspirujuci clanok, konecne niekto bez predsudkov hovori o tom, ako sa situacia spolunazivania da zlepsit...a nie o tom, aki su Romovia nanichodni...len je tam tiez nepresnost, 200 mil eur z eurofondov na zlepsenia zivota v osadach je chymera, peniaze mali ist aj na skoly, pracu, rekvalifikaciu atd...pravdou vsak je ze sa rozhajdakali a/alebo nespravne minuli... Je mi tiez luto pasivneho postoja MVO k eurofondom...v novom obdobi 2014-20 budu nove pravidla, a este viac penazi, je pre dobro Romov aj spoloconsti nevyhnutne aby sa MVO zmobilizovali a tlacili na administrativu smerom spravnejsiemu minatiu peniazi - cez kopirovanie uspesnych metod z obci spomenutych v clanku, po systemove zmeny v skolstve a hodnotove zmeny v spolocnosti...ako p.Lajcakova naznacuje potrebu prekonania nedovery medzi Romami a vacsinou, tak aj MVO a administrativa musi prekonat nedoveru a nastojit na spravnych socialnych investiciach...inak sa nepohneme z miesta.
 

 

odporucam precitat si http://www.syndromrom.sk/?page...

pokial im napises mail urcite ti radi poskytnu aj zdroje, z ktorych vychadzali
 

Re:

Toto napadlo aj mna pri slovach

"častá generalizácia, že čo Róm, to zlodej, lenivec, „incesťák“ a poberač dávok? Aj najhlúpejší rasista a xenofób musí vedieť, že to je hlúposť"

alebo odsekoch, kde pani spomenula slovo predsudok. Neexistuju ziadne relevantne statistiky napr. o romskej kriminalite, tak o akych predsudkoch sa tu bavime? Ide len o vase skusenosti so zopar slusnymi Romami mila pani nic viac. O predsudkoch mozeme hovorit len vtedy, ak ich mozeme dat do kontrastu s objektivnymi faktami, a tych je zial malo, alebo chybaju uplne. Porovnavat drobnu kriminalitu s bielymi goliermi nie je uplne na mieste. Pri organizovanej trestnej cinnosti beznemu cloveku nejde o zivot, skody su rovnomerne rozdelene medzi vsetkych obcanov toho statu, netrpi len par chudakov, ktori maju to stastie, ze ziju v blizkosti osad, jeho kazdodenny zivot nie je zneprijemnovany hlukom, zapachom, vyhrazkami cim trpi kvalita jeho zivota i psychicka pohoda atd..
I napriek tomu si vasu pracu vazim, bez ambicioznych ludi, ktori maju dobre napady, sa tento problem vyriesit neda. Mam aj jednu otazku. Zaujimalo by ma, o akej represii v pripade Pollakovej reformy hovorite? Princip davky za pracu ma byt akoze ta hrozna represia? Alebo na co ste mysleli? Vsak nikto Romov nenuti, aby pracovali. Ked nechcu pracovat prosim, ale nech potom nic od majority nepytaju. Bez prace nie su kolace. Ja tiez zazivam v praci kazdodenne "represiu" a nemam s tym problem rovnako ako tisice dalsich pracujucich. Co by to bola za nehoraznost prist za zamestnavatelom a povedat mu. Vies co, oddnes odmietam pracovat, ale plat mi prosim posielaj nadalej, ak nechces, aby doslo poruseniu mojich zakladnych ludskych prav?
| 165 jkolar
 
Hodnoť

Ťažká téma

Napísal som tri príspevky. Dva som zmazal. Cenzuroval som sám seba, nie preto, že by som sa bál napísať čo si myslím. Jednoducho preto, že všetko čo mi napadlo, som dokázal spochybniť. Bojoval som sám so sebou. Poznám úspešných Rómov a vonkoncom to nemusia byť umelci, aby boli moji priatelia. Poznám aj Rómov vagabundov.

Jedna vec mi prekážala: viem, že Dobrovodský nie je anjel, ale viem aj to, že sa nikde neangažoval, keď začali tie svinstvá pred jeho domom. Žiadna politika, madam. Možno by bol úplne iný vo svojich dnešných vyjadreniach a v správaní, keby sa ho niekto naozaj zastal. Kedysi. Vďaka za zaujímavé odpovede. Vďaka za starostov, ktorým sa to podarilo. Aj za ľudí z mimovládok, ktorí nezneužili svoje poslanie.

Vďaka za rozhovor, Karči! Verme, že sa to pohne k dobrému. Musíme spolu žiť, aj keby sme nechceli. Sú tu doma rovnako ako my. A mnohí sú ako my.
 

 

S tým Dobrovodským máš pravdu. Panička asi nepostrehla, že Dobrovodský so susedmi bojoval veľmi dlho, kým sa toho vôbec chytili médiá a aj potom istý čas trvalo, kým ho Malíková zlomila na "spoluprácu". Topiaci sa aj slamky chytá, takže ho dokážem pochopiť. Nikto mu nebol ochotný/schopný pomôcť. Kdekoľvek sa dovolával spravodlivosti, tam ho odmietli. Akurát čo sa tam raz nechal natočiť Lipšic ako sa prechádza po pozemku a akože "rieši" problém. Potom tam šaškoval Hlina s nejakým kontajnerom, aj ten sa rýchlo spakoval.

A príbeh sa dostal do rasovej roviny pretože až príliš veľa ľudí sa s ním dokázalo stotožniť. Ale to je ťažko vysvetlovať niekomu, koho cigánska otázka "osvietila" v Kanade. Zvláštne, že niektorí ľudia majú tým jasnejší a jednoznačnejší postoj, čím ďalej od problému sa nachádzajú. Dobrým príkladom je Breiner.

On je ten problém veľmi, veľmi zložitý. Rozhodne nie je čiernobiely a to je problém, lebo väčšina ľudí dokáže premýšľať len čiernobielo. Mnohí ľudia démonizujú a šíria mýty, tu panička zase naopak bagatelizuje a zamlčiava čo sa jej nehodí do jej názorov.
| 184 ardim
 

 

zaujimave je, ze nie romovia, ale Dobrovodsky ma o 2 metrovy murovany plot oprety rebrik, aby videl, co sa deje u susedov ... to je celkom diagnoza ;)
| 178 mrf |
 

Na to, aby mu jeho ...

.. susedia prehodili ho..o cez plot nepotrebuju rebrik:
"na fasádu domu mu mal sused Jozef D. hodiť jeho exkrement (30. 11. 2010), vo dvore ďalšej rodiny G. vykonali ich deti veľkú potrebu a exkrementy hádzali na dom Dobrovodských (28. 1. 2012)... Hádzanie exkrementov na dom Dobrovodských, vzájomné vulgárne nadávanie, to je aj podľa podaní na polícii v Malackách prakticky realitou dňa."
http://www.aktuality.sk/clanok...
 

 

Ten murovaný plot tam postavil Dobrovodský. Ak by mu išlo o to, aby šikanoval susedov neustálym sledovaním, tak by ho asi nepostavil.

Dobrovodského prípad nie je dobré bagatelizovať. Mohlo slúžiť ako zdroj poučenia a nových riešení a úprimne ma potešilo, že médiá tomu prispievali. Lenže potom sa to spolitizovalo a zahladilo, klasicky slovensky.
| 184 ardim
 

Ja som presvedceny, ze dobrovodsky

tazil 'rasovy kapital' pre svojich kamaratov z pospolitosti. Ten susedsky konflikt bol prinajmensom nejednoznacny. Romovia z vedlajsieho pozemku tvrdili, ze sa im vyhrazal zbranou. Dobrovodsky to do televizie poprel - ale nepovedal, ze by ziadnu zbran nemal v drzbe - co moze znamenat, ze ju ma. A potom je tu otazka o tom, ako by o tom mohli vediet jeho suseia, ak sa im nevyhrazal. Spekulacie su vsak zbytocne, pretoze nech by bol Dobrovodsky akykolvek pohodak, nevahal odsudzovat Romov pausalne na akciach "za spravodlivost", ktore s jeho podporou a ucastou usporiadavala kotlebova pospolitost.

Pokial sa niekto previnuje voci zakonu, som za jeho potrestanie bez ohladu farby jeho pleti. Ale ludia by v svojom rozhorceni nikdy nemali zabudat na to, ze uchovanie sa k principom kolektivnej viny ci pausalnej nenavisti je zlocinom samo o sebe. Je to dovod cislo jeden pre vznik nasilia, nespravodlivosti, sposobovaniu ludskeho utrpenia ci dokonca prispievanie k vzniku obcianskej vojny. To vsetko su kamene urazu, ktore v produktivnej slobodnej demokracie nemaju co hladat.
| 161 Blaze
 
Hodnoť

Ja neviem

ale keď niekoho pozitívne diskriminujem tak potom druhého musím negatívne diskriminovať? A kde je napísané že práve ten Róm vyšiel z horšieho prostredia ako Neróm? Podľa čoho sa to bude posudzovať? To by mali vzniknúť nejaké komisie čo by študovali z akého prostredia vyšiel ten daný človek? Alebo by sa to posudzovalo len podľa etnického pôvodu? No neviem nie je to náhodou diskriminácia na základe rasy národa a presvedčenia proti čomu bojujú tie mimovládne organizácie. A niekedy je aj cesta dláždená dobrými úmyslami cestou do pekla.
| 178 ErB37 |
 

Re:

Len domnienku napíšem, že ako je toto myslené, môžem sa mýliť. Pozitívna diskriminácia (v tomto prípade) Rómov je obhájiteľná tým, že nech vyšli z akéhokoľvek prostredia sú v našej krajine na základe rasy diskriminovaní. Nie jednotlivcom, alebo jednotlivými zamestnávateľmi, ale zamestnávateľmi vo všeobecnosti. Dalo by sa to povedať tak, že sedíte v miestnosti, vchádza do nej človek, o ktorom viete, že sa uchádza o pozíciu X a faktorom, ktorý zvyšuje/znižuje jeho šance je, či je alebo nie je róm. Ak je toto tak, potom je pozitívna diskriminácia obhájiteľná. Ak nevieme, či to tak je, tak je táto relevantná hypotéza dôvodom na uvažovanie o policy opatreniach. Ale výskum, ktorý by sa pozrel na šance rómov a nerómov je potrebný - ak taký nie je.

Druhá vec - "keď niekoho diskriminujem pozitívne, tak to znamená, že niekoho diskriminujem negatívne." Toto tvrdenie je pravdivé, pretože trh práce je zero-sum game, úspech jedného sa rovná neúspech druhého. Potom je obhajoba pozitívnej diskriminácie zrejme taká, že integrácia minority je hodnotou sama o sebe z dôvodu, aby "každý" mal rovnaké šance na úspech v živote bez ohľadu na rasu. Ak tomu tak teraz nie je (viď bod prvý), tak integrácia ako hodnota prináša pre spoločnosť väčší zisk ako zdanlivo nediskriminačný prístup v konkrétnom prípade v konkrétnom čase.
 

Pozitivna diskriminacia je protiustavna

Ustava SR to definuje jasne, v cl. 12:
"Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach."
"Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na....príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine.....
Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať."
Teda kazde zvyhodnovanie (rovnako ako znevyhodnovanie) je protiustavne.
 
Hodnoť

Rómsky problém

V SK je min tak vážny a dôležitý napr ako diaľnice a nezamestnanosť. To si žiadna vláda doteraz neuvedomila nakoniec 4 ročný mandát nič nerieši.
Nebudem spomínať štatistiky, demografiu, finančne náklady a pod. Kto sa zaujíma o tento problém ten to vie.
Cigani nikdy neboli považovaní za rovnocenných a vždy boli na kraji spoločnosti. Po roku 89 každý dostal alebo mal šancu, len nie cigani.
Su oorganizacie, ktoré veľa urobili a môžu byt nápomocné. Tu vsak chyba štátna doktrína a štátna politika. Nie z povinnosti, nie kvôli Bruselu, nie kvôli eurofondom. Ale kvôli našim ľudom a kvôli tejto krajine.
Po prvé, informovanie a vzdelávanie všetkých.
Po druhé, výchova mladých ludi na stredných školách a univerzitách zameraných výlučne a špeciálne na tento problém. 1.000 mozno 5.000 študentov absolventov, ktorí odborne študujú Cigánski psychológiu, detskú psychológiu, právo, zdravotníctvo, ekonomiku, a ďalšie odbormi spojené s Rómami.. Títo študenti musia vedieť chcieť a mat záujem sa tomuto venovať. Stat môže týmto študentom vyjsť v ústrety stipendiami a rôznymi zľavami. Samozrejme počas studia prax v teréne so svojimi pedagógmi. Atd atd atd.
Je to cesta nie na 4 roky ale na 40 a mozno bude aj úspech, mozno.
Tuto prácu vsak môžu robiť len ľudia, ktorí tuto prácu milujú. Bez lásky sa ani klince nedajú vyrábať.
 

Rád by som vedel,

čo si myslel tým, že Po roku 89 každý dostal alebo mal šancu, len nie cigani.

Pretože kopa ľudí, aj nerómov, prišla vtedy o zamestnanie. Ja rovnako, ale až o 16 rokov po. Obiehal som potencionálnych zamestnávateľov na prahu 50ky. Bol som chorý a bolo to na mne vidieť. Nepomohol mi nikto. Pomohol som si sám, že som sa nezlomil, pretože som mal ešte povinnosť niekoho živiť. Dovtedy som hľadal, otravoval, telefonoval, chodil, prosil, žobronil, dokiaľ som miesto nenašiel. Žiadna sláva, ale žiť sa dalo dôstojne. Problém bol, že to bolo niečo odborné a ja som musel oprášiť staré zabudnuté veci zo školy a učiť sa. Stresovať. Strachovať. Ale musel som. V tom je podľa mňa kľúč: Uvedomenie si toho, že musíš. Že ti nikto nepomôže.

A zober do úvahy, že medzi nami žijú Rómovia, ktorí boli a sú dodnes rovnako úspešní ako "belosi". V tom biblickom zmysle: že v pote tváre dorábajú chlieb.
 

 

Je to úplne jednoduché, Boris. Rómovia nepatria do sociálnych solidárnych sietí, ktoré si vytvára majorita. Toto je aj dôvodom, prečo počas tranzície na začiatku 90. rokov 20. storočia prišli prví o prácu. Zároveň, táto nevýhoda oproti majorite je príčinou, prečo v nedostatkovom socialistickom hospodárstve mohli len obtiažne investovať do stavby nehnuteľností, tak ako to robila majorita. Zmenené podmienky, keď sa prakticky všetci Rómovia ocitli bez práce, navyše v období masívnej privatizácie štátnych bytov, kedy začali prichádzať o bývanie, pretože prevodmi sa snažili zmierniť svoju ťaživú situáciu, to všetko viedlo k prehĺbovaniu dezintegrácie.

Porovnávať seba s Rómom je nemiestne, pretože so žiadnym Rómom nestojíš na rovnakej štartovacej čiare a nesúťažíš podľa rovnakých pravidiel. Áno, sú úspešní Rómovia, ale spravidla nadpriemerne talentovaní, nadpriemerne vzdelaní a nadpriemerne zruční aj v porovnaní s majoritou. V konkurencii porovnateľných bielych uchádzačov o zamestnanie Róm nemá šancu. A dokonca ani v konkurencii horšie kvalifikovaných bielych uchádzačov. Tento problém Róm nevyrieši, pretože tu je potrebná zmena myslenia majority.
 

Znamená to, že

každý jeden úspešný Róm je spravidla kvalitnejší ako biely? Že každý jeden rómsky remeselník, ktorého poznám, je kvalitnejší remeselník ako biely a podobne?

Ono, čo si napísal má logiku, nepopieram, že neviem ako argumentovať, ale ani necítim potrebu. Iba mi z toho všetkého jedno nevychádza: zasa je výhradne na vine majorita.

Čo som Rómov poznal, mali podobnú kultúru ako my. Náboženstvo. Po novembri sem prišli haldy Ázijcov. Často úplne negramotných. S odlišnou kultúrou (a náboženstvom). Mnohí z nich prekonali nevraživosť bielej majority a dnes sú to úspešní ľudia. Boli takmer všetci nesmierne pracovití.

Natláča sa otázka, prečo sú s niektorými zaostalými Rómami problémy v celom západnom svete?
Donedávna sme počúvali ako im je fajn vo Francúzsku (napríklad), vznikali z toho až vtipy, že sa musíme viac snažiť, aby tu pola podobná životná úroveň. Ale dnes sa dozvedáme, že problémy sú aj na vyspelom Západe, kde platia zákony pre všetkých. Zhrniem to: Rómovia sú tu dlho doma. V Európe. Mnohí sa vypracovali, mnohejší, možno, padli na dno. Ázijci, vzhľadom, kultúrou, náboženstvom, úplne odlišní ale za 25 rokov nemajú žiadne problémy. Ako to je? Rozumiem, preniesli sem svoje návyky. Sú pracovití, húževnatí.

Ak príjmeme, že nadpriemerný Róm má šancu, tak potom každý Číňan, cudzinec v tejto zemi musel byť nadpriemerný? Nie, neviem, nedokážem to pochopiť. Opakujem, že Tvoje argumenty majú logiku. Ale je to naozaj našim rasizmom, že desiatky tisícov, možno stovky tisícov Rómov, žijú v biede a zaostalosti? Za tie stáročia? Je to tým, že Ázijci sem prišli už "hotoví"? A že my sme Rómov furt odstrkovali? Že nemali šancu dozrieť?
 
Hodnoť

...

kedykoľvek sa spraví rozhovor s nejakým skutočným odborníkom či zanietencom pre vec, vždy to skončí u toho, že všetci tí politici ktorých si my volíme sú jedna špina, ktorá keby ste ju zotreli by nikomu nechýbala, ešte by aj peňazí zrazu ostalo navyše.
heslo by mohlo byť: keď som sprostý ako táčky, neinovatívny a nekreatívny na to aby som zbohatoll poctivo, pustím sa na slovensku do politiky tam to pôjde jedna báseň
| 126 scott
 

1 2 3 4 > >>

Najčítanejšie na SME