si budeme musiet do nemocnice doniest okrem toaletného papiera, príboru a postelného prádla aj sestru alebo aspon brata. Kto nemá súrodencov, tak aspon svokru s oprávnením na eutanáziu.
Párkrát už boli zverejnené platy sestier, teraz by to už nešlo ? Je predsa známe, že mnohé majú len maturitu, čo im predsa úplne stačí k výkonu povolania, ale niektoré majú platy vyššie ako učitelia alebo podobné ako lekári, ktorí tiež nie sú spokojní so svojim finančným ohodnotením, ale kto na SLovensku je spokojný ?
ktoré majú vysokú školu majú rovnaký plat. A tie, ktoré majú vyššie platy ako učitelia majú odmakaných XY nočných smien a služieb cez weekendy a sviatky a trocha iný pracovný fond ako učitelia... To o tých platoch podobných lekárskym beriem ako pobavenie...
Nuž, nie je sestra ako sestra, závisí od toho, v ktorej nemocnici pracujú a ver, že nie v jednom prípade majú platy vyššie ako lekári z iných nemocníc .)
pokiaľ toto vzdelanie je možné získať len na školách platených štátom. Je malý záujem o tie školy, nemajú študentov? Alebo by potrebovali rozšíriť kapacity? Lebo 5 rokov je najvyšší čas začať - sestričku vyprodukujeme myslím za 4 roky. Aby to nedopadlo potom tak, že zo zdravotného poistenia budem platiť sestričku z Filipín ako bolo spomínané vyššie a zo sociálneho nejakú absolventku nepotrebného humanitného odboru ako napríklad politológie. A po čase štát príde s tým, že mi z príjmu treba vziaťviac, pretože len tak je systém udržateľný.
V prvom rade chcem zdôrazniť, že sestry si vážia prácu každého, stojíme pri lôžkach našich pacientov od narodenia až po smrť. Sme piliermi zdravotných systémov všade vo svete, preto sa celoživotne vzdelávame v súlade so zákonom, obdobne ako učitelia, aby sme boli rovnako erudované ako sestry v ktoromkoľvek štáte EÚ/ ide o výkon regulovaného povolania/. Prevažná väčšina z nás zotrvala pri výkone povolania, aj napriek zlým pracovným podmienkam a odmeňovaniu, hlavne preto, že svoju prácu miluje. Avšak to by sa nemalo zneužívať. Dvadsať rokov počúvame, že keď budú zdroje tak budú zmeny, ale my sestry chceme vedieť kedy konečne budú tie zdroje, ktoré nás udržia v systéme, pritiahnu nové sestry a skvalitnia zdravotnú starostlivosť. Systémových zmien v rezorte bolo veľa, ale výsledkov málo. Po čase každému dôjde trpezlivosť. A otázka „Keď sa my nepostaráme o seba, kto sa postará o vás?“, teda aj o nás, bude z roka na rok ťažšie riešiteľná.
co bude
O pár rokov