Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nagy zrušil výnimku na ťažbu v Tichej a Kôprovej doline (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 > >>

Hodnoť

Citát

"Ja osobne dúfam, že ministerstvo konečne a definitívne rozhodne, že naše dve najväčšie rezervácie ostanú navždy živým dôkazom, ako sa vie s prírodnými kalamitami vyrovnať samotná príroda," povedal pre TASR náčelník Lesoochranárskeho združenia Vlk Juraj Lukáč."
Prd sa vyrovná, aj keď niektoré oblasti po "plánovanej" ťažbe vyzerajú tak, ako keby tam cvičil tankový prápor. Ale tiež nechať to všetko na samovývoj nezaručí, že sa to územie samorevitalizuje.
 

A je to!

Pan Fico dovolil tazit a tak som za intenzivnu tazbu.
Vsade.
Potrebujeme drevo?
Potrebujeme!
Tak co tam vymyslate? Vytazime vsetko a potom tam nasadime brezy, alebo urobime pekne ihriska pre deti.
Potrebujeme ihriska?
Potrebujeme!
A je to!
 

?

co ti prdlo? nakonec se nemusí dělat nic........., že.. obchvat Blavy aaaanooo, ale dálnici do KE neeee a o opravách cest už ani nemluvím.........
 

Nuz

takze ty si myslis, ze na zemeguli boli najskor ludia a az ti tu nasadili vsetky stromy?
Neviem, ale taky hlupy nazor som este nepocul. Kto vysadza stromy v pralese? V Bavorsku po podobnej katastrofe ako bola v Tatarach ponechali velky kus lesa na samoobnovu a cuduj sa svete, ten les je zdravsi ako tie obhospodarovane lesy, kde sa prehanaju harvestermi. Inac tam kde prejde koleso hrvestera, uz najblizsie desatrocie nevyrastie nic, nakolko tak zhutni podu, ze sa tam nic neujme.
Väcsiu hlupost ako si napisal ty, som cital len raz, ked som cital ako Peugeot v reklame uvadzal, ze vysadil v Brazilskom pralese tisicky stromov a tak znizil vplyv emisii CO2 produkovanych jeho autami. Tym hlupakom asi tiez nik nepovedal, ze v juznej amerike staci nechat mesiac zhumplovanu zem bez ludskej ruky a prales tam vyrastie nanovo, navyse monokulturna vysadba je skor negativum ako pozitivum, lebo narusa prirodzenu rovnovahu a zivotne prostredie zvierat. Lesy v Europe boli statisice rokov pred tym ako sem vstupila ludska noha. Priroda a les cloveka nepotrebuje. Prave naopak. Keby cloveka nebolo, darilo by sa drvivej väcsine obyvatelom planety ovela lepsie.
 

Práve preto,

že sa na planéte objavil človek, zásahy do prírody sú potrebné. Možno aj preto, aby ešte nejaká ostala aj tvojim vnukom. Je veľa oblastí, kde po kalamite došlo k umelému zalesňovaniu a tieto oblasti dnes vyzerajú veľmi dobre, čo by bez zásahu človeka sama príroda dokázala možno o sto rokov.
 

Nuz

ta kalamita, ktora Tatry postihla, bola sposobena hlavne clovekom, kvoli nespravnej volbe porastov pri zalesnovani pred zhruba 60-timi rokmi. Keby sa v tm obdobi zvolili porasty, ktore boli odjakziva udomacnene v Tatrach, tak ta kalamita nemusela byt taka katastrofalna. Mozno ze sa lesnici poucili a mozno nie. V kazdom pripade s tebou nesuhlasim. ai si v tych dolinach nebol. Vyzera to tam lepsie ako v tych oblastiach, kde sa umelo zalesnuje. Vegetacia je omnoho rozmanitejsia a aj hustejsia. Skratka udrzia sa najodolnejsie dreviny a tie menej odolne budu zatienene. Takto priroda funguje uz miliony rokov, len my si nahovarame, ze my to vieme lepsie. Co ludska ruka chyti, to len po...
Priroda si s katastrofamy dokaze poradit polahky. Katastrofa pre prirodu neznamena tragediu, ale novy zaciatok. Priroda pracuje ako ked kreslis na tabulu. Nakreslis nieco a potom zmazes spongiou a zacnes odznovu. Za predpokladu, ze si nadany, tak dalsi obraz nakreslis o trochu lepsie a po 1000-ci krat bude tvoj obraz ovela dokonalejsi, nakolko si sa uz cosi naucil.
Ucit prirodu pestovat stromy naozaj nemusime. V tomto na prirodu nikdy mat nebudeme. Skor tej prirode tak len skodime. Teraz nemyslim len flore, ale najmä faune. Priroda dokaze vzdy dopestovat omnoho vhodnejsi mix rastlin. Clovek aby si ulahcil pracu sa utieka ku monokulturam alebo pestuje na jednej ploche len par druhov rastlin, co v pripade kalamity ako je ta lykozrutova alebo hubova atd. ma fatalne nasledky. Lykozrutova kalamita nebola sposobena prirodou a ani veternou kalamitou, ale zlou volbou vysadby pred 60-timi rokmi. Komunisti nasadili krmivo pre lykozruta, tak sa niet co cudovat. Nie kazda drevina je taka nachylna na lykozruta ako smrek a borovica, ktore v Tatrach drvivo prevladali, lebo v case budovania socializmu sa pozeralo len na ekonomicku stranku a vyuzitelnost a nie udrzatelnost.
 

 

Bača Ďuro z Očovej by povedali: Oj bol to kešo, čo Ťa robil! Človeče, oháňate sa tu "komunistami čo vysadili krmivo pre lykožrúta" a v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku ap. to tiež sadili komunisti aj Ficom?
Ten bača mal pravdu......
 

keby si vedel nieco

tak by si vedel, ze pred tymi 60timi rokmi tam vysadzali bukove sadenice, chceli to prisposobit "povodnym" porastom a z niekolko desattisic sadenic sa ujalo par desiatok... nic neostavalo, len naovo tam dat smreky, ako to urobil Hohenlohe.
 

Curas rovno?

To s Braziliou si prehnal. Skus si vygooglit nieco o problemoch s odlesnovani, resp. zalesnovanim dazdovych pralesov. Nuz a ked tak velmi chces pomahat celej planete. spagat za 5 korun ti pomoze.
 

lesnici a ich vplyv tu je stovky rokov..

lesy tisice az miliony rokov a prezili aj bez lesnikov...aj lykozrut bol a nezozral vsetko.....videl som miesta kde sa tazilo okolo Strbskeho plesa...tankodrom je nula....znicena prakticky cela vegetacia...a videl som padnuty les kde sa netazilo- les plny noveho zivota.......spravne rozhodnutie je netazit, su aj hodnotnejsie veci ako vytazene drevo a pseudo ochrana pred lykozrutom......
 
Hodnoť

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 
Hodnoť

Chvala Bohu

Bol som tam a les sa obnovuje. Sam. Hodne je tam jarabiny, brezy, ktore lesnici nepovazuju za uzitocne dreviny, ale po kalamite prave oni idu ako prve. Po kalamite je tam mlady les, nemozem si pomoct. Ale je pozoruhodne ako sa lesnici snazia zasahovat za kazdu cenu (tazit) v chranenych uzemiach, aj s vysokym stupnom ochrany. Doteraz prevlada nazor, ze sa tazilo odjakziva, tak preco teraz nie? Povedzte kde sa netazi (pod roznymi zamienkami)? V akom chko.ci npr ci nar, parku.... Napr. v chko Vihorlat - hruza. Bez zastavky. Aj tam kde su biotopy Europskeho vyznamu Natury 2000. Oni ich jednoducho ignoruju. Na ich monitorovanie spravy chran. uzemi dostali +150 ludi do staffu (nac celom uzemi Slov.), co robia tie ludia? lebo biotopy sa nemonitoruju (na Zahori urcite)...
 

 

Ono totiž nejde o názor, ale o peniaze... Keby za drevo neboli bubáky, nikoho by ani len nenapadlo, že keď sa ťažilo odjakživa treba i teraz a radi by to nechali na prírode...
 

asi tak

ruka ruku umyva.
 

 

peniaze z kalamitneho dreva? ci uz zniceneho vichricou alebo lykozrutom? ziadny zisk z tazby, ale strata..
 

strata vs zisk

Ano, strata pre stat a zisky pre taziarov. Tak to uz chodi v rozkradani statnych lesov.
 

 

Na čože to dostali spravy chran.uzemi + 150 ľudí do staffu? A kedyže to bolo?? Čo si pamätám, tak posledne správy chran. uzemi prepúšťali v roku 2007 10% zamestnancov (po ficovsky "štátnych úradníkov") a pomaličky sa pripravujú na prepúšťanie ďalších 10% zamestnancov (po miklošovsky "zamestnancov štátnej správy"). Tak kto to má ísť tie biotopy monitorovať?
 

Vlastnik

ochranari pred 20rokmi nezmani zivocisny druh. Vlastnik minimalne 500 az 1000 rokov hospodariaci v lesoch. Tak kto asi sposobil. ze nase lesy su zachovane?
 

trochu hlupe prirovnanie

Tam, kde sa nehospodarilo, tam su dobre a zachovane lesy. Tisicky rokov tu sice ludia hospodaria, ale nemali harvestory. Jeden strom pilili dvaja aj tyzden. A netazilo sa na strmych svahoch, nerobili sa holoruby ani clonne ruby (to iste ako holorub) na sirku 2 porastov, neboli rozryte a zerodovane vsetky cesty a ani tych ciest bolo minimum oproti dnesnemu stavu. Tisice rokov tu boli svatohaje, kde sa nikdy netazilo ani nepolovalo. Boli tu medze a pri cestach, potokoch a riekach rastli stromy. Dnes to vsetko rubu "vlastnici" a "podnikatelia" na biomasu.
 

les sa obnovuje aj tam, kde bola

kalamita spracovaná. Akurát z tých spracovaných plôch sa šírilo menej lykožrúta.

Tu nikto netvrdil, že bez človeka sa les v Tichej neobnoví (hoci zatiaľ ide len o preštíhlenú jarabinu, ktorej väčšinu behom pár rokov poláme sneh a námraza), tu ide o to, ž e ponechaniu kalamity padli za obeť stojace lesy v jej širokom okolí. A aj tie sa obnovia, ibaže namiesto 1500ročných porastov tam budú mladiny.

BTW, predtým sa v Tichej ťažilo stále, aj viac ako tých 25 000 kubíkov, a nikto si to nevšimol. Všetci vzdychajú, aká je to úžasná rezervácia.
 

1 2 3 4 5 > >>

Najčítanejšie na SME