Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Mzdy úradníkov by mali závisieť aj od kvality titulu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Aký výkon podali Harabinovi pucflekovia?
Úmerný odmenám? V štátnej správe je to inak ako v súkromnej sfére. Výkon sa prejavuje v osobnom ohodnotení (príplatok k tabuľkám), u papalášom aj prémiami - tie bežný úradník nepozná. Ak by sa to rozlišovanie titulov týkalo nástupných platov, nie som proti. S možnosťou časom ukázať, že napriek "trenčiansko-plzenskému" ; titulu má na viac a patrí v tabuľke vyššie. A naopak absolvent UK, STÚ či UPJŠ môže klesnúť.
menovatel
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8

 

Pisal som nieco o Harabinovi? Trochu menej cervene v tych ociach a skusme racionalne komunikovat. Ale dal si mi podnet. Pozrel som si, kde studoval Hudak. Info o studiu Vittekovej som nenasiel.
Vittek aj Harabin studovali na Pravnickej fakulte P.J.Safarika. Ta je podla ARRA druha naj. pravnicka fakulta na SK /ARRA 2008/. Podla Jurzycovho navrhu, by tak dostali vyssie platy, aj ked efektivita prace je otazna.
Maly dokaz, preco je ten navrh nezmyselny a nevyriesi tebou spominany problem. Skor treba dotazniky o spokojnosti prace uradnikov, kvantifikovat ich cinnost,reps. vytvorit vnutorny bodovy system za pocet vybavenych stranok, premie,alebo zvysenie prace za odborne publikovanie,resp. ucast na projektoch mimo. prac. dobu, ci dodatocne vzdelavanie sa mimo prac.dobu a pod, a podla toho ich platit.
Mzda ma byt vysledkom prace zamestnanca, nie jeho studijnymi vysledkami.
Okrem toho,rozhodujucu ulohu by predsa len mal mat zamestnavatel. Budem sa opakovat, je spravodlive, ked niekto s menej hodnotnou uni, podla ARRA, ale so stazami, publikovanim, alebo praxou uz pocas skoly dostane tabulkovo menej ako niekto s diplomom z ,,lepsej" uni, ktory nema ziadne mimo aktivity? Podla mna je to blbost a tvorba slachtickej byrokratickej triedy.

Lepsie by bolo, keby zakaze ucit ucitelom na viac ako 2 skolach, resp. poberat plat za viac ako dve statom platene zamestnania. A platovo hodnotit sefov za vykon a efektivitu svojich uradov,ale aj vytvorenie kvalitnejsieho prac. prostredia.A to nehovorim napr. o uciteloch a pod. Je lepsi ucitel z pedagogickej, ktora ma podla ARRA nizsi rating, alebo je lepsi napr. pravnik z vyssie hodnotenej uni, ktory sa neuchyti a spravi si za 10 mesiacov pedagogicke minimum?

Aj ako navrh na nastupne platy je to blbina. Nicholsonová by potom musela poberat najnizsii tabulkovy plat.
 
Hodnoť

Hovadina

Okrem toho, že ľudia nemajú prácu, príslušní vysokí štátni úradníci potia hovadiny, ktoré sú pre život nepodstatné. Ak pôjdeme do absurdna, úradníka by som hodnotil aj po estetickej stránke. Napríklad úradníčka s mierami 90-60-90 by mala mať príplatok 20 % k mzde. Apropo. Všade vo svete sa hodnotí podľa výkonu. Podľa titulovej teórie by mal najviac zarábať akademik Čič z úradu prezidenta.
 

ten systém hodnotenia "diplomu-titulu"

nemá platiť pre týchto ministrov....a nomenklatúrne kádre
 
Hodnoť

 

To je ono! A dalsi krok by mohol byt, ze mzda sa bude odvijat od znamok v indexe. Inak aj keby tato chobotina presla, co asi neprejde, tak predpokladam, ze kazdemu uradnikovi to spravi tak + 3 eura na mesiac, asi ako tie uzasne priplatky za odpracovne roky a prax.
 
Hodnoť

NÁVOD PRE MINISTRA:

mal by si prečítať nápady privezené z USA a podebatovať s "nosičom" čo ho previezol cez oceán. Mimochodom autorko prenosu už funkčne postúpil.
INTELIGENCIA. V súčasnosti sa pojem zneužíva alebo spája s ekonomickým rozmerom. V júni 2007 sa napríklad objavil článok študenta D. Roháča zo SR (Štátna podpora vzdelávania Slovensku nepomôže, len plytvá peniazmi. TREND 23/07, s. 14–15) na doktorandskom štúdiu v USA (George Mason University), v ktorom okrem iného uviedol: „Na prvý pohľad sa vzdelanie javí ako faktor, ktorý úspešne vysvetľuje mzdové rozdiely, a mohlo by to zvádzať k názoru, že ak by boli všetci vzdelanejší, mali by sa aj lepšie. Problém nastane, ak sa začne prihliadať na inteligenciu. Ľudia, ktorí sú inteligentnejší, zarábajú viac. Pri takomto zohľadnení inteligencie výnos zo vzdelania veľmi výrazne klesne. Ako ukazuje psychologický výskum, inteligencia nie je takmer vôbec ovplyvnená vzdelaním. Čo sa javí ako výsledok vzdelávacieho procesu, je skôr výsledok zdedených schopností inteligentných jednotlivcov. Vzdelanie sa preto javí ako čisto filtračný mechanizmus, ktorý cez seba pustí inteligentných a produktívnych bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom zvýšil ich produktivitu. Táto hypotéza je známa ako teória signalizácie – vzdelanie je signál, ktorý vysielajú inteligentní a produktívni svojím potenciálnym zamestnávateľom. Robia to preto, lebo sami zamestnávatelia nevedia vopred rozhodnúť, aká je produktivita toho-ktorého pracovníka. Vzdelanie je tak signál inteligencie, konformity, disciplíny a iných vlastností, ktoré sú cenené zamestnávateľmi, pretože korelujú s produktivitou. S veľkou ľahkosťou dokázal spomínaný autor ignorovať výskumy psychológov, podľa ktorých výška IQ má malú koreláciu (max. 10–15 %) s úspechmi človeka dosahovanými počas života (ťažko dokázať, že zamestnávatelia pri prijímaní pracovníkov testujú ich IQ – prečo prihliadajú na vzdelanie, ak stačí inteligenčný test?). Vo svete tiež neexistujú vedecké výskumy, ktoré by dokazovali koreláciu inteligencie a výšky zárobku (ani nepotvrdzujú koreláciu so zvýšenou výkonnosťou – lenivcov existuje totiž dostatok medzi inteligentnými aj menej inteligentnými ľuďmi). Z tvrdenia doktoranda možno zistiť, že existujú ľudia vzdelaní a vysoko inteligentní (dobre honorovaní zamestnávateľom) a ľudia vzdelaní a málo inteligentní (honorovaní menej). Bolo by zaujímavé zistiť, či sa takýmito ľuďmi nejaké výskumy v tejto oblasti zaoberali a či existuje kategória ľudí, ktorí si osvojili kvalitné vzdelanie (nie titul) a zároveň sú málo inteligentní. No a na záver, opýtajme sa doktoranda, prečo na to doktorandské štúdium v USA odišiel (ak je dostatočne inteligentný, tak to nepotrebuje, zbytočne zabíja čas a namiesto zbytočného štúdia by pracoval a zarábal peniaze)?
 

stručne:

vzdelanie je signál, ktorý vysielajú inteligentní a produktívni svojím potenciálnym zamestnávateľom (D.Roháč).
Ak je niekto inteligentný a produktívny..... nemohol by si nájsť niečo jednoduchší SIGNÁL na vysielanie svojej inteligencie????? Potom stačí z ministerstva zachytávať signály inteligencie.... a môžu to robiť aj firmy ...
 

Dobre,

a čo inteligentní bez vzdelania? Povedzme inteligentní bez vzdelania, no s praxou a dobrými výsledkami.
 

hodnotí sa predovšetkým výkon

Ak sa vyberá pred predvedením "výkonu".... tak je každé kritérium "objektívne" a dobré - aj veľkosť topánok
 

takže

súhlasíš, že Jurzycov návrh určovať plat úradníka podľa hodnotenia školy, ktorú absolvoval je hovadina? o tom, že by to hodnotenie mali vypracovať iní úradníci ani nepochybuje.
 

súhlasím.

Jediným kritériom je výkon. Kritériom pre prijatie do zamestnania je diplom (doklad o štátnej skúške) alebo nejaký iný doklad (napr. doklad o štátnej jazykovej skúške. Akonáhle sa do toho vnáša pojem "od koho..." je to pekný nezmysel. Predpokladám, že ten nezmysel čo zverejnil nie je ani z jeho hlavy. Ľudia z výskumákov a SAV zriedka pôsobili vo výuke na škole alebo vo firemnej sfére - napriek tomu si dokázali "zaobstarať" rôznymi podfukmi tituly doc. a prof. Všade vo svete sú tieto tituly dočasné ... a ide o tituly PEDAGOGICKÉ a nie vedecké. Práve preto sa kritériá na plnenie (tie formálne) stávajú zbraňou "papalášov" v školstve, ktorí rozhodujú o papieroch a ich kvalite. Presne o tom hovoril rektor STÚ Báleš v nočnej pyramíde na rádiu Slovensko 22,30-24,00 a aj ten vedec roka Minarik. Predpokladám, že Jurzyca týmto ľuďom nesiaha ani po členky - a preto ich ani nebude žiadať o rady. Na to sú skôr takí srandisti ako D. Roháč so svojimi drístami o vzťahu inteligencie a výkonnosti.
 
Hodnoť

Pán minister,

v podstate s Vami súhlasím. Teoreticky máte pravdu. Len prakticky a hlavne v štátnej správe, je zbytočné nad takýmto niečím špiritizovať. Vezmite si obvodné úrady, alebo aj políciu. Je úplne fuk aký diplom máte, len aby ste ho mali. Neviem si v praxi predstaviť vaše úvahy. Znovu tu máme táranie, zaoberanie sa niečím, s nulovým výsledkom. Venujte sa radšej niečomu zmysluplnému.
 
Hodnoť

výborne

a v rámci interného skvalitnovania VS treba rozdat studentom este viac dotazníkov ktoré budú vypľňať po každej hodine na konkrétneho učiteľa. ten ak im nesedí, dajú mu najhoršie hodnotenie aj keby bol geniálny odborník a ak ich nechá sa flákať, povtipkuje a pustí cezpoľných z hodiny skôr na bus, dostane samé jednotky. niet nad objektivitu 20rocných výrastkov ktorým sa dostane aspon 10 minút slávy a moci nad nenávideným pedagogom...
 
Hodnoť

mzda

je odmena za prácu. za rovnakú prácu prináleží úradníkovi rovnaký plat. pokiaľ úradník vykonáva niečo s výnimočným pracovným úsilím a dosahuje tak vyšší pracovný výsledok, prináleží mu k platu odmena.

že Jurzyca bude presadzovať takúto hlúposť, sa mi ani nechce veriť a že dokonca z pozície ministra školstva, tak to už vôbec nie.
 
Hodnoť

Prečo nie,

keď tak veľa závisí od kvality hovienka.
 
Hodnoť

Ale vezmime si ponaučenie z maďarska

Tam jedna vládna strana mala mladú geniálnu političku, ktorá mala +- 30 rokov a už mala 3 akademické tituly. Ale stíhala toho viac. Prišli jej na stámiliónovú speneveru. Možno ešte nevyliezla z basy. Zdá sa, že tituly si ani nie tak vyslúžila, ako vysúložila...
 
Hodnoť

hlavne treba zmeniť kultúru samotných VŠ

Nie je možné, aby nejaký niktoš vydal knižočku, ktorú bezbreho nazve vedeckou monografiou, hoci by ťažko prešla cez kategóriu odbornej literatúry, pretože ide o kompilát starších zdrojov okorenený nejakým pseudovýskumčekom, ktorý by nezobral žiadny seriózny časopis, nie ešte karentovaný.
A takáto knižočka je pre akreditačnú úradnícku nobilitu rovnako cenná ako monografia vychádzajúca z 10-15-25 ročnej práce tvorivého vedca. Možno aj cennejšia, pretože vyšla v zahraničnom vydavateľstve (napr. v Olomouci).
Možno by stálo za to investovať do identifikácie kvalitných mladých vedcov a VŠ učiteľov, nielen ich nechať samých na seba , nech si hľadajú študijné pobyty vonku, ale zabezpečiť im lukratívne platové podmienky.
Viem si predstaviť, že by postdoc dostal na 5 rokov plat 1500 EUR, aby ukázal, čo vie. Ak sa presadí nejakými publikáciami a naozaj tvorivým výskumom (podľa dobre nadstavených požiadaviek bude takých možno 5-10%), potom pokojne môže ten plat brať ďalej, ak nie, dovidenia - neobhájil pozíciu postdoca, môže ísť do výroby.
To by zabezpečilo ozajstnú súťaž o doktorandské miesta a tiež to, že keď už sa tam dostanú, budú mať voľné ruky venovať sa výlučne odbornému rastu a výskumu, namiesto toho, čo sa deje dnes - "keď už som sa tam dostal, mám flek až do smrti, lebo za 700 EUR ma odtiaľto nikto vyhadzovať nebude, profesorom robím servis a konkurencia sa o také miesto nezaujíma".
 

kto nemá

v hlave, snaží sa opak dokázať svojmu okoliu nejakým osvedčením a nájde si aj cestu ako ho získať. Jurzycov nápad o platové tabuľky úradníkov, v ktorých parametrom bude 'kvalita' školy (najlepšie stanovená nejakým ďalším úradom), ktorej je úradník absolventom, je absolútna hovadina a mňy by fakt zaujímalo, či je to z jeho vlastnej hlavy
 
Hodnoť

Blbost

To co je za napad? Nemali by sa ludia platit na zaklade schopnosti a odvedenej prace? Clovek co bude schopny a sikovny dostane menej len preto lebo nechodil na "kvalitnu" skolu?
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8

Najčítanejšie na SME