To som si myslel, že sa niekto chytí na meno Tarnóczy. Lenže Tarnóczy nie je pôvodom maďarské meno. A pôvodné meno tejto zemianskej rodiny, ktorá pochádza z Turca je Trnovský a je odvodené od názvu turčianskej dediny Trnovo, odkiaľ táto rodina pochádza. Meno Tarnóczy je hungarizovaná podoba mena Trnovský, ktorá sa používa od 17. storočia.
Rodina Tarnóczy pochádza z turčianskej dediny Trnovo, ktorá sa spomína prvý krát v roku 1256 ako Tarnouch, keď ju vtedajší uhorský kráľ Belo IV. daroval Maladikovi, ktorý pochádzal z Haličského kniežatsva a mal východoslovanský pôvod. Od neho sa odvodzuje pôvod rodu Tarnóczy. V roku 1391 sa dostali zemania z Trnova do neďalekej dedinky Markovice. A práve markovická vetva trnovských zemanov začala používať meno Trnovský, ktoré sa neskôr zmenilo na Tharnóczy. Z Markovíc pochádzal napr. Valentín Trnovszky de Markovicz, ktorý bol podžupanom Turčianskej stolice v rokoch 1495 až 98. Funkciu podžupana Turčianskej stolice zastávali aj niektorí ďalší zemania z tohto rodu, ako napr. Žigmund Trnovský z Markovíc a to v rokoch 1516 až 1517, Mikuláš Trnovský v roku 1618 alebo Juraj Tharnóczy v rokoch 1634 až 1636. Rod Trnovský získal už v 16. storočí majetok aj v Nitrianskej stolici a to v dedine Lelovce pri Novákoch. Spočiatku si aj oni písali meno ako Trnovský. Neskôr (v 1. polovici 17. storočia) sa už písali ako Tharnóczy, aj keď sa aj naďalej hlásili za Slovákov. Napríklad v roku 1636 je na jezuitskom kolégiu v Trnave zapísaný istý Štefan Tarnoczi ako Stephanus Tarnoczi Slavus Lelouiensis nobilis. Je teda zapísaný ako Slovák aj keď meno má už zapísané v hungarizovanej podobe. Vetva rodu Trnovský, ktorá zostala v Markoviciach v Turci si zase istý čas písala meno aj ako Markovický (pod menom Markovický sú uvedení napríklad aj v súpise šľachty Turčianskej stolice z roku 1709), ale neskôr tiež používali najmä meno Tharnóczy. Okrem toho sa rodina Trnovský dostala v 16. storočí aj do neďalekej turčianskej dediny Jazernica, ktorá pôvodne patrila rodu Jezernický. V roku 1566 mal Gregor Jezernický spory so zemanmi z rodu Trnovských z Markovíc, z ktorých niektorí sa usadili v Jazernici a získali podiel na majetkoch rodu Jezernických. Rodina trnovských zemanov, ktorá zostala v Trnove sa rozvetvila na viac rodín, ktoré však nepoužívali meno Trnovský a neskôr ani Tharnóczy, ale používali svoje vlastné priezviská – a to Koštiaľ, Valovič a Rovoš. Okrem toho sa medzi nich priženili niektoré ďalšie turčianske rodiny ako napríklad Buoc (čít. Bôc) z Doliny, Lehotský z Lehôtky alebo Čemanka z Príboviec. A časom sa tam objavili aj ďalšie zemianske rodiny ako Michalovič, Bučko, Uhrík (volali sa aj Gočec), Baláž alebo Čech a aj Čaplovičovci z Oravskej stolice.
Zaujímavé, že Ti pán Tarnóczy vadí. Mimochodom je predsedom Konfederácie politických vazňov a je veľmi priaznivo prijímaní vo významných európskych šľachtických rodoch. Je aj vysokým fukcionárom Rádu Maltezkych rytierov. Takže, tie Vaše reči o jeho charaktere ,beriem ako holú závisť, že Vy nie ste akceptovaní ani vlastnými susedmi.
Reagujem na všetkých pochybovačov. Inak, poviem Ti odborný výklad "charakteru". Charakter je súhrn r e a l a t í v n e stálych vlastností osobnosti človeka. Šibrinkujete tu s pojmami, ktorým vlastne ani nerozumiete.
Za 300 euro Ťa doučím gramatiku a dám základy zo psychológie. Môžeme sa stretnúť na Rákoczyho ul. Budapešti. Je tam jeden podnik, o ktorom by Ti mohol rozprávať aj Paľo Č.
Bukovszky
Ty máš
slusnyobcan
Ja viem,
ešte doplnenie:
no tetuška slušná tak nám
slusnyobcan
Slunyobcan písala, ze sa s tým hrdil,
ešte doplním