je prejavom malomestiactva neustale spominat, ze nedostal ocenenie zo stokholmu.
nedostali ani mnohi ini skveli basnici a literati. to vsak nijako neubera ich tvorbe - prestanu ludia citat tolsteho, durrenmatta, strindberga alebo kraska, brezinu, bezruca len kvoli tomu, ze ich akademici opomenuli?
rufus by si predovsetkym zasluzil zhodnotenie, profesionalne cestne, kriticke a korektne zhodnotenie vlastnej tvorby (poezie, eseji a prekladov), jeho postojov (alebo ich chybanie) generaciou nezatazenou minulostou vypisovanim socialistickych od na cervenu hviezdu a rodnu stranu.
tomu sa mu doteraz nedostalo. co je omnoho smutnejsie pre slovensku kulturu ako fakt, ze ho zatial minaju cudzi...
má celkom inú hodnotu, ako slovo politika. Predchádzajúcu vetu som mal dať do úvodzoviek, pretože je pravdepodobne citátom z jubilantovho vyjadrenia z dávnejších časov pre študentov na adresu ďalšej kariéry iného básnika. Uviedol som ju na vysvetlenie toho, prečo horeuvedený návrh na "objektívne" zhodnotenia postojov atď. literátov nie je asi realizovateľný, najmä keď je tam explicitne formulovanou podmienkou kritickej či nebodaj umeleckej kompetencie zamýšľaných hodnotiteľov potenciálne dvojzmyselné kritérium: môže totiž byť v plnej miere niekým (napr. pôvodným autorom takejto kritiky) myslené ako politické a nie umelecké, lebo pri charakteristike o nezaťaženosti (klasická otázka - čo je to "zaťaženosť"?) vypisovaním ód na červenú hviezdu síce zdanlivo logicky splýva jasne formulované kritérium politické s iba (technicky?) naznačeným umeleckým, pri (vždy možnom) kolektivistickom poňatí (treba byť občas aj podozrievavý) takéto chápanie ale dáva splývanie mocenského a umeleckého na strane kritika, čím bolo tiež charakteristické aj obdobie stalinizmu, a tak treba skúsiť hodnotiacu podmienku nejako lepšie sformulovať, aby sme sa napokon netočili politicky v kruhu (ak sa to pravdaže dá a ak nechceme všetkým autorom vyčítať, že "mali žiť v demokracii" a podobne)... Od staroveku sa písali aj oslavné texty (dobré i zlé) a na druhej strane tisíce cynických a veľmi praktických ľudí nikdy oslavné ani iné básne písať nepotrebovali a ani nevedeli. Zaslúžilejším tvorcom by mohla spoločnosť v súčasnosti (namiesto ich volania na "zodpovednosť" cez nejaké hodnotiace stránkové hodiny) napríklad podľa švédskeho vzoru prideliť politicky neodňateľný normálny doživotný plat alebo niečo podoobné, najmä teda ak by všetky prostriedky nespotrebovali nejakí objektívni zhodnotitelia na vlastné odmeny... Nechcel som sa hádať, ale z kritickej vety o oslavných básňach socializmu sa už stala móda až floskula, podobne ako sa to stalo istej myšlienke o Husákovej záslužnosti, a tak ma to nebaví stále počúvať...
myslim, ze ziaden iny autor nie je tak citany na slovensku ako Rufus. A hlavne, citatelia - i ti ktori toho vela neprecitali, nemajú pred nim strach a rozumeju mu!
A asi vacsina tych co citaju bulvar Rufusa k zivotu nepotrebuje. Ale to nie je Rufusova chyba.
A....stádovitost je mi protivna este z čias budovania komunizmu. Takze je fajn, že to ide samo od seba a tak nenapadne.
aj podľa mňa.Áno,je to naš najväčší žijúci básnik a každý,kto má rad poéziu si ho musí vysoko vážiť.Som turista a často a veľmi rad prednášam jeho básne na končiaroch naších hôr hlavne pri hromadných turistických výstupoch aj iných zhromaždeniach. Želám k narodeninam hlavne veľa dobrého zdravia a ešte veľa tvorivých síl v jeho ušľachtilej činnosti pre národ a poéziu.
Ale o to, ze necitaju viaceri poeziu, i o to, ze tato cast tvorby media nazaujima (iba celkom okrajovo), malo by sa to vratit do zivota, robi nas to lepsimi.
Navrhujem novinam vynechat kazdy den jednu bezvyznamnu, hlupu spravu (opakujucu sa po tyzdni...) a namiesto toho dat priestor: BASEN NA TENTO DEN!
Vlastne som poriadne začal poéziu Majstra Milana chápať až po prečítaní Sobotných večerov. I pred nimi som ho mal rád, ale po nich som ho začal milovať. Majstre,ešte veľa šťastných dní so Zuzankou. Pán Boh zaplať za všetko.
zakotvil svojou poéziou na hlbočine... a to hovorí za všetko. Odolal móde, plytkej bačorine... Vie, čo sú tie pravé základné hodnoty v živote človeka... Ponúka ich plným priehrštím svojim čitateľom na zamyslenie, prijatie... Ďakujeme za krásu, čistotu, prostotu v jeho veršoch... V jednoduchosti je krása, pravda... nie v kudrlinkách... zložitosti... podliezaniu vkusu konzumentov umenia...
Niekedy mám dojem, že malá slovenská dušička potrebuje mať všetko a všade "upratané". To by nemuselo byť také zlé, keby zároveň nestavala také množstvo "kritérií", že napokon podľa nich obstojí zrejme len ich autor. To je potom absolútny poriadok, nikto netrčí, každý je zaradený, uprataný... Myslím, že na všetko príde, aj na objektívne zhodnotenie - no neviem, ako je možné to žiadať za života autora a bez sformovania novej generácie literárnych kritikov, nespojených životom a dielom s autorom a s dobou, v ktorej žili - autor i kritici. Matuška a Mináč sú po smrti, Petrík, Chmel... sa venujú iným veciam, kritika sa nevydáva v masovejších časopisoch, o knihách nehovoriac... Objektívna kritika potrebuje čas, osobnosti, polemiku a čitateľa. Ale zatiaľ by sme mohli mať viac rešpektu a pokory pred autorom a jeho dielom. Možno je bolestínsky a autoritársky či moralizátorský, ale to je on - prečo by sa mal snažiť prispôsobiť sa našim predstavám? Komu to prekáža, nemusí ho kupovať a čítať. A kto ho číta rád, tomu netreba kvapkať do studničky kvapky blenu. Rúfus je básnik, na ktorého som ako Slovák hrdý, hrdý som aj na to, že som sa s ním osobne stretával na chodbách filozofickej fakulty, ktorého napr. Sobotné večery mám a môžem ich čítať kedykoľvek a znova, pretože je to nevykalkulovaná, hlboká, krásna poézia plná života, krásy a múdrosti. Vzdávam mu česť a želám lepšie zdravie (keď ho už má chatrné toľké roky). A nestrácam nádej, že sa nájde v STV niekto osvietený, kto aspoň k jeho 80-tke nakrútil dobrý medailón o ňom a nečaká s tým na jeho smrť.
Milan Rúfus, nadovšetky tituly - Človek! Zo srdca Vám blahoželám k Vášmu sviatku, a prajem Vám ešte veľa pekných chvíľ na tomto smutno-krásnom svete. Ďakume Vám za poéziu, pri čítaní ktorej človek pookreje a znova a znova sa poľudšťuje. * * * Autorovi článku (M.P.), ako aj niektorým diskutujúcim odkazujem: Rúfusove básne sú preto také krásne, lebo sú jednoduché, vyvierajú - čo autor nenapísal - z Rúfusovej neotrasiteľnej viery v Boha. Jeho opisy nádhery tohto sveta sú poklonou Stvoriteľovi. Jeho pocity vo veršoch sú prebásnenou pokorou. Toto autor článku v Rúfsových básňach buď nepostrehol, alebo nechcel napísať. Je rozdiel "básniť" o básnikovi, a napísať báseň. No, beriem to od autora článku iba ako informáciu, že dnes je ten deň, keď sa Veľký Slovák dožíva jubilea. :)
Viera a pokora sú nosnými stlpmi jeho básnického JA. A zaujímavé, že je to také úprimné, že to nikoho neodradza ked ho čítajú. Väčší problém majú napísať to. :o)
V jednom rozhovore sa redaktor dotkol aj témy iných jeho súputníkov a obracania kabátov počas predošlej éry. Rúfus pisal vždy rovnako. Aj preto má pred nimi náskok.
pomoct a poradit, kde by som zistila, ktore diela boli prelozene do nemciny a talianciny? Rada by som to darovala svojim zahranicnym priatelom. Dakujem
nedostali ani mnohi ini skveli basnici a literati. to vsak nijako neubera ich tvorbe - prestanu ludia citat tolsteho, durrenmatta, strindberga alebo kraska, brezinu, bezruca len kvoli tomu, ze ich akademici opomenuli?
rufus by si predovsetkym zasluzil zhodnotenie, profesionalne cestne, kriticke a korektne zhodnotenie vlastnej tvorby (poezie, eseji a prekladov), jeho postojov (alebo ich chybanie) generaciou nezatazenou minulostou vypisovanim socialistickych od na cervenu hviezdu a rodnu stranu.
tomu sa mu doteraz nedostalo. co je omnoho smutnejsie pre slovensku kulturu ako fakt, ze ho zatial minaju cudzi...
Slovo básnika