Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Podľa Kubiša nie sme príliš proruskí, ide len o ekonomiku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Proruský ani by nemôžeme,

lebo v množnom čísle sa píše PRORUSKÍ.
 

admin prosim urobte napravu

chcel som upozornit na to iste.
prvy pad mnozneho cisla je proruskí.
ta uroven slovenciny od revolucie naozaj stale klesa.
ako sa maju ucit ziaci, ked take chyby robia redaktori a korektori?
 

my, z bozi vule kral

si myslime, ze nie sme prorusky:)
 
Hodnoť

Dobre je, ze uz nie sme patolizaci US-kumpanie.

Dobre je, ze zaciname viac spolupracovat s Ruskom. Tiez je dobre, ze sa viac integrujeme s EU. Ale je zle, ze sme stale v NATO. Z NATO by sme mali vypadnut. Cim skor, tym lepsie.
 

Svoju oddanosť myšlienke celosvetového komunizmu

na čele so Stalinom deklaroval Husák i v čase, keď prišla inštrukcia Kominterny z Moskvy, aby sa Slovensko územne pričlenilo k Sovietskemu zväzu.
Naše územie sa po vojne malo volať Sovietske Slovensko. Toto heslo bolo na Slovensku krajne nepopulárne, ale on ho vyznával, pretože si to vyžadovala stranícka disciplína.
O toto sa snažil donedávna súdruho doktor, alias močiar a v súčasnosti náš múdry, milovaný a neomylný vodca, súdruh fickovič. Preto bčania nespinkajte a bdite, ako to raz povedala istá politická elita ČSR!
 

 

Je celkom mozne, ze to Husak chcel. Ale to, ze to mal chciet Meciar a ze to chce aj Fico, je len tvoj ideologicky vreskot. Ak mas problem s vychodom, tak skus zaspavat obrateny na zapad. Snad Ti pride lepsie. Viac Ti neviem poradit. :)
 

Prečo si taký blb?

si asi vzorkou 40% občanov slovenskej džamáhiríje!?
Za vlády močiara, sa táto persona v noci a "potajomky" stretávala na viedenskom letisku s ministrom zahraničia Ruska.
Šéf SIS súdruh Lexa v tom čase chodieval do Ruska na tzv. poľovačky, inakšie pre pokyny ruskej tajnej služby.
Preto v tom čase bola močiarova vláda ignorovaná a Slovensko nebolo vzaté do EÚ a NATO!
S tebou je to tak, blbý si sa narodil a taký aj zomrieš, no čo už...
 

:)))

Ak Ti ublizil nejaky Rus, tak mi to je luto. Ale ako pisem vyssie, viac Ti neviem poradit.
 

Sociologické sondy medzi osemnásťročnými,

ktorí práve prekračujú hranicu dospelosti, ukázali, že v hodnotových postojoch i správaní sú ovplyvnení dobou temna, s ktorou nemajú žiadnu skúsenosť. Pričom zároveň o časoch, ktoré skončili 17. novembrom 1989, vedia veľmi málo.
Je zrejmé, že rodičia necítia potrebu hovoriť s deťmi o svojej minulosti, v ktorej neboli hrdinami a nemajú byť na čo pyšní. Práve na Slovensku, azda viac ako v Poľsku a Česku, však chýbajú aj tzv. elity, ktoré by trýznivé otázky vyrovnania sa s minulosťou nastolili. Jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, odhaľuje pohľad na podobu vládnej garnitúry: Spoločenské i politické špičky, ktoré dnes završujú svoje kariéry, ich začínali budovať v konformnom zväzku s boľševikmi. Buď začínali oslnivé kariéry ako rýdzi komunisti, alebo skrivili chrbty a prispôsobovali sa, aby si existencie zachovali.
Po roku 1968 tzv. reálny socializmus (ako si ho sami komunisti pomenovali), bol predovšetkým časom neslobody. Výraz občan bol prázdnou karikatúrou toho, ako ho vnímame dnes. Pri "voľbách" dostal "volič" do rúk jednotnú a jedinú kandidátku tzv. Národného frontu, ktorú mohol "zvoliť" alebo vyškrtať. Na listine bola prevažná väčšina členov komunistickej strany, ktorá mala z Ústavy zakotvenú "vedúcu úlohu v spoločnosti". Medzi nimi boli voľne roztrúsení aj nejakí nestraníci, či členovia kolaborantských strán (Slovenskej obrody, Socialistická strana a pod.), ktorých existencia mala vytvoriť zdanie demokracie. Drvivá väčšina ľudí takúto "kandidátnu listinu" hodila do urny, už len z obavy pred represiami. Totalitný režim potom vytruboval po svete, ktorý sa rehotal, že má podporu 99,98 percenta občanov. To však neboli občania, ale obyvatelia.
Obyvatelia ČSSR boli zbavení základných slobôd a práv. Cestovanie bolo pre radových smrteľníkov, čo bola väčšina mimo asi 1 milióna členov KSČ, normálne možné len do krajín tzv. socialistického tábora. Dalo sa so šťastím dostať aj do Juhoslávie (dnes Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, atď), to však už "občan" potreboval tzv. devízový prísľub. Dinárový. Valutový prísľub bol potrebný do celého slobodného sveta (vrátane dnešných spolučlenov EÚ.) Ten však dostávali iba dôsledne preverení "občania", predovšetkým špeciálne na túto úlohu poverenými orgánmi ŠtB. Nemálo agentov a iných udavačov povstalo práve z túžby pozrieť sa aj ďalej ako do Maďarska, Rumunska či NDR (komunistické Nemecko). To bol jeden z "najosvedčenejších" spôsobov, ktorými boľševický režim krivil a lámal charaktery, ponižoval ľudí.
Čo sa týka slobody prejavu, keď šiel "občan" napr. do kaviarne či podniku, tak na vlastné riziko. Agent, dôverník či informátor sedel takpovediac v každom rohu, kto si nedal pozor na ústa, vystavoval sa riziku. Iste, akosi mimovedome sa tomu ľudia prispôsobili a o veciach verejných, či nebodaj politických sa nedebatovalo. Teda v sedemdesiatych rokoch, keď zúrila normalizačná hystéria, vôbec, neskôr to bolo o málo "voľnejšie". Omnoho horšie to však bolo s eštebákmi v zamestnaní. Iba s malým zveličením: Neexistoval úrad, kancelária, jedna unimobunka, v ktorej by nebol nasadený konfident ŠtB. Každý bol pod dohľadom. Jedna nepekná veta o Husákovi a hrozil vyhadzov a degradácia o dva stupne nižšie pod vašou kvalifikáciou. Tlač a televízia boli "pluralitné" podobne ako "voľby".
 

To aj vďaka ruským okupantom!

Propaganda, reportáže o žatve a nových úspechoch strany, lož na lož. Je pravda, že ľudia si zvykli. To, na čo si nemohol zvyknúť ani pes, bol začiatok československého komunizmu a päťdesiate roky, keď režim konsolidoval svoju moc nielen obmedzovaním základných práv, ale zločinmi proti ľudskosti. Tie zostávajú stále nepotrestané. Nedávny proces s komunistickou prokurátorkou v Prahe, ktorá dostala 8 rokov za justičnú vraždu, je iba špica ľadovca. Skryté pod hladinou zostávajú aj komunistické zločiny v slovenskej časti bývalého štátu. Tie sa snaží až teraz rozkrývať ÚPN. Osemnásť rokov po oslobodení od nacizmu však v Nemecku už mladá generácia žiadala vysvetlenie od svojich rodičov, ako mohli tak hlboko klesnúť. Porovnávať mechanicky sa nedá, časy sa dramaticky zmenili. Avšak na Slovensku, ako aj inde v postkomunistickom priestore, je dosť divné, že takáto objednávka úplne absentuje.
Je fascinujúce, ako si niektorí pamätníci, a azda aj väčšina, idealizujú ekonomickú stránku života v neslobode. Porovnávania reálnych miezd v roku 1989 a dnes, aké publikoval napr. nedávno aj SAV (za nezmysly ich platíme!!), majú však základnú systémovú chybu v tom, že tzv. reálny socializmus vytváral astronomické dlhy do budúcnosti (aj dnes sa štát zadlžuje, ale to je neporovnateľné). Tie sú dnes napr. skryté aj v dôchodkovom systéme, keďže ekonomika nevytvorila základňu na splácanie, akú má napr. ekonomika Rakúska či nemecká (ich dôchodcovia majú akurát vyššie požiadavky). Skryté sú napr. aj v transformačných nákladoch. Trebárs privatizácie, keď polovica dlhov bánk, napr. IRB, ktoré skončili v Slovenskej konsolidačnej, boli rôzne záruky na megalomanské výstavby z komunistického režimu. V roku 1948 bolo HDP bývalého Československa na hlavu obyvateľa vyššie ako rakúske. O štyridsať rokov neskôr, keď komunizmus končil, bola ČSSR na úrovni jednej tretiny toho istého Rakúska.
To je reálne porovnanie tzv. socializmu a kapitalizmu. Štyridsať rokov boľševika bola ekonomická pohroma aj preto, že sa ľudia museli nanovo učiť podnikaniu a zručnostiam, ktoré sú potrebné pre život v slobodnom svete, nerozumeli princípom trhu. Vôbec najväčšou deformáciou v ekonomike boli centrálne nariaďované ceny tovaru. Komunisti od zeleného stola rozhodli, že maloobchodné ceny musia byť "spravodlivé", čiže nižšie než prirodzené (trhové), ktoré zodpovedajú prieniku ponuky a dopytu. Tento blud (ako mnohé ďalšie) bol najkratšou cestou k chudobe a zaostávaniu, keďže úradne nariadené ceny mali jediný dôsledok: permanentný nedostatok tovarov všetkých druhov. Takže za tzv. reálneho socializmu sa výrobky a tovary nekupovali, ale zháňali. Tu niekde leží, okrem iných ložísk, aj jedno zo základných semenísk tzv. komunálnej korupcie a "socialistických známostí (dnes klientské siete), s ktorými sa dnes a denne stále boríme, hoci podmienky sa dramaticky zmenili (preniesla sa inde). Také typické klišé sú dnes (najmä pred Vianociami) spomienky na rady na banány. Avšak v dlhých zástupoch sa z času na čas stálo aj, napríklad, na maslo. A boli dlhé sezóny, keď toaletný papier mal visačku luxusného tovaru...
Najsmutnejšie je dnes počúvať rôzne moralizácie a gýčové nezmysly o tejto absurdnej minulosti. Zaužil sa napr. výraz "lúpež storočia", ktorý sa spomína v rôznych škandáloch či privatizáciách. Nikomu ani nenapadne, že keby komunisti neukradli pôdu a súkromné majetky živnostníkom a podnikateľom, tak by žiadna privatizácia po 17. novembri 1989 byť ani nemusela. Škoda, že sloboda ešte neznamená patent na rozum.
 

som si to cele precital...

pekne napisane, naozaj ta absencia dopytu mladeze po spytovani svedomia za komunizmus resp. tuzba po spravodlivom potrestani vinnikov odraza celkovu uroven naroda a automaticky sa premieta do zivotnej urovni a kvalite zivota na Slovensku, negativne samozrejme.
 
Hodnoť

no panecku,

vidiet, ze skrabaci maju na$rane v hlave, "proruský", dobreee, no :-(
 
Hodnoť

 

dufam ze ste si vsimli tlacidlo UPOZORNITE NA CHYBU hned vedla clanku
 
Hodnoť

jasné, yba o ekonomyku, ako v prýpade RVHP!

 
Hodnoť

 

Souhlas. Robert Fico sa zachoval voči Rusku príliš servilne.
 

vysokú mienku o sebe a svojej vláde

má človek, totálne zaklincovaný v archaickom socializme minulého storočia, ktorý všade inde ticho rušia.
Reflexy mladosti, keď veľký šéf a jeho ľudia nasávali mlieko na rodnej hrudi komunistickej strany, sa hlásia o slovo stále nástojčivejšie a vylamujú z pántov dvere demokracie!
Komunistická podstata z Fica vylieza všetkými otvormi a pórmi tela tým väčšmi, čím dlhšie je pri moci. To by sa už občania mali zobudiť a tohto komouša vyhodiť, čo najskôr zo sedla...
 
Hodnoť

 

my sme tak tvrdo sa zapichli do ruskeho zadku, ze sme az proruskY.
Na tomto mieste je tvrdost namieste. Myslim si, ze uz nam ani paty netrcia.
 
Hodnoť

s ficom

sa uz ratat neda. je mlady a neskuseny, nema nadpriemernu inteligenciu a stale taha za sebou svoju batozinu v cervenych kufroch. uz toho znicil dost. je to slon v porcelane.
fico ma slaby charakter a z toho vyplyva jeho zaliecanie sa putinovi, a ta kubanska navsteva je totalne fiasko, len ficovi primitivni volici to zhltnu.
jeho postoj k mediam je postojom nestaleho a menejcenneho charakteru. premier musi mat osobnost a vediet sa povzniest nad kritiky. mimochodom reagan v usa pod silnou kritikou vzdy ostal dostojnym reprezenrtantom svojho uradu. lenze fico nie je reagan !
 


Najčítanejšie na SME