Takmer každá hviezda amerického seriálu rieši problémy u svojho psychológa alebo psychiatra.
Ally McBealová trávi každé odpoludnie u svojej psychoanalytičky. Režisér a herec Woody Allen sa tiež netají tým, že k tomu, aby si vymenil polyesterovú posteľnú bielizeň za zdravšiu bavlnenú, potreboval súhlas psychiatra. Mať osobného psychológa je v zámorí takmer také bežné ako vlastniť automobil.
Dorazí tento trend na Slovensko? Budeme o pár rokov hovoriť? „Neviem. Opýtam sa svojho psychoanalytika?“
„To určite nie, lebo psychoanalytické služby sa na Slovensku neposkytujú. Zatiaľ čo v susednom Česku už funguje asi desiatka psychoanalytikov, na Slovensku psychonalytická prax neexistuje. Možno však vstúpiť do psychoterapie,“ hovorí PhDr. Milica Beňušková.
Podľa primárky Denného psychiatrického sanatória v Bratislave MUDr. Zdenky Gešovej je už záujem o psychoterapiu enormný. Akoby sa tabu minulých rokov začalo pomaly prelamovať. Problém už môže byť skôr v inom.
Zorientovať sa v postupoch
V súčasnosti psychologické a psychoterapeutické služby poskytuje niekoľko stoviek psychiatrov a psychológov. Existuje približne 200 druhov psychoterapeutických postupov. Nedá sa povedať, že niektorý je lepší ako ostatné. Pre laika je však ťažké sa v metódach orientovať.
„Klient by mal byť informovaný o všetkých používaných psychoterapeutických postupoch, aby si mohol vybrať,“ hovorí psychologička. Všeobecne však platí, že základom úspechu je dôvera k psychoterapeutovi a k jeho metódam. Psychoterapia je vhodnou metódou len vtedy, ak je pacient ochotný pracovať sám na sebe. V rámci celého procesu musí pacient, či skôr klient, spracovať mnoho nepríjemných pocitov, ktoré sú v rámci liečebného procesu často úmyselne vyvolávané.
Vyťahujú peniaze
Jednou z možností ako sa nespáliť, je vybrať si zo Zoznamu psychoterapeutov Slovenska akreditovaného terapeuta pôsobiaceho v jeho konkrétnom regióne. Zoznam je verejný a vydáva ho Slovenská psychoterapeutická spoločnosť.
Sú totiž aj takí, ktorí len vyťahujú šikovne z ľudí peniaze.
„Viac ako rok som chodila k psychologičke do súkromného centra. Jedna hodina ma vyšla na vyše 600 korún. Na upokojenie mi predpísala tabletky a rôzne masáže, ktoré, samozrejme, neboli v cene sedenia. Moje problémy však stále nemali konca, až mi manžel sedenia zatrhol. Účty totiž dosiahli vyše desaťtisíc korún. Psychiater na poliklinike, ktorého som nakoniec v zúfalstve navštívila, mi predpísal antidepresíva. Tabletky, ktoré som brala, sa vraj nesmú užívať dlhšie ako dva-tri mesiace, lebo spôsobujú závislosť,“ hovorí 46-ročná Mima z Bratislavy. 35-ročný manažér zo Záhoria tvrdí, že vystriedal troch odborníkov, kým natrafil na toho pravého. Za svojou psychoterapeutkou jazdí už niekoľko rokov až do Nitry.
