Mnohým slovenským podnikateľom pribudli koncom tohto roka neočakávané výdavky - pod vplyvom kampane združenia BSA, v ktorej sa sugestívne opisuje razia polície vo firme používajúcej nelegálny softvér, narýchlo zakupujú licencie na počítačové programy. Kampaň podnikateľov nestraší bez dôvodu - približne pred dvoma týždňami urobila polícia poslednú prehliadku v bratislavskej firme podozrivej z používania nelegálneho softvéru a odniesla z jej pobočky na expertízu 28 počítačov. Majiteľ firmy sa však domnieva, že žiaden zákon neporušil a že nelegálny softvér bol len zámienkou, ktorú si polícia našla na získanie údajov z počítačov jeho firmy.
Dobre neinformovaný
Firma podozrivá z používania nelegálneho softvéru sídli na okraji Bratislavy a úzka cesta k nej je lemovaná záhradkárskymi chatkami. Na nie veľmi udržiavanom dvore pred prestavaným rodinným domom leží zasnežený vysokozdvižný žeriav, hneď vedľa neho dva nablýskané Mercedesy. Vstup stráži vrátnik v unimobunke, ktorý chce vedieť, o čom sa chce novinár s vedením spoločnosti rozprávať. Tú istú informáciu žiada aj sekretárka, ktorá telefonuje z budovy vzdialenej len pár krokov. Keď konečne prezradíme, že nás zaujíma problém nelegálneho softvéru, v telefóne sa ozve nadávka (určená zrejme už ušiam niekoho iného) a dvere sa vzápätí otvoria.
Napriek tomu, že oficiálne sídlo holdingu je na inej adrese, konateľa a väčšinového spolumajiteľa firmy zastihneme v kancelárii. Podľa výpisu z obchodného registra predstavuje jeho podiel v holdingu, ktorého súčasťou je aj firma podozrivá z porušenia zákona, viac než 36-miliónov korún. Miliónové podiely má však tento 31-ročný muž aj v ďalších firmách s najrozličnejšími predmetmi podnikania, ktoré oficiálne sídlia v tom istom rodinnom dome.
Vystupuje odmerane, ale slušne, akoby bol konflikt s políciou len ďalším z radu problémov, ktoré musí pri podnikaní riešiť. „Čakám na zoznam softvéru, ktorý bol na našich počítačoch údajne nelegálny,“ hovorí sebavedomo. „Som presvedčený, že všetko bolo v poriadku - máme doklady, faktúry,“ vraví a vyťahuje z pripravenej škatule cédečka, diskety a dokumenty. Niektoré z faktúr skutočne dokazujú nákup softvéru, uvedené sumy však na prvý pohľad nezodpovedajú cene licencií na takmer tri desiatky zabavených počítačov. V oblasti počítačov však majiteľ zjavne nie je veľmi doma - na našu otázku, či vie o existencii webovej stránky umožňujúcej anonymné udávanie firiem používajúcich nelegálny softvér, reaguje nechápavo: „Čo je to web?“ a jeho spoločník mu narýchlo začne vysvetľovať, že hovoríme o internete.
„Nehorázne obvinenia“
O policajnom zásahu spočiatku vôbec nechce hovoriť. „Policajti sa nesprávali tak, ako by sa mali. Nechcem však nikomu škodiť a počkám, ako dopadne expertíza,“ vysvetľuje s tým, že pokiaľ nedopadne v jeho prospech, tak „všetko zverejní“. Prezradí, že policajná akcia sa začala v stredu ráno a trvala až do tretej poobede. Policajti z kriminalisticko-expertízneho ústavu kopírovali údaje z jeho počítačov na diskety a nakoniec všetky počítače odviezli ako dôkazový materiál. Priznáva, že firme to spôsobilo značné problémy, počítače má dnes požičané. Niekoľko dní po zásahu polícia dovolila zo zadržaných počítačov skopírovať dáta, aby mohla firma ďalej fungovať.
Na otázku, či udanie podľa neho poslal polícii nejaký konkurent, prekvapujúco pokrúti hlavou. „Naša firma je v poriadku, bude za tým niečo iné - skôr nejaká štátna organizácia,“ hovorí. Po naliehaní prezradí, že príčinou „záťahu“ je podľa neho to, že firma sa zaoberá najmä účtovníctvom a v zadržaných počítačoch sa preto nachádzali podrobné informácie o desiatkach ďalších spoločností. O tie by vraj mohla mať záujem napríklad finančná polícia či daňový úrad.
Hovorca vyšetrovateľov Stanislav Ryban však takéto obvinenie označil za „nehoráznosť“. Odmietla ho aj právna zástupkyňa BSA Adriana Tomanová, podľa ktorej je jednoznačne „predmetom expertízneho skúmania len používaný softvér“. Podľa Rybana je polícia povinná zabezpečiť zadržané počítače tak, aby údaje z nich nemohli byť nijakým spôsobom zneužité. „My sa na neho pozeráme ako na nevinného, kým nebude dokázaný opak - ako môže on naopak prezumpovať našu vinu?“ rozčúlil sa policajný hovorca.
Podnikateľ počas nášho rozhovoru vôbec nepripúšťal, že by mohol byť vinný z používania nelegálneho softvéru. Ak by mal pravdu, jeho spoločnosť by bola na Slovensku svetlou výnimkou - podľa odhadu Adriany Tomanovej z BSA totiž nelegálny softvér u nás používa aspoň 75 percent firiem. Polícia by teda musela byť mimoriadne nekompetentná a mať navyše veľkú smolu, aby počítače zadržala práve spoločnosti, ktorá licenciu kúpenú má.
Výsledky policajnej analýzy zadržaných počítačov by mali byť známe do konca mesiaca.
