SME

Talianski vedci potvrdili, že Einstein sa naozaj nemýlil

Talianski vedci s doteraz najväčšou presnosťou stanovili zakrivenie časopriestoru, predpovedané Albertom Einsteinom v roku 1915. Pomohla im v tom medziplanetárna kozmická sonda Cassini/Huygens, ktorá od 15. októbra 1997 letí k Saturnu a má takmer stály ..


Umelecká vízia medziplanetárnej sondy Cassini/Huygens pri planéte Saturn v júli 2004.

ILUSTRÁCIA - NASA/JPL

Talianski vedci s doteraz najväčšou presnosťou stanovili zakrivenie časopriestoru, predpovedané Albertom Einsteinom v roku 1915. Pomohla im v tom medziplanetárna kozmická sonda Cassini/Huygens, ktorá od 15. októbra 1997 letí k Saturnu a má takmer stály obojstranný kontakt so Zemou. V strede roka 2002 bola Cassini na dennej oblohe neďaleko od Slnka, presnejšie iba 9 uhlových minút od jeho južnej „hrany“. Túto jedinečnú príležitosť využil tím vedený Brunom Bertottim, astrofyzikom z univerzity v Pavii, aby opäť preveril všeobecnú teóriu relativity.

Pomohlo Slnko a Cassini

Einsteinove rovnice napovedajú, že každá hmota svojím pôsobením zakrivuje okolitý priestor. To sa odzrkadľuje aj v dráhe svetla (elektromagnetického žiarenia každého druhu, teda aj rádiosignálov). V nezakrivenom priestore je najkratšou spojnicou medzi dvoma bodmi priamka. Keby sme však chceli spojiť severný a južný pól Zeme najkratšou spojnicou, museli by sme opustiť dvojrozmerný povrch a prevŕtať sa cez stred (čo je asi 13-tisíc km). Keby sme však chceli zostať na reálnom povrchu, museli by sme zohľadniť zakrivenie, čím by naša pólová spojnica (najkratšia, ktorá vedie na povrchu) merala už okolo 20-tisíc km.

Elektromagnetické žiarenie nemôže vo vesmíre opustiť trojrozmerný priestor žiadnou skratkou. Signály z Cassini, putujúce k Zemi popri Slnku, preto museli urobiť okľuku. Slnko totiž svojou obrovskou hmotnosťou zakrivilo okolitý priestor, po ktorom sa muselo pohybovať aj elektromagnetické žiarenie sondy.

Medzi 6. júnom a 7. júlom 2002 talianski vedci zmerali v prijatých signáloch sondy Cassini efekty úzko spojené s týmto fenoménom. Ako sa teoreticky predpovedalo, mali vysokofrekvenčné signály sondy skutočne nepatrne dlhšiu (ale merateľnú) cestu k Zemi.

Presnosť, ktorá vyráža dych

Konečná presnosť preverenia teórie relativity bola po zložitých korekciách z doterajších podobných meraní najvyššia, najmä vďaka tomu, že Cassini má celkove viac ako päť ton. Jej vysoká hmotnosť umožnila minimalizovať poruchové efekty skryté v pohybe sondy. Cassini je zrejme poslednou medziplanetárnou sondou s takou vysokou hmotnosťou.

K redukovaniu chýb v nameraných údajoch prispelo aj to, že počas celého experimentu mala Cassini stály rádiový kontakt so Zemou, čo zvýšilo celkovú sadu nameraných údajov. Talianski astrofyzici tým zlepšili konečné výsledky v porovnaní s inými predchádzajúcimi meraniami takmer 50-krát.

V časopise Nature ich Bertotti uvádza v podobe takzvanej hodnoty „gama“, ktorú Einstein zaviedol do svojich matematických rovníc a ktorej prisúdil hodnotu 1. V klasickej newtonovskej fyzike je člen gama rovný nule. Tím vedcov skutočne vypočítal pomocou sondy Cassini veľkosť tejto veličiny s doteraz najvyššou presnosťou (1:40 000) a potvrdil jej hodnotu predpovedanú Einsteinom.

Podľa ich mienky je ešte stále možné túto presnosť zlepšovať, čím by sa dali dokonca preveriť aj niektoré teórie o pomalých zmenách jemnoštruktúrnych konštánt. Určite k tomu dopomôžu aj budúce vesmírne projekty. NASA chce 6. decembra vypustiť družicu Gravity Probe B a Európania majú v pláne astrometrický satelit GAIA (predpokladaný štart v roku 2010).

MILAN HELD

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (vpredu v strede), švédsky premiér Ulf Kristersson (vpredu vpravo) a švédska korunná princezná Viktória (vpredu vľavo) pózujú pri príležitosti pristúpenia Švédska do NATO.

Uplynulo 20 rokov od vstupu Slovenska do NATO.


a 1 ďalší
Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Ekológ a ochranár Erik Baláž.

Pochybuje, že odstrelili medveďa z Liptovského Mikuláša.


Juraj Slafkovský oslavuje gól.

Zaznamenal svoj 41. bod v sezóne.


TASR a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu