Pondelok, 19. november, 2018

Posolstvá

Keď sa mládenci pobijú medzi sebou v krčme, je to obvykle z bujnosti, z alkoholického ošiaľu: netreba hneď za tým hľadať nejaký skrytý úmysel. Keď však vyhádžu z krčmy svojich rivalov zo susednej dediny, už tam ten skrytý zámer je. "Nedovolíme, aby ste ..

Keď sa mládenci pobijú medzi sebou v krčme, je to obvykle z bujnosti, z alkoholického ošiaľu: netreba hneď za tým hľadať nejaký skrytý úmysel. Keď však vyhádžu z krčmy svojich rivalov zo susednej dediny, už tam ten skrytý zámer je. "Nedovolíme, aby ste nám chodili za našimi dievčatami!" A zároveň je to aj výstraha do budúcnosti pre všetkých mládencov od susedov. "Dajte si pozor, lebo dopadnete ako oni!"

Naši skíni sa nijako netaja tým, že ich šíriaca brutalita je účelová. Aby svoj účel dosiahli, potrebujú medializáciu každého svojho brutálneho činu. Preto poväčšine nemlátia a nezapaľujú ľudí kdesi v ústraní, ale na rušnej ulici, vo vlaku, v autobuse. Preto vítajú každú správu o sebe v novinách či televízii: nielenže im to robí dobre, ale dávajú to o sebe vedieť ako výstrahu a posolstvo. Je to výstraha "cudzím" - Rómom v našom meste. Židom na našej ulici, Maďarom v našom vlaku, ľuďom v našom autobuse. "Bojte sa nás, nelezte nám sem, lebo vás čaká krátky proces. My sa s vami maznať nebudeme!" Je to posolstvo "domácim", národu. "My si tu poriadok spravíme sami, my vás zbavíme votrelcov!"

Naši skíni sú obludným, ale logickým dôsledkom šírenia nacionalistickej ideológie na Slovensku. Ujali sa realizácie jej zdanlivo ľúbivých hesiel, pozdvihujúcich slovenské sebavedomie: "Slováci na nohy!", "Na Slovensku po slovensky!", "Vládnime si sami!" A s nimi aj jej hesiel otvorene fašistických. "Cigáni do plynu!", "Maďari za Dunaj!", €esi peši do Prahy!"

Od počiatku to boli heslá etnickej čistky, od počiatku bolo jasné, že takéto dračie semeno sa skôr či neskôr niekde ujme, že sa ho niekto ujme. Sú z tej istej fajty, ako boli nedávno tí, čo sa ujímali nacistických hesiel za čistotu rasy či národa, iba uniformy si obliekajú iné.

Zaiste, nie sme v tomto európskou výnimkou. Svoje fašistické úderky skínov majú aj Nemci, aj Francúzi, je to fenomén spodiny hádam každého národa. Podstatný rozdiel je však v tom, ako je tento fenomén prijímaný, ako sa naň kde reaguje.

Rozvinutá občianska spoločnosť reaguje na patogénne prejavy takýchto svojich chorých prvkov sebaobranou aktivizáciou. Po skúsenostiach s fašizmom jej príslušníci vedia, že nechať im voľný priebeh, že iba ľahostajne sa im prizerať by malo pre občiansku spoločnosť samovražedné dôsledky. Osvedčeným základom občianskej spoločnosti je svojpomoc v núdzových situáciách, občianska iniciatíva. Každý barbarský čin skínov je útokom proti základom samotnej občianskej spoločnosti, je pokusom o vyvolanie jej krízového stavu. Preto nemeckí či francúzski občania v takýchto situáciách vychádzajú do ulíc, protestujú, burcujú verejnú mienku, iniciujú a organizujú protiopatrenia.

Takýto postoj občanov je však zároveň aj určitým posolstvom národa skínom. "Môžete počítať s naším pasívnym prizeraním sa vašim výčinom, s naším nezasahovaním. Z našej strany sa vám nič nestane!" Toto posolstvo skíni chápu ako tichý súhlas národa s ich násilenstvom. Aj preto zahraničný lekár, ktorému skíni pred týždňom rozkopali verejne, v plnom bratislavskom autobuse tvár a v pohode odišli, odkazuje slovenskej občianskej verejnosti: "Poznám jedno slovenské príslovie, ktoré nemám rád: "€o ťa nepáli, nehas!"

V rozvinutej občianskej spoločnosti sa štát v takýchto situáciách nespolieha na iba jej svojpomoc, ale sám tiež rázne jednoznačne a okamžite zasahuje v mene práva a spravodlivosti. Jeho reprezentácia, vládni činitelia, dávajú jednoznačne najavo, že sú rozhodnutí chrániť ľudské práva všetkých obyvateľov krajiny, dodržiavať princípy právneho štátu. Nemecký kancelár Kohl neváhal kráčať na čele protestného sprievodu proti vyčíňaniu nemeckých skínov.

To je jednoznačné posolstvo vlády právneho štátu skínom. "Dostali ste sa mimo zákona a ako s takými budeme s vami zaobchádzať. Neočakávajte od nás zhovievavosť či pasívnu podporu!" A aké je posolstvo našej vlády našim skínom? Rozpačité, oneskorené, nedôsledné reakcie vlády na každý ich brutálny čin akoby im hovorili: "Ste predvojom realizácie našich cieľov, našej ideológie - prinajmenšom nacionalistickej ideológie jedného z členov vládnej koalície. Naoko vás síce musíme otcovsky vyhrešiť pre prílišnú nespratnosť, v skutočnosti sme však na vás hrdí!"

Za normálnych okolností právneho štátu, ktorý na svoju dobrú povesť dbá, mal premiér tejto vlády byť na pohrebe upáleného rómskeho chlapca a manifestovať tak svoj postoj k tejto ukrutnosti, mal navštíviť v nemocnici dobitého zahraničného lekára a ospravedlniť sa mu v mene svojej vlády i svojho národa. Bolo by to zároveň aj posolstvo

Európe a svetu, ako vážne to slovenská vláda myslí v tejto krajine s ochranou ľudských práv pre všetkých, s bojom proti prejavom rasizmu a fašizmu u nás.

Mohol to však naozaj urobiť a nespreneveriť sa sám sebe, svojmu hnutiu, svojej koalícii?