BRATISLAVA – Na Slovensku sú slobodomurári hlavne v Bratislave a medzi umelcami, novinármi, vedcami, lekármi, povedal včera slobodomurársky majster Peter Bu, ktorý tu pred desiatimi rokmi založil lóžu Humanizmus. Tvrdí, že je v nej združených niekoľko desiatok ľudí. Presné číslo ani mená však povedať nechce – tvrdí však, že sa chystá už druhá a tretia lóža.
Ako píše lóža na svojej internetovej stránke „úsilím slobodomurára je cesta, ktorá ho sebazdokonaľovaním privedie k pochopeniu podstaty týchto dvoch pojmov, ktoré vylučujú akýkoľvek dogmatizmus, osobnú, národnostnú, etnickú a rasovú neznášanlivosť, rovnako ako totalitu“.
O pôvode slobodomurárov panuje niekoľko legiend, väčšinu z nich vytvorili sami slobodomurári. Slobodomurárstvo, ako ho poznáme dnes, sa pravdepodobne zrodilo zo stredovekých remeselníckych cechov, lóží murárov. V tomto čase sa murári, hlavne budovatelia chrámov, vysokokvalifikovaní odborníci, tešili značnej úcte. Vďaka pápežovi sa mohli voľne pohybovať, na rozdiel od ostatných poddaných. Tajomstvá svojho remesla si chránili v lóžach, aby medzi nich neprenikol nikto „nekvalifikovaný“. Mali vlastné etické normy, ale aj poznávacie znamenia.
Prvé pravidlá akási ústava slobodomurárov bola spísaná v roku 1723 a platí pre nich dodnes. Z cechovníckych lóží vznikli tzv. „operatívne, staviteľské lóže“ mysliteľov – inteligentov. Stredisko novovzniknutej organizácie bol Londýn.
V lóžach sa stretávali záujemcovia o architektúru, šľachtici a iné význačné osobnosti svojej doby. Materiál, pracovné nástroje a metódy murárov nadobudli symbolický význam, ktorý sa vzťahoval k budovaniu Šalamúnovho chrámu, čo je analógia so zdokonaľovaním jednotlivca. Idea slobodomurárstva sa zvykne definovať dvoma pojmami: humanita a tolerancia.
Prenasledovanie cirkvou trvalo až do polovice 20. storočia. Po čase vznikli pod rúškom slobodomurárskej organizácie nové mystické pseudo- a paraslobodomurárske lóže a tajné spoločnosti, ktoré mali blízko k okultizmu.
Slobodomurárstvo odmietalo diktatúry ako fašizmus, nacizmus a diktatúru proletariátu, počas vojny boli prenasledovaní, pretože odmietali prenasledovanie Židov. Prenasledovali ich aj komunistické vlády. (hr)
Známi slobodomurári
G. Washington, G. Garibaldi, G. E. Lessing, J. G. Fichte, J. W. Goethe, W. A. Mozart, Eduard Beneš, A. Mucha, Th. Roosevelt, A. Rašín, M. R. Štefánik
Všebecný význam nástrojov
| NÁSTROJE | VÝZNAM |
| Kružidlo | miera v hľadaní |
| Uholník | priamosť v jednaní |
| Palica | vôľa v uplatňovaní |
| Dláto | súdnosť v bádaní |
| Olovnica | hĺbka v pozorovaní |
| Vodováha | správne uplatňovanie znalostí |
| Pravítko | presnosť v uskutočňovaní |
| Páčidlo | sila vôle |
| Murárska lyžica | láskavosť voči všetkým |
| Hodnostári lóže |
| Ctihodný majster – zasahuje do debaty, riadi prácu lóže |
| 1. a 2. Dozorca – každý má na starosti jeden stĺp prijíma a udeľuje slovo „sediacim na stĺpoch“ – stará sa o obiehanie slova |
| 1. Dozorca – školí tovarišov |
| 2. Dozorca – školí učňov |
| Rečník – je „strážcom Ústavy“, t.j. ak sa deje niečo proti ústave, má na to upozorniť, má čítať listy z Veľkého Orientu, vyjadruje svoj názor pred hlasovaním lóže |
| Tajomník – vedie knihu architektúry (záznam o prácach), zabezpečuje účasť na prácach, je „strážcom pečate“) |
| Veľký Znalec – pripomína správnosť rituálov |
| Pokladník – vyberá poplatky a stará sa o peniaze, má na starosti majetok lóže |
| Samaritán – navštevuje chorých bratov a podáva správu o bratoch, ktorí majú starosti |
| Obradník – odvádza rečníka, sprevádza bratov pri ich cestách v Chráme |
| Pokrývač – dverník, stará sa o riadne pokrytie Chrámu, túto hodnosť obyčajne vykonáva bývalý Ctihodný Majster |
| Majster hodovník – stará sa o hody po práci |
| Stĺp harmónie – stará sa, aby pri prácach znela hudba |
| Knihovník – vedie knižnicu lóže |
| Vlajkonosič |
Spolu so Židmi ich obviňujú „za všetko zlo“
O slobodomurároch koluje veľa rôznych fám. Spolu so Židmi bývajú obviňovaní, že majú na svedomí „všetko zlo na svete,“ pripisuje sa im ovládanie politiky a ekonomiky.
Negatívny postoj voči slobodomurárom vyplýva podľa odborníkov najmä z toho, že ľudia o ich činnosti a učení nevedia. „Slobodomurári pôsobili a pôsobia ako uzavreté spoločnosti, o ktorých nie je dostatok informácií. Tam, kde nie sú informácie, vznikajú fámy,“ myslí si odborník na sekty a nové náboženské hnutia Miroslav Lojda z Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví.
„Vo všeobecnosti platí zásada, že čo je nepoznané, je v istom zmysle aj tajomné. Inými slovami, čo je opradené pláštikom tajomstva a záhad, vyvoláva v našom vedomí pocit nedôvery. A od nevedomosti je už len krôčik k odmietaniu – už v podvedomí odmietame to, čo je nám cudzie,“ uvádza historička Katarína Hradská vo svojej štúdii k dejinám slobodomurárov za prvej Československej republiky.
Slobodomurári podľa Miroslava Lojdu nie sú sektou, ale bratstvom či rádom. „Považujú sa za duchovný rád usilujúci zhromaždiť hodnotných jednotlivcov, ktorí by sa inak nestretli, a takto vytvoriť jadro pre budúce zjednotenia ľudstva,“ hovorí. (mar)
Na Slovensku majú podľa historikov slobodomurárske lóže tradíciu ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Podľa historičky Kataríny Hradskej bolo pred prvou svetovou vojnou na Slovensku zaevidovaných 32 lóží a krúžkov so 477 členmi. Centrom bola Bratislava. Nové lóže vznikli počas Československej republiky, s názvami ako Fides, Most, Harmónia, Mlčanlivosť, Hort, Philantropia, Ján Kollár, Veritas a ďalšie. Stali sa súčasťou celosvetovej slobodomurárskej organizácie B‘nai B‘rith. Ich členmi boli ľudia všetkých národností žijúcich v Československu, až 70 percent však tvorili Židia. Všetky lóže boli zakázané autonómnou slovenskou vládou v októbri 1938, ich majetok bol zabavený. Po vojne nakrátko lóže obnovili svoju činnosť, po komunistickom prevrate v roku 1948 bola ich činnosť znovu zastavená. Ich pôsobenie sa obnovilo v roku 1990.
(mar)
