Ministerstvo financií ohlásilo ďalšie zníženie štátnej prémie stavebného sporenia. Pripravilo novelu zákona o stavebnom sporení, v ktorej chce sprísniť aj sledovanie účelu poskytnutých stavebných úverov. Ak ju poslanci schvália, klesne štátna prémia od júla z 20 na 15 percent. O podpore bývania SME hovorili s FRANTIŠKOM PALKOM, šéfom sekcie finančného trhu na ministerstve financií.
Naposledy sa štátna prémia znížila v januári. Prečo ste tak rýchlo pristúpili k jej ďalšiemu zníženiu?
„Vláda už vlani zapracovala do legislatívneho plánu novelu zákona o stavebnom sporení. V ňom chceme riešiť rôzne systémové záležitosti stavebného sporenia. Vzhľadom na to, že po schválení zníženia štátnej prémie z 20 na 15 percent parlamentom vlani nasledovalo zníženie kľúčových úrokových sadzieb národnej banky o jeden a pol percenta, rozdiel medzi bežným úročením vkladov v bankách a v stavebných spori-teľniach je stále veľmi vysoký a je nutné optimalizovať výšku štátnej prémie. Úrokové sadzby vkladov sú okolo 3 až 4 percent. V prípade stavebných sporiteľní prevyšujú deväť percent. Po znížení prémie bude úročenie v stavebných sporiteľniach stále prevyšovať sedem percent, takže rozdiel oproti úrokovým sadzbám v bankách zostane lákavý.“
Podporu hypotékam však teraz nechcete meniť. Znamená to, že sa chcete viac orientovať na podporu hypoték a menej na stavebné sporenie?
„Nie. Výška bonifikácie hypotekárnych úverov 2,5 percenta je v súčasnosti z hľadiska vývoja na trhu úverov optimálna. Ministerstvo v koncepcii bytovej politiky nechce preferovať jeden druh podpory financovania bývania oproti druhému a nemá záujem podporovať viac hypotekárne bankovníctvo ako stavebné sporenie. Máme záujem o optimálnu podporu v komplexnom ponímaní. Trhový priestor ukáže, pre ktorú formu sa budú občania rozhodovať viac.“
Akú očakávate reakciu ľudí?
„Doterajšie skúsenosti boli jednoznačné - pri znižovaní štátnej prémie sme nezaregistrovali pokles počtu klientov. Občania sa vždy orientujú na stavebné sporenie ako na významnú formu financovania výstavby a tak to bude aj po tomto znížení. Ak má občan naozaj záujem stavať alebo rekonštruovať, nezaujíma ho, či je štátna prémia 3500, alebo 3000 korún ročne. Výška je z hľadiska investičných nákladov zanedbateľná. Očakávame, že stavebné sporenie bude naďalej využívané, hoci predpokladáme výrazný rozvoj hypotekárneho úverovania.
Rokovali ste o tom so sporiteľ-ňami podobne ako vlani?
„Sporiteľne boli už vlani informované, že máme snahu zakotviť podporu na dlhší čas a dovtedy je v pláne jej ďalšie znižovanie.“
Je úroveň 15 percent tá kotviaca?
„Nie. V roku 2004 bude našou snahou znížiť podporu na desať percent. Platí, že zakotvenie výšky prémie nad desiatimi percentami nebude možné.“
Novela zákona o stavebnom sporení počíta so sprísnením kontroly využívania štátnej podpory na bytové účely. Ako?
„Stavebné sporiteľne zodpovedajú za to, že stavebná prémia bude použitá na účel, ktorý predpokladá zákon. Ak by bol porušený zákon, stavebná sporiteľňa by nielen vrátila neoprávnene poskytnutú prémiu, ale musela by zaplatiť pokutu vo výške dvojnásobku neoprávneného poskytnutia štátnej prémie.“
Ako sa to bude kontrolovať?
„Je povinnosťou štátneho dozoru zisťovať, či nedochádza k porušovaniu zákona z hľadiska účelu použitia štátnej prémie. V rámci novely riešime aj prípad, že ak by občan uzatvoril viacero zmlúv o stavebnom sporení v rámci roka a chcel by prémiu za viac ako jednu zmluvu, stratil by nárok na stavebnú prémiu zo všetkých zmlúv.“
Viete odhadnúť podiel prípadov iného použitia peňazí zo štátnej prémie než na stavebné účely?
„Čo sa týka výsledku kontrol, neboli zistené nejaké závažné porušenia, pretože v rámci centrálneho registra sporiteľov sme vedeli identifikovať príspevky. Nešlo o markantné prípady, ktoré by mali masový charakter.“
A čo prípady, keď sporiteľ doloží použitie peňazí cudzími faktúrami?
„Zodpovedá za to sporiteľňa a štátny dozor má právo nazerať do všetkých dokladov. Nezistili sme také porušenia, ktoré by potvrdili vaše tvrdenie, a nemáme informácie, že by sa to dialo masovo.“
JURAJ JAVORSKÝ
