ŠTOKHOLM, BERLÍN - Švédi svoj vstup do Európskej menovej únie podmienia uskutočnením reforiem. Podľa švédskeho ministra financií Bosseho Ringholma by verejnú mienku jeho krajanov pred referendom o vstupe do eurozóny presvedčil práve reformný pokrok. Za ďalší dôležitý faktor považuje dôkaz, že krajinám eurozóny naozaj záleží na dosiahnutí vyrovnaných národných rozpočtov.
V tejto oblasti majú problémy tri najväčšie štáty eurozóny - Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
Rozpočtové upozornenie v týchto dňoch zaznelo aj z úst európskeho komisára pre menovú politiku Pedra Solbesa. Nemeckú vládu vyzval, aby sa držala pôvodných plánov a v tomto roku znížila deficit rozpočtu pod 3 percentá hrubého domáceho produktu. „Pre Nemecko je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré znížia v tomto roku rozpočtový deficit o jedno percento, tak ako to vláda krajiny prezentovala v januári,“ povedal Solbes.
Podľa švédskeho ministra financií Švédsko pred euroreferendom potrebuje len to, aby členovia menovej únie plnili všetky závery prijaté na lisabonskom summite v roku 2000. V nich sa hovorilo napríklad o tom, že europriestor sa chce stať do roku 2010 najkonkurencieschopnejším regiónom sveta. Švédsko je v Európskej únii, ale nie je členom menovej únie. Mimo eurozóny zostávajú z pätnástky aj Dánsko a Británia. Švédsko po niekoľkoročnom úsilí hospodári s vyrovnaným rozpočtom. Napriek prísnejšej rozpočtovej politike dosahuje Švédsko lepšie výsledky v tempe hospodárskeho rastu, zvyšovaní produktivity práce a v znižovaní nezamestnanosti, než je priemer EMÚ od jej vzniku v roku 1999. (tasr, sita)
