premožiteľa ďalšieho nášho hráča Karola Becka.
Podľa priebehu setov sa zdá, že najťažší zápas ste zviedli v semifinále s turnajovou jednotkou Talianom Davidom Sanguinettim (4:6, 6:3, 6:4). Bolo tak?
„Jednoznačne. Talianovi rýchly povrch vyhovoval, vo vyrovnanom semifinále sme sa naťahovali o víťazstvo do posledného fiftínu. Vo finále som od mladého ruského tenistu čakal väčší odpor. Ťažil som najmä z jeho slabšieho druhého podania. Kunicynov čas zrejme ešte príde, predvádza agresívny tenis, tlačí sa na sieť. Mne vychádzal servis, z predchádzajúcich zápasov som bol výborne rozohraný.“
Naposledy ste vyhrali challengerový turnaj na jeseň 2001 v Bratislave. Čo pre vás znamená čerstvý úspech?
„Predovšetkým 100 bodov a posun vo svetovom rebríčku z terajšieho 83. miesta asi o 20 priečok. Päť víťazných zápasov mi posilní sebavedomie. Cítim, že herne sa zlepšujem, v Poľsku som odohral turnaj bez výkyvov.“
V roku 1998 ste boli na 6. mieste svetového rebríčka. Aký máte cieľ na tento rok?
„V rebríčkovom hodnotení si nič neplánujem. Podstatné je, aby som mal z tenisu radosť.“
Na januárových turnajoch v Austrálii vás sprevádzala rodina. S kým ste boli v Poľsku?
„S kamarátom Tónom Rollerom. Desaťmesačná dcéra s manželkou mi chýbali, ale týždeň sa dá vydržať. Vroclavský turnajový titul som venoval práve malej Kristínke, tak som to prezentoval po finále aj na kurte pred dvetisíc divákmi. Keď sa vrátim domov, vydržím sa na ňu pozerať celú noc.“
Najbližší program?
„Doma si príliš neoddýchnem. Už v pondelok by sme mali s trénerom Mariánom Vajdom odcestovať na turnaj do Marseille.“
ONDEJ GAJDOŠ
