Obyvatelia panelákov, ktoré na Sibíri postavili pred desaťročiami sovietski inžinieri, dupú pred svojimi domami a hundrú. Ich obydlia pripomínajú obrovské cencúle. V bytoch klesla ručička teplomera už pod bod mrazu. A aj keď sa podarí kotolňu opraviť, v bytoch sa situácia nezlepší - všetky potrubia sú popraskané. Na ulici je mínus 40 a najútulnejšie pôsobí snehové iglu, ktoré si postavili deti.
Kedysi na Sibíri pôvodní obyvatelia žili v súlade s prírodou a nemali problémy. Rusko však zažíva tento rok mimoriadne krutú zimu. Včera bolo podľa ministerstva pre výnimočné situácie v celej krajine najmenej 24 373 ľudí bez tepla a teplej vody. Havárie postihli kotolne, plynovody a teplovodné potrubie v 17 ruských mestách a obciach. Ministerstvo upozornilo, že očakáva ďalšie nehody.
Starosta Dzeržinska v Nižnogorodskej oblasti Vladimir Brikker si šúcha premrznuté ruky. Má k dispozícii 62 kotolní, ale 10 z nich nefunguje. „Sto kotlov treba okamžite vymeniť,“ konštatuje. „Ja mám doma 13 stupňov. Ešte horšie sú na tom tí, ktorým okrem kotolní vypovedalo službu plynové potrubie.“
V meste Valdaj v Nižnovgorodskej oblasti museli evakuovať nemocnicu. Službu vypovedala kotolňa a lekári sa najprv s najťažšími prípadmi vtesnali do dvoch izieb. Kúrili im elektrickými ohrievačmi prinesenými z ich domov. Potom však pacientom, ktorí boli hospitalizovaní z úplne iných dôvodov, hrozili omrzliny.
Podobne evakuovali všetkých 86 obyvateľov obce Taas-Jurjach v Jakutsku. Pri teplote mínus 55 stupňov prestalo hriať kúrenie. Tam už nehrozilo len omrznutie prstov, ale smrť. „Kedysi tu Jakuti žili zima, nezima, ale to by nesmeli bývať v paneláku,“ sťažujú sa dnešní potomkovia prisťahovalcov do najmrazivejších častí Ruska.
Úplne ignorujú vystúpenie hlavného ruského kardiológia Jurija Belenkova, ktorý prosí všetkých premrznutých občanov, aby sa zahrievali čajom, prípadne červeným vínom s bylinkami, ale nie vodkou. S jej „pomocou“ zmrzlo za posledné štyri roky v Rusku 1667 ľudí.
Zlyhali nielen kotolne, ale i vláda, ktorá podľa väčšiny Rusov v lete opäť zabudla, že v krajine je v zime chladno. Už desať rokov nie je väčšina teplovodov a kotolní riadne udržiavaná. Aj v Petrohrade zostalo mnoho domov bez tepla, a tak v niektorých priechodoch možno vidieť obrie vojenské mobilné elektrické ventilátory, ktoré sa snažia rozháňať teplý vzduch aspoň tak, aby sa dom nezmenil na cencúľ.
Najväčšie zháňanie je teraz po buržujkách (primitívna starodávna piecka, v ktorej sa dá kúriť všetkým možným). Jakutské lodenice už vyrobili prvých 70 kusov. V Čuvašii sa orientujú na výrobu kapcov, záujem o ne stále stúpa. Možno na buržujky a kapce prejdú čoskoro i ďalšie lodenice a továrne.
